Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Téma .týždňa: Krásny svet častíc

.týždeň .témy

Pred 17 rokmi sme .pod lampou skúsili dve hodiny diskutovať o takzvanej ťažkej fyzike. A hoci to bol trochu risk, napokon z toho bola ocenená diskusia roka. Lebo svet, ktorý pán Einstein začiatkom 20. storočia odokryl, je fascinujúci.

Téma .týždňa: Krásny svet častíc
FOTO BORIS NÉMETH

OBSAH

Krásny svet častíc, časť prvá .štefan Hríb
Ako pán Planck nechcene objavil kvantovú fyziku .štefan Hríb .martin Mojžiš
Načo je nám dobrá veda? .juraj Petrovič
L

Krásny svet častíc, časť prvá

.štefan Hríb .témy

Pred 17 rokmi sme .pod lampou skúsili diskutovať dve hodiny o takzvanej ťažkej fyzike. A hoci to bol trochu risk, napokon z toho bola ocenená diskusia roka. Lebo svet, ktorý pán Einstein začiatkom 20. storočia odkryl, je fascinujúci.

toto vydanie .týždňa je prvé z pripravovanej série, v ktorej budeme približne raz za mesiac hovoriť o podivuhodnom fungovaní základných stavebných častíc vesmíru. Postupne preberieme kľúčové objavy svetových vedcov, ktorí po tisícročiach hľadania zrazu prelomovo posunuli naše poznanie toho, z čoho je viditeľný svet v skutočnosti tvorený a ako sa jeho elementárne súčiastky správajú. Krásne na tom je, že poznanie mikrosveta nie je uzatvorené, naopak, otvára nové a nové otázky, na ktoré nachádzame veľmi prekvapujúce odpovede. 

Ešte v 80-tych rokoch minulého storočia nás na strednej škole učili, že atóm je zložený z jadra tvoreného ohraničenými protónmi a neutrónmi, okolo ktorých obiehajú ohraničené elektróny. Znázorňoval to vždy obrázok väčších guličiek protónov a neutrónov v jadre a menšej guličky krúžiaceho elektrónu. A pritom protón a neutrón nie sú celkom ohraničené guličky v strede – a čo teda sú a kde? A ani elektrón celkom neobieha okolo jadra, a pritom okolo neho existuje – a ako inak potom existuje? Geniálni fyzici, ktorí tieto otázky pred viac ako sto rokmi kládli a potom prinášali prekvapivé odpovede, paradoxne nestačili na to, aby sa koncom 80-tych rokov u nás človek z učebníc dozvedel aspoň približne to, čo tvrdili. Sám som to lepšie pochopil až oveľa neskôr, a to najmä vďaka dvom fyzikom – Martinovi Mojžišovi a Vladovi Černému. A títo dvaja ľudia ma cez diskusie .pod lampou voviedli do takého čarovného sveta, že odvtedy som ho už nedokázal opustiť. Práve tento svet budeme v .týždni postupne predstavovať.

BORIS NÉMETH

Len na ochutnávku – viete, že ak by elektrón obiehal okolo jadra, tak by rýchlo skončil v ňom? Viete, že keď nejakú časticu strieľame raz cez jeden a inokedy cez druhý otvor dvojmriežky, správa sa tak, akoby prechádzala oboma naraz? A že sa tak správať prestane len vtedy, ak ju pri prechode otvormi pozorne sledujeme? Viete, že elementárna častica vie prekročiť prekážku, ktorá je neprekročiteľná? A že to robí tak často, že to my ľudia všelijako využívame? Viete, že svetlo je priťahované napríklad k Zemi rovnako, ako Newtonovo jablko? A že presnejšie je pritom povedať, že nie je ani tak priťahované, ako že len nasleduje zakrivený priestor? A viete, že dve častice vedia spolu komunikovať, hoci aj cez celý vesmír, teda na vzdialenosť miliárd svetelných rokov okamžite, hoci nič by nemalo komunikovať rýchlejšie než rýchlosťou svetla? Napokon – viete, že viacerí z tých geniálnych fyzikov zo začiatku minulého storočia explicitne tvrdili, že všetky častiče nie sú v skutočnosti tvorené nejakou pevnou substanciou, ale skôr energiou, vibráciou či dokonca ideou? Takto podivný – a takto krásny – je mikrosvet častíc, z ktorých sa pritom skladá celý veľký svet vrátane nás.

Prvý diel je o Maxovi

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite