Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Téma .týždňa: Jazda na ďalšej vlne

.týždeň .témy .téma

Tretia vlna je v plnom prúde. Pozitivita na covid-19 raketovo stúpa, nemocnice sa plnia, novoočkovaní pribúdajú pomalým tempom. Okresy postupne černajú a nás čaká ťažká jeseň a dlhá zima. A čo je horšie, politici opať ignorujú rady odborníkov.

Téma .týždňa: Jazda na ďalšej vlne
1. 9. 2021 Košice: V Deň Ústavy zvolal Smer protest proti vláde a proti pandemickým opatreniam. Fico dobre vie, že covid-19 je hrozná choroba. Napriek tomu zvoláva protesty, kde účastníci ignorujú protipandemické opatrenia. Foto: BORIS NÉMETH

OBSAH

Cena za sebectvo .šimon Jeseňák
Surfing na tretej vlne .štefan Hríb
Povolenie zabíjať koronavírusy .norbert Žilka
L

Cena za sebectvo

.šimon Jeseňák .témy

Skúsenosti z druhej pandemickej vlny veľkej časti Slovenska očividne nestáli za zapamätanie. Tretia vlna je tu, sme zase v patovej situácii a krajina sa zahaľuje do čierneho súkna covidového automatu.

od pondelka 8. 11. 2021 bude 34 okresov Slovenska na covidovom semafore svietiť bordovo a ďalších 36 okresov sa nachádza v čiernej farbe. Zo 79 okresov je 70 v dvoch najvyšších stupňoch ohrozenia. Tí, ktorí žijú v bordových okresoch, sa s vysokou pravdepodobnosťou stanú do dvoch týždňov žijúcimi v čiernych, čo bude znamenať, že sa ich spoločenský život scvrkne na minimum. Zavreté krčmy, reštaurácie, fitnescentrá a iné služby. Väčšina obyvateľov týchto okresov sa zjavne rozhodla, že im takýto život vyhovuje.

smrť? Nevadí.

Kým v roku 2020 sme dopady nákazy vedeli zmierniť len do istej miery, dnes majú obyvatelia všetkých okresov proti covidu účinnú zbraň menom vakcína. Ak by bola zaočkovanosť, predovšetkým u seniorov, vyššia, tak by mnohé z okresov bordovej či čiernej farby, mohli použiť „žolíka“ a na covidovom semafore zosvetliť o dva odtiene.

Lenže ako motivovať ľudí, aby sa zaočkovali? Prirodzenou odpoveďou by mal byť racionálny strach zo smrti, no zdá sa, že značná časť Slovenska inklinuje k nihilizmu viac, ako sme tušili. Očkovanie znižuje do značnej miery pravdepodobnosť ťažkého priebehu covidu a minimalizuje úmrtia na toto ochorenie. Pre takmer polovicu očkovateľnej časti populácie na Slovensku to však asi nie je argument. 

Isteže to neplatí o všetkých, ale neveriaci apoštol Tomáš je v porovnaní s niektorými pacientmi amatér. Podpredsedníčka strany Spolu Andrea Letanovská pracuje ako primárka na oddelení akútnej a intenzívnej medicíny v Národnom onkologickom ústave. S liečením covidových pacientov má značné skúsenosti. Jeden z najbizarnejších zážitkov s covidovým pacientom opisuje takto:, „Počas druhej vlny sa nám podarilo zachrániť niekoľko pacientov s ťažkým covidom, vyžadujúcich dlhé týždne umelú pľúcnu ventiláciu. Bola medzi nimi jedna pacientka, ktorá ani po prebratí z umelého spánku nepripustila, že mala covid. Rovnako ako jej najbližší, ktorí ju navštevovali – mali totiž výnimku zo zákazu, keďže sme si mysleli, že pacientka zomrie. Tak toto sme Lmy."

Aj v nemocnici v Čadci mali zdravotníci počas druhej vlny pandémie skúsenosť s covidovými pacientmi. Nemocnica bola preplnená a personál na pokraji fyzických aj psychických síl. Zaznievajú obavy, že situácia sa bude opakovať.BORIS NÉMETHAj v nemocnici v Čadci mali zdravotníci počas druhej vlny pandémie skúsenosť s covidovými pacientmi. Nemocnica bola preplnená a personál na pokraji fyzických aj psychických síl. Zaznievajú obavy, že situácia sa bude opakovať.

Nuž a toto je tretia vlna. Nemocnice začínajú rušiť plánované operačné zákroky, lebo sa musia sústreďovať na záchranu ľudí, ktorí sa nakazili covidom. V drvivej väčšine ide o nezaočkovaných pacientov. Dokonca podľa exministra zdravotníctva a predsedu strany Dobrá voľba Tomáša Druckera je na zastavenie tretej vlny už neskoro. „My tu ideme z extrému do extrému. Kým takto pred rokom tu boli megalomanské experimenty, ktoré vznikli v hlave premiéra Matoviča, a dopadlo to katastrofálne, pred treťou vlnou, o ktorej sme vedeli, že príde, sa zas pre zmenu neurobilo vôbec nič. Vláda sa prizerala, ako očkovanie hapruje a ako sa prepadávame na chvost Európy najskôr v očkovaní, a teraz aj v covide.“ No pozor, za pomalé tempo očkovania nie je zodpovedná len vláda. Kým v civilizovanom svete šli opoziční lídri príkladom a dali sa zaočkovať, tak lídri Smeru I a Smeru II dodnes nie sú zaočkovaní. O fašistickom zvyšku opozície nehovoriac. 

čo mohla a môže urobiť vláda

Ak existuje aspoň istý posun k lepšiemu v manažovaní pandémie, tak ho predstavujú dve kľúčové personálne zmeny. Marek Krajčí už, našťastie, nie je ministrom zdravotníctva a Igor Matovič už, našťastie, nie je premiérom (žiaľ, je stále členom vlády a neraz minimálne brzdil, ak nie rovno sabotoval snahy ministra Lengvarského pri očkovacej kampani). Ako podotkol výkonný riaditeľ Asociácie zdravotných poisťovní Michal Štofko, „pandémia nie je štandardnou situáciou a efektívne riešenia sa hľadajú veľmi ťažko. Podľa nášho názoru premiér Heger aj minister Lengvarský vyvinuli extrémne úsilie na podporu očkovania.“

Tak či onak, teraz by bolo dobré nevynaliezať koleso, ale inšpirovať sa fungujúcimi príkladmi v zahraničí. Dobrým príkladom môže byť podľa Michala Štofka, výkonného riaditeľa Asociácie zdravotných poisťovní, Česko. „Tam došlo k nárastu dopytu po očkovaní po zavedení spoplatnenia preventívnych testov pre nezaočkovanú populáciu. Aj v Nemecku zrušili v prvej polovici októbra bezplatné testy pre nezaočkovaných, výnimkou sú, samozrejme, ľudia, ktorí sa nemôžu zaočkovať zo zdravotných dôvodov. A to majú v Nemecku zaočkovaných takmer 70 percent populácie, kým u nás je to iba 46 percent“. Nemecko však šlo aj ďalej. Od 1. 11. 2021 nemecká vláda prestala vyplácať finančnú kompenzáciu za ušlú mzdu ľuďom nezaočkovaným proti koronavírusu, ktorí musia podstúpiť povinnú karanténu, ak sa dostanú do kontaktu s infikovanou osobou alebo sa vrátia z vysokorizikovej krajiny. Cieľ tejto politiky je jasný: maximalizácia motivácie nechať sa zaočkovať a zároveň šetrenie finančných prostriedkov.

Nemeckí nezaočkovaní na to, samozrejme, reagovali vlnou nevôle. No minister zdravotníctva reagoval nasledovne: „Niektorí ľudia budú hovoriť, že to znamená nátlak na neočkovaných. Myslím si však, že by sme sa na to mali pozrieť opačne – ide aj o otázku férovosti voči očkovaným. Prečo by mali iní platiť za to, že sa niekto rozhodne nezaočkovať?“ I keď sa takmer celý minulý týždeň zdalo, že vláda na potrebné kroky nenaberie odvahu, tak v piatok 5. 11. 2021 došlo k pozitívnemu obratu. Ministerstvo zdravotníctva navrhne v spolupráci s konzíliom odborníkov, aby sa zvýhodnená pandemická PN vyplácala len zaočkovaným, navyše ministerstvo zdravotníctva prvýkrát pripustilo možnosť povinného očkovania určitých skupín obyvateľov tak, ako to robia v iných štátoch EÚ. Ak by sa zaviedlo povinné očkovanie pre seniorov, tak Slovensko by sa mohlo zbaviť čiernej a dokonca i bordovej farby na covid semafore. Mnohým okresom chýba k tomu, aby mohli využiť možnosť „žolíka“ a prepnúť sa do svetlejšej farby, len niekoľko stoviek zaočkovaných ľudí starších ako 50 rokov. Vzhľadom na to, že tieto kroky budú nepopulárne, narazia na bariéru populizmu a odmietanie, pravdepodobne neprekvapivo minimálne zo strany Sme rodina. 

štát, lebo strelím

Ale ešte k tomu zefektívneniu očkovania. Predstavme si, že by v zdravotníctve existoval hráč, ktorý by dokázal s omnoho vyššou pravdepodobnosťou zaočkovať nepomerne viac ľudí ako štát. Lebo by na trhu roky vykonával zber dát od svojich klientov, poznal by ich kompletný chorobopis, vek, bydlisko a mal by k dispozícii ich kontaktné údaje. Navyše by vedel ľudí motivovať, aby sa prišli očkovať pomerne efektívne cez vlastné kanály, zákaznícke linky, aplikácie. Vedel by, kde občania chodia k všeobecným lekárom, ako ďaleko musia pacienti za očkovaním cestovať. V spolupráci s VÚC a obcami by dokázal pomôcť s koordináciou mobilných očkovacích tímov, aby sa dostali tam, kde sú najpotrebnejšie.

Kto je týmto hráčom? Zdravotné poisťovne.

A čo treba na to, aby ste ich motivovali, aby ľudí zvolávali na očkovanie, samo očkovanie aktívne vykonávali, a dozerali by nad celým procesom očkovania?  Len dve veci. Prvou by boli finančné prostriedky, ktoré by sme týmto subjektom poskytli. Keďže očkovacia lotéria daňových poplatníkov stála výrazne viac ako 20 miliónov eur, by to problém nemal byť. Slovami Bolka Polívku „všechno zaplatím, peníze jsou“.

„Spoluúčasť pacienta na vlastnej liečbe môže byť jedna z posledných možností, ako motivovať ľudí na očkovanie.“

Ibaže pozor, je tu druhá vec. Ide totiž o súkromné poisťovne, ktoré značná časť vládnej koalície nemá rada. Nuž, a srdcu nerozkážeš. A tak žiadna finančná či iná obeta nie je na oltári boja proti súkromným poisťovniam privysoká.

Aj podľa exministra zdravotníctva Druckera sme v procese očkovania urobili jednu zásadnú chybu a to, že sme nezverili očkovanie zdravotným poisťovniam, ktoré by zároveň masívne motivoval na výkon. „Som presvedčený, že za 26 miliónov vyhodených do luftu na lotériu by sme videli oveľa viac muziky. Poisťovne poznajú lekárov, poznajú pacientov a vedia, ako motivovať jedných aj druhých“. Tomáš Drucker správne upozorňuje i na fakt, že okolité štáty očkujú rýchlejšie, „Neverím, že máme na Slovensku 56 až 57 percent zarytých antivaxerov. V ČR je skoro o tretinu vyššie percento zaočkovaných, v Rakúsku skoro o polovicu vyššie percento zaočkovaných,“ hovorí. Len treba nájsť efektívne spôsoby, ako sa postaviť k tým, ktorí sa neočkovali z rôznych dôvodov: boja sa, pochybujú alebo majú ďalšie nelogické či malicherné príčiny. „Nemám žiadnu pochybnosť,“ dodáva Drucker, „že pri vhodnej kombinácii motivácie a tlaku zo strany vlády by zdravotné poisťovne vedeli podať oveľa vyšší výkon ako tá nekonečná improvizácia ministerstva.”

to nie my, to oni

A čo s ľuďmi, ktorí sa  ani za nič zaočkovať nedajú? Na riešiteľnosť tohto problému poukázal ako prvý exminister zdravotníctva Rudolf Zajac, ktorý vo svojom článku Lacná sloboda napísal „ak pacient nedodržiava liečebný režim, na návrh ošetrujúceho lekára môže zdravotná poisťovňa žiadať finančnú spoluúčasť na liečbe od pacienta.“

Spoluúčasť pacienta na vlastnej liečbe môže byť jedna z posledných možností, ako motivovať ľudí na očkovanie. Ak nezabrala hrozba smrti, či dokonca pre mnohých ešte horšia predstava v podobe zatvoreného staničného bufetu, hádam zaberie spoluúčasť na liečení covidu-19. A, ako podotkol Zajac, je to reálne, lebo „legislatívne sa dá spoluúčasť pacienta na vlastnej liečbe riešiť podzákonnými normami, napríklad do metodického usmernenia Ministerstva zdravotníctva pre  liečbu koronavirózy uviesť, že očkovanie je súčasť povinnej prevencie (aby sme mali jasný postup „lege artis“). A do nariadenia vlády uviesť výšku spoluúčasti, opora je v Zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti a ten platí už od roku 2004“.

Podľa prezidenta AZP Michala Štofka takémuto riešeniu stojí v ceste fakt, že zdravotné poisťovne majú podľa zákona právo uplatniť si nárok na úhradu nákladov voči poistencovi za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak pacient poruší liečebný režim. Informácie o tom, že pacient porušil liečebný režim, je povinný zasielať zdravotným poisťovniam príslušný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. No zdravotné poisťovne neevidujú prípady, keď by bol uplatňovaný takýto nárok voči poistencom, ktorí neboli očkovaní proti ochoreniu covid-19. Toto očkovanie je na Slovensku dobrovoľné a podľa Štofka pri nezaočkovaných poistencoch poisťovne momentálne nemajú možnosť nárokovať si spoluúčasť pacienta na liečbe – ak sa totiž očkovanie nestane súčasťou liečebného režimu, tak poisťovne nemajú možnosť vymáhať od pacientov náklady na jeho vlastnú liečbu.

21. marec 2021 Bratislava: Štadión futbalového Slovana slúžil ako očkovacie centrum. Po počiatočnom nápore sa neskôr uzavrelo a mobilné tímy zdravotníkov chodili za ľudmi priamo do regiónov.ROBERT BARCA/GETTY IMAGES21. marec 2021 Bratislava: Štadión futbalového Slovana slúžil ako očkovacie centrum. Po počiatočnom nápore sa neskôr uzavrelo a mobilné tímy zdravotníkov chodili za ľudmi priamo do regiónov.

Možnosť spoluúčasti pacienta na jeho liečbe pripúšťa i Tomáš Drucker. „Ak vírus nezmizne alebo rýchlo nezmutuje do nejakej neškodnej formy, prirodzene dospejeme k niečomu, čo bude mať formu istého typu povinného očkovania, ktoré potom budú musieť sprevádzať aj nejaké sankcie,“ dodal Drucker.

Páky na to, aby sme vynucovali od pacienta finančnú spoluúčasť na vlastnej liečbe, rozhodne máme a priestor na legitímne výhovorky neexistuje. Otázka však podľa Andrey Letanovskej stojí nasledovne: „Nájde sa niekto odvážny a rozhodne o tom, že ak pacient slobodne a dobrovoľne odmietne odporúčanú liečbu, tak za to bude niesť aj finančné následky? Následky rozhodnutia ľudí neočkovať sa totiž budú znamenať, že títo pacienti zo spoločnej pokladnice odoberú státisíce a ostatní pacienti potom nedostanú vinou preplnenej nemocnice lôžko a inovatívny liek, lebo naň nemáme peniaze.“

A ak by mal niekto pochybnosti o tom, či je spoluúčasť pacienta na jeho liečbe realizovateľná, tak odpoveď je áno. Podľa Rudolfa Zajaca na to stačí poznať platné zákony ešte z roku 2004. Na to aby si nezaočkovaní pacienti uhrádzali časť svojej liečby, je potrebná kombinácia viacerých paragrafov z viacerých zákonov. „Pokiaľ chápeme očkovanie ako prevenciu, tak potom by odmietanie očkovania mohlo byť považované za jej nedodržanie. Problém je, že nikto na ministerstve neprišiel na to, že na diagnostiku a liečbu infekcie covidom sa mal  vytvoriť štandardný diagnostický a liečebný postup (guidelines), inak povedané, definovať správny liečebný potup,“ dodáva Zajac. Je zrejmé, že tým, ako sa postupne zlepšovali poznatky o víruse, by sa takéto  liečebné postupy museli  upravovať. Definovaný liečebný postup sa uverejňuje vo vestníku Ministerstva zdravotníctva, čo podľa Rudolfa Zajaca znamená, že sa pokojne môže upgradovať  aj trikrát denne. No práve tu je jeden z kameňov úrazu, keďže vládna koalícia doteraz nepripravila pandemický zákon, ktorý by komplexne riešil všetky problémy. V platnosti je navyše stále nariadenie vlády o možnosti účtovať poplatok za služby spojené so zdravotnou starostlivosťou, teda povestné dvadsať- a päťdesiatkorunáčky. Ako dodáva Rudolf Zajac, v tomto nariadení je síce od júna 2006 uvedená nula, no do tohto nariadenia vlády by stačilo vpísať sumu, ktorá by bola účtovaná v prípade hospitalizácie nezaočkovaného.

Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac na záver konverzácie o možnosti pacientskej spoluúčasti na jeho vlastnej liečbe povedal „nedať sa očkovať je právo každého občana za predpokladu, že bude pripravený znášať dôsledky, tak ako to funguje v okolitých krajinách. To by však vrcholní politici museli ľudí nabádať na očkovanie, a nie ich odhovárať, ako to robia niektorí koaliční a skoro všetci opoziční politici“. #ĽudiaToTakChceli

L

Surfing na tretej vlne

.štefan Hríb .témy

Panel expertov o tom, ako vyzerá a bude prebiehať tretia vlna pandémie covidu. Aké máme možnosti potlačiť delta variant a čo sa musí stať, aby sa zaočkovala a preočkovala dostatočne veľká časť populácie. Odpovedajú experti Alexandra Bražinová, Boris Klempa, Richard Kollár a Pavol Čekan.

v čom sme sa to začiatkom novembra 2021 ocitli?

Alexandra Bražinová: Každá vlna pndémie má začiatok, výstup, vrchol, klesanie a koniec. Na Slovensku máme tretí nárast prípadov a sme na stúpajúcej vlne, takže áno, máme tretiu vlnu. 

v lete som mal pocit z toho, čo ste hovorili naposledy v tejto relácii, že tretia vlna bude iná a asi slabšia ako predchádzajúca vlna, vzhľadom na to, že mnoho ľudí je zaočkovaných a mnoho ľudí covid prekonalo. Dnes dosahujeme nárasty infikovaných ako počas druhej vlny. Mýlili sme sa, ak sme hovorili, že tretia vlna bude slabšia?

Richard Kollár: Nie, nemýlili. Tretia vlna je skutočne slabšia. Máme menej úmrtí. Hospitalizácie sú dôležité, no výhľad je, že úmrtí bude menej. Smrtnosť sa znížila. Dnes je infikovaných viac detí, zároveň sú medzi nakazenými i ľudia, ktorí sú zaočkovaní alebo covid prekonali a u týchto ľudí je prakticky nulová šanca, že by na covid umreli. Vlna je teda menšia, no nevieme, aký rozsah bude mať v smrtnosti. Nevieme to odhadnúť, pretože nevieme, koľko ľudí je neimunizovaných. Na Slovensku máme približne 700 až 800 000 detí, ktoré si tou chorobou musia prejsť, takže aj čísla infikovaných to musia odzrkadľovať. Nikto na svete nevie zabezpečiť prostredie, v ktorom by sa deti s covidom nestretli. Napriek tomu budeme mať tisíce úmrtí, no bude ich menej ako v minulosti. Vysoký počet infikovaných tiež nie je prekvapením. Otázkou je, koľko bude hospitalizácií a či náš zdravotnícky systém zvládne manažovať to množstvo hospitalizácií, ktoré budeme mať. 

BORIS NÉMETH

počet hospitalizácií sa blíži k 2 000, pričom v najhoršom období druhej vlny sme mali približne 4 000 hospitalizácií. Ak bude veľké množstvo hospitalizovaných, tak logicky mi vyplýva, že budeme mať aj mnoho úmrtí. V čom sa mýlim? 

Kollár: Momentálne je menej vážnejších priebehov covidu. Nemáme toľko pacientov na JIS a lekári vedia lepšie manažovať pacientov. Jednou z kľúčových otázok pred druhou vlnou bolo, či bude vyčerpaná kapacita zdravotníctva. Máme šancu a predpoklad, že sa na 4 000 hospitalizácií nedostaneme. Čo sme však v lete nevedeli, je, že sa kapacita v zdravotníctve zmenšila. Už dnes sú plné nemocnice a je to tým, že máme funkčnú bielu medicínu. Mnoho nemocníc v minulej vlne odvolalo plánované operácie a nemocnice verili, že môžu fungovať v duálnom režime, čo znamená, že JIS-ky nechali pre necovidových pacientov. Nemocnice sa snažili fungovať bez limitácií, no zistilo sa, že na to nemáme dosť personálu. Až teraz prichádza k obmedzeniu plánovaných úkonov.

Pavol Čekan: Myslím si, že táto vlna bude horšia v pozitivite PCR testov. Tento variant je infekčnejší a je pravda i to, že máme viac infikovaných detí. Čo sa týka nemocníc, tak keďže nie sú reprofilizované, tak pacienti nejdú na JIS, lebo nemáme dosť lôžok. Pravda je i to, že na tretiu vlnu je zdravotníctvo omnoho lepšie pripravené. Nemocnice vedia, kde majú pacientov umiestniť. Lekári, ktorí liečia, to vedia robiť lepšie ako počas druhej vlny. Cítim však mieru neistoty, keďže nevieme, kam bude tretia vlna smerovať. Neviem si predstaviť, kde je maximum infikovaných a hospitalizovaných i úmrtí. Rovnako nevieme, ako dlho bude trvať pokles infikovaných.

boris, vidíš v tejto vlne menšie nebezpečenstvo ako v druhej?

Boris Klempa: Nie, naopak, väčšie. Máme kombináciu pandemickej únavy s delta variantom a s vyčerpanosťou zdravotníkov. Delta je väčší problém ako druhá vlna, pretože počas nej sme sa snažili pandémiu brzdiť všetkými možnými prostriedkami vrátane lockdownov. Teraz už nikto nie je ochotný pristúpiť na takéto kroky. Navyše, skepsa je veľká a vzdali sme sa možnosti zabrániť tretej vlne už vopred očkovaním.

ak bude tretia vlna horšia a polovica národa je zaočkovaná, tak by istá časť pochybovačov povedala, že je to dôkaz, že očkovanie nie je až taká rozhodujúca zbraň. 

Bražinová: Je to rozhodujúca a jediná zbraň, ktorú máme. Vidíme to na denne prezentovaných údajoch, aké sú hospitalizácie a úmrtia. 80  percent tvoria nezaočkovaní a tí zvyšní sú väčšinou ľudia, ktorí trpia okrem covidu i chronickými chorobami. Ak by sme nemali očkovanie, tak by bola tretia vlna katastrofou. Očkovanie funguje, ako sme predpokladali. Je pravda, že i zaočkovaný človek sa môže infikovať, no vakcíny na 90 až 95 percent chránia pred hospitalizáciou a ťažkým priebehom a na 99 percent zaočkovaných vakcíny chránia pred úmrtím. 

tretia vlna bude teda vlnou neočkovaných?

Bražinová: Označuje sa za pandémiu neočkovaných a mladých. U nich to však až tak nevadí, keďže väčšina mladých ľudí má priebeh covidu mierny alebo bezpríznakový.

Boris Klempa: „Počet hospitalizovaných zaočkovaných bude stúpať. Keďže covid tých neočkovaných zabíja, nezaočkovaných bude v nemocniciach čoraz menej.“Boris NémethBoris Klempa: „Počet hospitalizovaných zaočkovaných bude stúpať. Keďže covid tých neočkovaných zabíja, nezaočkovaných bude v nemocniciach čoraz menej.“

Kollár: Zatiaľ áno. Máme pred sebou tri problémy. Prvým je skupina neimunizovaných ľudí. Táto skupina ľudí sa s vírusom stretne a tí, ktorí nebudú mať adekvátnu imunitnú odpoveď, skončia v nemocniciach. Je to problém, ktorý sa však odstraňuje a títo ľudia sa postupne infikujú. Ak by to bol náš jediný problém, tak vlna bude na vrchole v priebehu troch týždňov. Máme však dva ďalšie problémy. Práve teraz uplynulo deväť mesiacov od času, keď boli očkovaní najzraniteľnejší obyvatelia. Vieme, že ich protilátky klesajú. Títo ľudia sa môžu znovu i vážne infikovať. Musíme ich zachrániť treťou dávkou. Musíme ich okamžite očkovať treťou dávkou. Tento problém však vieme vyriešiť, keďže títo ľudia sa očkovať chcú. Tretí problém je, že práve pred 9 mesiacmi bol na Slovensku vrchol druhej vlny, keď bolo infikovaných najviac. I oni strácajú imunitu a zrejme sa nebudú chcieť očkovať. Je to skupina, ktorá najviac odmieta očkovania a nemáme ich ako zachytiť. Táto skupina ľudí tretiu vlnu predĺži. Kľúčové je, ako budeme vedieť všetky tieto tri problémy vyriešiť. 

z tých troch problémov sú dva problémy neočkovaných. 

Kollár: Áno. Ale počet ľudí, ktorí sa infikujú a sú zaočkovaní, bude taktiež stúpať, lebo ich protilátky klesnú. 

človek, ktorý ťa teraz počul, si môže myslieť, že to, čo hovoríš, je v protiklade s tým, čo ste hovorili. 

Kollár: Časom dosiahneme stopercentnú zaočkovanosť starších ľudí. Dosiahneme to tak, že sa buď títo ľudia zaočkujú, alebo umrú. Tento jav nastane a je kľúčové, ako to komunikovať. 

ľudia by sa však pýtali, prečo sa majú dať očkovať, ak počet pacientov s ťažkým priebehom bude aj u zaočkovaných stúpať. 

Klempa: Pomer hospitalizovaných zaočkovaných bude stúpať. No covid tých neočkovaných zabíja, takže nezaočkovaných bude v nemocniciach čoraz menej.  

Čekan: Je to pandémia neimunizovaných a neimúnnych. 

takže prekonanie covidu nevytvorí dostatočne dlhú imunitu, a to je ďalší argument pre očkovanie.

Čekan: K tomu smeruje vedecký konsenzus.

Kollár: Mnoho ľudí sa spoliehalo na kolektívnu imunitu. Sedem percent  ľudí, čo chýba do 100-percentnej zaočkovanosti,  predstavuje napríklad milióny ľudí. Keď budeme na Slovensku na 90 percentách imunizovaných, tak stále bude 550 000 ľudí, ktorí sa infikujú. 

boli sme negatívne popredu v tom, že sme mali mnoho infekcií napríklad v porovnaní s Českom. Aké je vysvetlenie?

Kollár: V rámci regiónu a štátov sa šírila infekcia inak. Delta sa dostane všade.

Čekan: Práve to je problém, pretože máme zlú zaočkovanosť v kategórii 50+. 

Klempa: Je to vlna nezaočkovaných. Najväčšie zlo je totiž nutnosť reprofilizácií nemocníc, pretože sa adekvátna lekárska starostlivosť nedostáva iným chorobám. Ak by sme mali namiesto 2 500 hospitalizácií menej, tak medicína by fungovala ďalej. Taký veľký nárast je pre nezaočkovaných. 

problém je teda v nezaočkovanosti starších ročníkov? 

Klempa: Áno.

ak je človek ohrozený, tak vtedy sa i organizmus koncentruje na svoju vlastnú záchranu. Máme milión ohrozených, no ich organizmus sa nekoncertuje na záchranu. 

Bražinová: Organizmus sa na záchranu skoncentroval, no zapojil sa iracionálny strach. Ten sa stal súčasťou pudu sebazáchovy. Ľudia vakcínam nedostatočne dôverujú a ich sebazáchova je v tom, že sa nezaočkujú, pretože sa boja, že by im mohla vakcína poškodiť. Mnoho ľudí, ktorí vakcínu potrebujú, si ju nedajú a na následky umrú. 

Boris NémethPavol Čekan: „Dnešná koalícia ťažko ustojí povinné očkovanie s opozíciou, ktorú má. Ide o ľudské životy. Ak by som mal tú moc, myslel by som viac na ľudské životy ako na svoju budúcnosť.“

je to zvláštne, keďže ide o život.  Percento pozitívnych PCR testov bolo počas druhej vlny také vysoké, že sa pandémia šírila nekontrolovateľne. Už sme v tejto situácii?

Bražinová: Áno. Delta sa šíri tak rýchlo, že nie je v ľudských silách telefonicky skontrolovať všetky kontakty pozitívneho. Najmä preto bola koncom minulého roka prijatá vyhláška verejného zdravotníctva na základe ktorej má každá pozitívne testovaná osoba urýchlene obvolať svoje kontakty a ostať v karanténe. Samozrejme, vyhľadávanie a trasovanie prebieha, no len natoľko, koľko máme ľudských síl. 

hovoríme o ohrozených skupinách, ktoré sú nezaočkované. Čo môžeme v ich prospech urobiť? Ochota urobiť rázne opatrenia je takmer na nule. Aký máme nástroj na to, aby sme pomohli týmto skupinám pred smrťou?

Bražinová: Robíme epidemiologickú štúdiu, počas ktorej odoberieme do konca novembra 5 000 vzoriek neočkovaných ľudí.Zmapujeme úroveň premorenia a hladiny protilátok. Ak budeme vedieť, nakoľko je nezaočkovaná časť premorená a koľko protilátok má, tak budeme mať konkrétne slovenské dáta, ktoré nám pomôžu zistiť, ako na tom sme. Dúfam, že takéto informácie zapôsobia na skupinu nezaočkovaných ľudí. 

Kollár: Získame informáciu o tom, akú záťaž môžeme očakávať.

Čekan: Očkovanie. Realita je taká, že po prvej dávke je ochrana pred hospitalizáciou takmer 85 percent. Som prekvapený z toho, že na Slovensku máme váhajúcich. Miera zaočkovanosti medzi dospelými 50/50 je azda najhoršia. Lockdown sa už dá urobiť len ťažko, lebo reakcia zaočkovaných by bola zlá. Nemôžme zavrieť ani školy. Blížime sa k sociálnym rozbrojom. A to nám zviaže ruky robiť čokoľvek. Mohli by sme spoplatniť testy. Na Slovensku je establišment, ktorý ľudí odhovára od očkovania. Mnoho politikov nie je zaočkovaných. 

myslíte si, že už sú ľudia ochotní dať sa zaočkovať v tejto vlne?

Bražinová: Budú to malé počty.

Kollár: Myslím, že to pomôže, ale bude to dlho trvať. Možno sa to stretne s nejakým odporom a revoltou, s vysvetľovaním, že vzhľadom na to, ako to štatisticky vyzerá a že nezaočkovaní ľudia majú zvyčajne okolo seba nezaočkovaných a podobne, tak je veľmi pravdepodobné, že väčšina tých ľudí sú stále nezaočkovaní. Bude to veľký faktor. Veľa ľudí v zahraničí si myslelo, že tá vlna nepríde, pretože dlho boli nízke čísla, tak sa nechceli očkovať. Len čo ľudia v zahraničí zistili, že pandémia sa vracia, tak sa opätovne začali očkovať.

máme ešte nejaký nástroj?

Klempa: Vždy sú tam farmaceutické a nefarmaceutické nástroje. Toho najúčinnejšieho farmaceutického sme sa vzdali. Z tých nefarmaceutických to je ten covid automat. Z tých farmaceutických môžeme dúfať, že liečba bude lepšia, že zachránime životy ľudí s ťažkým priebehom. Nejaká nádej môže ísť do liekov, ktoré sa budú podávať vo forme pilulky. Molnupiravir od Mercku.  

čo je to?

Klempa: Je to antivírusová látka, čiže svojím princípom je to niečo ako bol remdesivir. Zásadný rozdiel je v tom, že toto sa dá podávať ako pilulka. Pacient nemusí byť hospitalizovaný, aby mu to začali dávať. V tom je tá nádej, že toto by mohlo pomôcť, ale tiež to nie je zázračná vec.

Čekan: Znižuje to hospitalizáciu o päťdesiat percent, čo je veľká vec. Je to skvelý nástroj, keď máte veľkú zaočkovanosť. Ale o tento liek majú záujem všetky krajiny.

kým prídeme na rad, už bude po tretej vlne.

Čekan: Áno, toto je obrovská nádej práve do ďalšieho roka. Na ďalšiu jeseň, keď bude možno problém s ďalšou vyprchanou vakcínou, tak tento liek môže pandémiu brzdiť.

Bražinová: Súhlasím, že vakcinácia je najúčinnejší nástroj. Urýchlene tretia dávka a doočkovať všetkých nezaočkovaných. Z nástrojov na kontrolu šírenia sú to jednak všetky opatrenia zamedzujúce stretávanie ľudí, a potom je to kontrola OTP. Viem, že teraz prebieha politická debata, do akej miery zaviesť tú kontrolu ako povinnosť na pracoviskách a verejných priestranstvách. Je to veľmi účinný nástroj na elimináciu šírenia infekcie. Na internátoch Univerzity Komenského sme toto zaviedli ako podmienku. Jednak sa tým darí udržať veľmi dobrý stav na internátoch, to znamená, že veľmi nízky výskyt prípadov. Jednak to mnohých študentov „prinútilo“ dať a zaočkovať. Museli sa dať pravidelne testovať, aby mali sedemdesiatdvahodinový platný test a museli si zaň platiť. To bol veľmi účinný motivačný činiteľ. 

Boris NémethAlexandra Bražinová: „Som za povinné očkovanie minimálne zdravotníkov, učiteľov a pod. Čiže ľudí, ktorí sú v kontakte s mnohými ďalšími ľuďmi a majú možnosť ich infikovať.“

Čekan: Trochu robíme chybu v tom, aké majú očkovaní výhody. V čiernych okresoch nemajú žiadne. 

keď čísla ukážu, že z hospitalizovaných je osemdesiat percent nezaočkovaných, tak už nebudeme diskutovať o tom, či očkovanie pomáha alebo nie. To nie je to vec diskusie. Je to exaktný dôkaz. 

Kollár: Tých osemdesiat na dvadsať nič nehovorí. Je to zlá úvaha. Nie je to absolútne žiadny vedecký dôkaz, keď nevieme, aké početné sú tie skupiny.

vieme. Päťdesiat na päťdesiat.

Kollár: Závisí v akom veku sú tí ľudia.  Ak nemáte tieto informácie navyše, tak tých osemdesiat a dvadsať percent nám o účinnosti vakcín nehovorí nič. Ide o to, koľko je ich v tej vekovej kategórii, ktorá je práve v nemocnici. 

za našej situácie, z toho, čo vieme, sa dá dedukovať.

Kollár: Na to si treba dávať pozor. Práve takýmto spôsobom argumentujú odporcovia očkovania. My nemôžeme argumentovať rovnakým zlým spôsobom. 

prečo sa uvádza v oficiálnych štatistikách, koľko z nich je nezaočkovaných?

Kollár: To je chyba. Mali by ukazovať pomerné riziko. Predpokladám, že takto sa o dva mesiace dostaneme do veľmi veľkej komunikačnej tiesne. Bude tam svietiť, že nadpolovičná väčšina je zaočkovaných.

lebo nezaočkovaní už budú preč.

Kollár: Presne kvôli tomu by to oni potrebovali prepočítavať. Neuverejňujú čísla, ktoré sú dôležité. Nemôžeme argumentovať rovnako chybne.

ale to nie je chybné, ak doplníme päťdesiat a päťdesiat zaočkovaných.

Kollár: Ten výpočet nie je taký jednoduchý.  

pri zaočkovanosti pol na pol.

Kollár: No áno, ak by to bolo jasné. Ale my máme zaočkované práve mladšie ročníky. To je chyba voči ostatným krajinám. Náš najväčší problém nie je päťdesiatpercentná zaočkovanosť. Náš najväčší problém je nízke zaočkovanie tých najstarších. 

koľko percent je zaočkovaných v týchto kategóriách?

Kollár: Záleží v akej kategórii. V kategórii nad osemdesiat rokov je to, myslím, tesne niečo nad šesťdesiat percent. Tam je to veľmi zlé. 

všelikde, naopak, funguje, že rôzne štáty prikračujú k tomu, že povinné očkovanie štátnych zamestnancov, povinné Covid pasy,  len zaočkovaní v hoteloch. Nepočul som, že my by sme išli niečo také zaviesť. Minimálne štátne inštitúcie vrátane zdravotníctva tento nástroj majú. Už na to nie je odvaha?

Bražinová: Myslím si, že na to nie je ani odvaha, ani politická vôľa.  Môj názor je, že určite by to pomohlo. Som za povinné očkovanie minimálne zdravotníkov, učiteľov, keď hovoríme o profesijných skupinách. Čiže ľudí, ktorí sú v kontakte s mnohými ďalšími ľuďmi a majú možnosť ich infikovať alebo sa infikovať. 

nedávno som napísal text, že som za povinné očkovanie vo všeobecnosti, tak ako som za povinné očkovanie proti ochoreniam, proti ktorým sa očkujeme, keď sme deti. Za takéto povinné očkovanie by som bol aj teraz, ale to už nehovorí nikto. Prečo?

Kollár: Pri očkovaní profesijných skupín je problém, že máme nedostatok zdravotníkov a učiteľov. Máme veľmi veľa učiteľov aj zdravotných sestier v dôchodkovom veku. Ak by sme zaviedli povinnosť povinného očkovania, tak je tam veľké riziko, že by opustili profesiu. Mali  by sme ich ešte menej. To si teraz nemôžeme dovoliť. Tadiaľ cesta nevedie. Viem si predstaviť, že by sa to presadilo, ale fakt nechcem vidieť výsledky najbližších volieb. Z dlhodobého hľadiska by to mohlo  byť negatívne. 

ale zachránilo by to tisíce životov.

Kollár: Ale zlý výsledok volieb nás môže stať oveľa viac životov. Pandémia môže pokračovať. Je to obrovské riziko. Máme istý sociálny kapitál ako na to, aby sa zaviedlo úplné povinné očkovanie celej populácie. Nie som sociológ, ale toto by výrazne ohrozilo veľa vecí, ktoré v štáte fungujú. Vecí, ktoré môžu mať omnoho dlhodobejšie efekty. Toto treba posudzovať z dlhodobého a nie krátkodobého hľadiska. Treba to nechať posúdiť odborníkom. Predpokladám, že to odborníci posúdili a vyhodnotili tak, že tadiaľ cesta nevedie. 

Klempa: Ja si myslím, že toto je politologický a sociologický problém. Môžem mať na to svoj laický názor. Osobne si myslím, že to povinné očkovanie by veľa vecí zjednodušilo. Napriek tomu, že som jednoznačne za to, ak by som zrazu mal tú moc, tak tiež neviem, či by som si na to trúfol. Asi nie.

Boris NémethRichard Kollár: „Osobne si myslím, že povinné očkovanie by veľa vecí zjednodušilo. Napriek tomu, že som jednoznačne za to, ak by som zrazu mal tú moc, tak tiež neviem, či by som si na to trúfol.“Čekan: V jednom nešťastnom videu som to povedal a zopakujem to. Som za dobrovoľné očkovanie. Verím v ľudský rozum, ale dochádzajú mi už argumenty. Vždy som si myslel, že sa nám podarí ľudí presvedčiť. Máme tu vedecké články, ktoré o tom hovoria. Prešli sme si vlnou rôznych diskusií o vedľajších účinkoch vakcín. Ťažko ustojí dnešná koalícia povinné očkovanie s opozíciou, ktorú má. Ide o ľudské životy. Ak by som mal tú moc, myslel by som viac na ľudské životy ako na svoju budúcnosť. Mohli sme urobiť viac. Tá červená krivka je desivá. Neviem, koľko času ešte máme. 

čo nás v novembri a decembri čaká?

Kollár: November bude veľmi zlý. Bude sa to stále zhoršovať. Dúfajme, že vrchol vlny dosiahneme koncom mesiaca. 

v minulej vlne sme mali maximálne štyritisíc hospitalizácií, koncom novembra ich budeme mať možno viac.

Kollár: To je pravda. Už dnes sme nad kapacitou. Vidíme to na JIS-kách, ktoré už pre pacientov nemáme. 

a december?

Kollár: Môj odhad z konca leta alebo septembra je pokles. Vtedy som však neuvažoval o strate imunity. Kiežby vydržala ešte pár mesiacov. Na Vianoce bude v nemocniciach približne toľko ľudí ako dnes. Príde však poklesová fáza. Spoločnosť si vydýchne.

pomohol by lockdown?

Kollár: Nie, iba by odložil problém. Už sa nič nebude meniť. 

Čekan: Bude zmena. Ovplyvní to bielu medicínu. 

čo nás čaká nasledujúce mesiace?

Klempa: Obávam sa stúpajúcej únavy zdravotníkov a stúpajúcej nervozity spoločnosti. Tí popierači to budú musieť na niekoho hodiť. 

Bražinová: Je veľa možných scenárov, ako sa to môže vyvinúť, ale je tu šanca, že po dvoch ťažkých mesiacoch a dlhom dobehu budúci rok bude rokom, keď budeme prechádzať do normálu. Väčšina populácie bude imúnna, prekonaná alebo očkovaná. Musíme to však dosiahnuť globálne. 

L

Povolenie zabíjať koronavírusy

.norbert Žilka .témy

Neustále hľadáme povestného Jamesa Bonda v terapii covid-19, ktorý môže získať licenciu na zabíjanie vírusu SARS-CoV-2. Terapeutické prístupy sa stali šlágrom o čosi skôr, ako sa objavili vakcíny. Ale ich 15 minút slávy odplavila prvá vlna očkovania. Napriek tomu stále lákajú pozornosť.

v priebehu prvej vlny pandémie vznikol portrét ideálneho lieku proti covid-19. Vedci hľadali jednoduché a rýchle riešenia. Používali sa rôzne skratky, skúšali sa lieky, ktoré našli svoje uplatnenie pri iných ochoreniach. Nie je žiadnym prekvapením, že absolútnym víťazom sa stala liečba potláčajúca zápal (dexametazón). Je to osvedčená metóda, ktorá sa štandardne používa pri mnohých ochoreniach, kde zápal komplikuje zdravotný stav pacienta.

Omnoho zložitejšie bolo objaviť liek, ktorý by dokázal priamo zlikvidovať vírus a zamedziť jeho ďalšiemu pôsobeniu v organizme. Od samotného začiatku dominovali dve cesty, malé chemické entity (molekuly), či už v tabletkovej alebo injekčnej podobe, a protilátky, ktoré majú slabosť pre vírusové bielkoviny.

Prvým mediálne úspešným liekom sa stal remdesivir, ale jeho schválenie sprevádzali pochybnosti. Následne sa objavili protilátky od firmy Regeneron, v tomto prípade boli výsledky pomerne jednoznačné. V súčasnosti sa o priazeň regulačných orgánov uchádzajú ďalší kandidáti. Zoznam je dlhý, ale perspektívu má len za hrsť z nich.

v správnom čase na správnom mieste

Remdesivir nie je ani zďaleka novou tvárou antivírusovej terapeutickej smotánky. Vo výskume mnohých infekčných vírusových ochorení sa poneviera už niekoľko rokov čakajúc na svoju veľkú príležitosť. V liečbe vírusu ebola sa nedokázal presadiť, ale v prípade SARS-CoV-2 mu napokon prialo šťastie, a to aj napriek tomu, že výsledky nevyvolali euforické ovácie v odbornej komunite.

Remdesivir atakuje proces množenia vírusu SARS-CoV-2. Koronavírusy sa dokážu množiť pomocou kopírovacieho systému, ktorý zabezpečuje enzým RNA-závislá RNA polymeráza. Podľa prílohy, ktorá zabezpečí vírus, dokáže lepiť nukleotidy (malé úseky RNA) tak, aby vytvorili základ pre genetickú informáciu ďalších potomkov vírusu. Cieľom mnohých terapeutických prístupov v liečbe vírusových ochorení (RNA vírusy) je práve kopírovacia služba.

Remdesivir sa tvári ako malá súčiastka RNA, nechá sa naverbovať na vytvorenie nového vlákna RNA. Vzniknuté vlákno však nedokáže enzým prečítať a nevie ho použiť na ďalšie rozmnožovanie genetických kópií vírusu. Podobne, ako keby ste vložili do kopírovacieho stroja anglický text a na druhej strane vám vypadne slangová podoba originálu. Text je čitateľný, akurát mu nik nerozumie.

lepšie málo ako nič

Prvé výsledky z klinického skúšania remdesiviru neboli oslnivé, ale v tom čase stačili na to, aby prilákali pozornosť. Testovanie prebiehalo asi na tisícke pacientov, polovica dostala remdesivir a druhá dobrý pocit, že u nich možno prebieha liečba (placebo). Antivirotická liečba uzdravila pacientov do 10 dní od podávania, zatiaľ čo u druhej skupiny to trvalo až 15 dní. Úmrtnosť pacientov dosiahla po mesiaci liečby 11, 4 percenta v porovnaní s placebo skupinou, kde sa úmrtnosť vyšplhala na 15,2 percenta.  

ALEX SAVA/GETTY IMAGES

Výsledky štúdie boli publikované v prestížnom medicínskom časopise New England Journal of Medicine. Správne zvolená medializačná stratégia viedla k podmienečnému schváleniu americkou Správou pre potraviny a lieky. Nasledujúce štúdie však nepreukázali účinnosť na skrátenie hospitalizácie alebo zníženie mortality. Svetová zdravotnícka organizácia si liek preklepla a na základe svojich vlastných klinických štúdii o ňom vyhlásila, že efekt remdesiviru na zníženie úmrtnosti pacientov je slabý alebo takmer nulový.

Remdesivir nenápadne preplával cez všetky úskalia schvaľovacích procesov. Manažéri šikovne navigovali svoju vlajkovú loď tak, aby sa čím skôr doplavila do cieľa, vediac, že výsledky nie sú presvedčivé. Americká FDA nekonzultovala svoje rozhodnutie so svojím poradným orgánom odborníkov a Európska lieková agentúra schválila liek týždeň pred zverejnením negatívnych výsledkov rozsiahlej štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie. Aké zvláštna súhra udalostí. 

protilátky šité na mieru

Pokiaľ sa malé molekuly snažia znepríjemniť rozmnožovací proces vírusov, protilátky eliminujú vírusy hneď v zárodku, takže na množenie už nie je priestor. Koncept protilátkovej terapie odráža prirodzené schopnosti imunitného systému. Každý vírus, ktorý vstúpi do organizmu, stimuluje tvorbu protilátok. Tie však majú rozmanitú podobu a sú zacielené na všetky dostupné bielkovinové časti vírusu.

Čaro protilátkovej terapie tkvie v cielenom výbere tých najlepších z najlepších protilátok. Selekcia kandidátov prebieha na mnohých úrovniach a pre účely terapie sa vyberajú väčšinou dve alebo tri najúčinnejšie protilátky.  V oblasti liečby infekčných ochorení nie sú protilátky žiadnym benjamínkom, protilátková terapia si získala sympatie odbornej verejnosti pri liečbe ebola vírusu. Liečivý kokteil obsahoval hneď tri protilátky, ktoré efektívne eliminujú vírus.

Rovnakým spôsobom sa firma rozhodla riešiť aj liečbu SARS-CoV-2. Využila na to dva klasické prístupy, prvý je postavený na hľadaní protilátok v ľudskej krvi (u ľudí, ktorí prekonali covid-19), zatiaľ čo ten druhý používa laboratórne hlodavce ako živé laboratórium produkujúce protilátky. A tak sa stretli dve protilátky v správne namiešanom pomere v jednom lieku (REGN-COV2). Protilátky sa podávajú priamo do žily, takže pacienti musia navštevovať nemocničné priestory.

Kombinovanie dvoch protilátok je dôležité kvôli možnému vzniku únikových mutácií. Je to prípad protilátky od firmy Eli Lilly (bamlanivimab), ktorá prinútila vírus, aby produkoval únikovú mutáciu priamo v liečenej populácii. Aj z toho dôvodu sa používala v kombinácii s ďalšou protilátkou (etesevimab). Ukázalo sa, že samotná protilátka bamlanivimab nemala dostatočný potenciál na to, aby dokázala zvládnuť aj nové varianty SARS-CoV-2. V čase, keď jej dni boli spočítané, ju slovenské Ministerstvo zdravotníctva slávnostne privítalo na našom území. Bol to ďalší hrdinský čin predchádzajúceho ministra, ktorý s úľubou ignoroval odbornú komunitu.

nový vietor vo výskume liekov

Napriek tomu, že máme k dispozícii ivermektín, ktorého zázračné účinky propagovalo hneď niekoľko slovenských odborníkov na rýchle a zaručené riešenia pandémie (vaccine-free), odborná komunita pokračuje vo výskume nových liekov. Jedným z horúcich kandidátov je molnupiravir z tvorivej dielne amerických firiem Ridgeback Biotherapeutics LP a Merck & Co. Mechanizmus účinku je podobný ako v prípade remdesiviru, zámerom je zmeniť genetický kód vírusu tak, aby nebol čitateľný.

Veľkou výhodou (staro)nového lieku je, že sa podáva vo forme tabletiek. Z perspektívneho hľadiska môže vytlačiť z trhu extrémne drahý remdesivir, ktorý sa podáva injekčne. Ale predtým ešte musí ukázať terapeutický potenciál. 

Molnupiravir bol pôvodne vyvinutý na liečbu iných nebezpečných koronavírusových infekcií (SARS-CoV, MERS-CoV). V posledných mesiacoch sa z neho stal horúci favorit terapeutických dostihov. V predklinických štúdiách liek dokázal zabrániť šíreniu vírusu v komunite fretiek, ktorá je atraktívnym modelom pre výskum koronavírusov. Liek preukázal svoje schopnosti aj na malej vzorke pacientov s klinickými príznakmi covid-19, kde dokonale vybielil sliznicu nosohltanu. Všetci liečení pacienti (45) boli po terapii negatívni pri PCR vyšetrení.

Posledné výsledky z klinického skúšania potvrdili črtajúci sa terapeutický efekt, z celkového počtu liečených pacientov bolo 7, 3 percenta hospitalizovaných, v placebo skupine to bolo až 14, 1 percenta. V liečenej skupine nezomrel žiadny pacient, zatiaľ čo v kontrolnej skupine bolo evidovaných osem úmrtí. Výsledky sú povzbudivé, ale stále nie sú definitívnym potvrdením účinnosti.  

recyklujeme evergreeny

Terapia covid-19 nápadne pripomína prvé roky liečby HIV, skúšajú sa staré lieky na novú aplikáciu. Je to podobné ako s módnymi trendmi v odievaní, niektoré modely sa po rokoch opäť vracajú. Príbehy remdesiviru a molnupiraviru nie sú jediné, ktoré sme za posledné mesiace mohli sledovať. V klinických skúšaniach uviazli aj antivirotiká proti vírusu chrípky (flavipiravir) alebo hepatitídy C (ribavirin), ktoré majú za sebou dlhú históriu.

Podobne ako v prípade vakcín, pandémia akcelerovala výskum nových liekov s antivírusovým účinkom. Skutočné novinky sa objavia až s väčším časovým odstupom, keďže vývoj má svoje pravidlá a tie si vyžadujú svoj čas. Na konci snaženia sa však môže objaviť úplne nová skupina liekov, ktorá bude mať potenciál liečiť celú paletu vírusových ochorení.

Napriek tomu stále platí staré pravidlo, že prevencia je vždy lepšia ako terapia. Stretnutie s vírusom nemusí byť vždy bezbolestné a aj terapia môže mať svoje tienisté stránky. Podobné pravidlá platia aj v slovenskej politike, je lepšie čítať o vodcoch sociálnej demokracie, ako sa s nimi osobne stretávať. 

.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite