v čom sme sa to začiatkom novembra 2021 ocitli?
Alexandra Bražinová: Každá vlna pndémie má začiatok, výstup, vrchol, klesanie a koniec. Na Slovensku máme tretí nárast prípadov a sme na stúpajúcej vlne, takže áno, máme tretiu vlnu.
v lete som mal pocit z toho, čo ste hovorili naposledy v tejto relácii, že tretia vlna bude iná a asi slabšia ako predchádzajúca vlna, vzhľadom na to, že mnoho ľudí je zaočkovaných a mnoho ľudí covid prekonalo. Dnes dosahujeme nárasty infikovaných ako počas druhej vlny. Mýlili sme sa, ak sme hovorili, že tretia vlna bude slabšia?
Richard Kollár: Nie, nemýlili. Tretia vlna je skutočne slabšia. Máme menej úmrtí. Hospitalizácie sú dôležité, no výhľad je, že úmrtí bude menej. Smrtnosť sa znížila. Dnes je infikovaných viac detí, zároveň sú medzi nakazenými i ľudia, ktorí sú zaočkovaní alebo covid prekonali a u týchto ľudí je prakticky nulová šanca, že by na covid umreli. Vlna je teda menšia, no nevieme, aký rozsah bude mať v smrtnosti. Nevieme to odhadnúť, pretože nevieme, koľko ľudí je neimunizovaných. Na Slovensku máme približne 700 až 800 000 detí, ktoré si tou chorobou musia prejsť, takže aj čísla infikovaných to musia odzrkadľovať. Nikto na svete nevie zabezpečiť prostredie, v ktorom by sa deti s covidom nestretli. Napriek tomu budeme mať tisíce úmrtí, no bude ich menej ako v minulosti. Vysoký počet infikovaných tiež nie je prekvapením. Otázkou je, koľko bude hospitalizácií a či náš zdravotnícky systém zvládne manažovať to množstvo hospitalizácií, ktoré budeme mať.
BORIS NÉMETH
počet hospitalizácií sa blíži k 2 000, pričom v najhoršom období druhej vlny sme mali približne 4 000 hospitalizácií. Ak bude veľké množstvo hospitalizovaných, tak logicky mi vyplýva, že budeme mať aj mnoho úmrtí. V čom sa mýlim?
Kollár: Momentálne je menej vážnejších priebehov covidu. Nemáme toľko pacientov na JIS a lekári vedia lepšie manažovať pacientov. Jednou z kľúčových otázok pred druhou vlnou bolo, či bude vyčerpaná kapacita zdravotníctva. Máme šancu a predpoklad, že sa na 4 000 hospitalizácií nedostaneme. Čo sme však v lete nevedeli, je, že sa kapacita v zdravotníctve zmenšila. Už dnes sú plné nemocnice a je to tým, že máme funkčnú bielu medicínu. Mnoho nemocníc v minulej vlne odvolalo plánované operácie a nemocnice verili, že môžu fungovať v duálnom režime, čo znamená, že JIS-ky nechali pre necovidových pacientov. Nemocnice sa snažili fungovať bez limitácií, no zistilo sa, že na to nemáme dosť personálu. Až teraz prichádza k obmedzeniu plánovaných úkonov.
Pavol Čekan: Myslím si, že táto vlna bude horšia v pozitivite PCR testov. Tento variant je infekčnejší a je pravda i to, že máme viac infikovaných detí. Čo sa týka nemocníc, tak keďže nie sú reprofilizované, tak pacienti nejdú na JIS, lebo nemáme dosť lôžok. Pravda je i to, že na tretiu vlnu je zdravotníctvo omnoho lepšie pripravené. Nemocnice vedia, kde majú pacientov umiestniť. Lekári, ktorí liečia, to vedia robiť lepšie ako počas druhej vlny. Cítim však mieru neistoty, keďže nevieme, kam bude tretia vlna smerovať. Neviem si predstaviť, kde je maximum infikovaných a hospitalizovaných i úmrtí. Rovnako nevieme, ako dlho bude trvať pokles infikovaných.
boris, vidíš v tejto vlne menšie nebezpečenstvo ako v druhej?
Boris Klempa: Nie, naopak, väčšie. Máme kombináciu pandemickej únavy s delta variantom a s vyčerpanosťou zdravotníkov. Delta je väčší problém ako druhá vlna, pretože počas nej sme sa snažili pandémiu brzdiť všetkými možnými prostriedkami vrátane lockdownov. Teraz už nikto nie je ochotný pristúpiť na takéto kroky. Navyše, skepsa je veľká a vzdali sme sa možnosti zabrániť tretej vlne už vopred očkovaním.
ak bude tretia vlna horšia a polovica národa je zaočkovaná, tak by istá časť pochybovačov povedala, že je to dôkaz, že očkovanie nie je až taká rozhodujúca zbraň.
Bražinová: Je to rozhodujúca a jediná zbraň, ktorú máme. Vidíme to na denne prezentovaných údajoch, aké sú hospitalizácie a úmrtia. 80 percent tvoria nezaočkovaní a tí zvyšní sú väčšinou ľudia, ktorí trpia okrem covidu i chronickými chorobami. Ak by sme nemali očkovanie, tak by bola tretia vlna katastrofou. Očkovanie funguje, ako sme predpokladali. Je pravda, že i zaočkovaný človek sa môže infikovať, no vakcíny na 90 až 95 percent chránia pred hospitalizáciou a ťažkým priebehom a na 99 percent zaočkovaných vakcíny chránia pred úmrtím.
tretia vlna bude teda vlnou neočkovaných?
Bražinová: Označuje sa za pandémiu neočkovaných a mladých. U nich to však až tak nevadí, keďže väčšina mladých ľudí má priebeh covidu mierny alebo bezpríznakový.
Boris NémethBoris Klempa: „Počet hospitalizovaných zaočkovaných bude stúpať. Keďže covid tých neočkovaných zabíja, nezaočkovaných bude v nemocniciach čoraz menej.“
Kollár: Zatiaľ áno. Máme pred sebou tri problémy. Prvým je skupina neimunizovaných ľudí. Táto skupina ľudí sa s vírusom stretne a tí, ktorí nebudú mať adekvátnu imunitnú odpoveď, skončia v nemocniciach. Je to problém, ktorý sa však odstraňuje a títo ľudia sa postupne infikujú. Ak by to bol náš jediný problém, tak vlna bude na vrchole v priebehu troch týždňov. Máme však dva ďalšie problémy. Práve teraz uplynulo deväť mesiacov od času, keď boli očkovaní najzraniteľnejší obyvatelia. Vieme, že ich protilátky klesajú. Títo ľudia sa môžu znovu i vážne infikovať. Musíme ich zachrániť treťou dávkou. Musíme ich okamžite očkovať treťou dávkou. Tento problém však vieme vyriešiť, keďže títo ľudia sa očkovať chcú. Tretí problém je, že práve pred 9 mesiacmi bol na Slovensku vrchol druhej vlny, keď bolo infikovaných najviac. I oni strácajú imunitu a zrejme sa nebudú chcieť očkovať. Je to skupina, ktorá najviac odmieta očkovania a nemáme ich ako zachytiť. Táto skupina ľudí tretiu vlnu predĺži. Kľúčové je, ako budeme vedieť všetky tieto tri problémy vyriešiť.
z tých troch problémov sú dva problémy neočkovaných.
Kollár: Áno. Ale počet ľudí, ktorí sa infikujú a sú zaočkovaní, bude taktiež stúpať, lebo ich protilátky klesnú.
človek, ktorý ťa teraz počul, si môže myslieť, že to, čo hovoríš, je v protiklade s tým, čo ste hovorili.
Kollár: Časom dosiahneme stopercentnú zaočkovanosť starších ľudí. Dosiahneme to tak, že sa buď títo ľudia zaočkujú, alebo umrú. Tento jav nastane a je kľúčové, ako to komunikovať.
ľudia by sa však pýtali, prečo sa majú dať očkovať, ak počet pacientov s ťažkým priebehom bude aj u zaočkovaných stúpať.
Klempa: Pomer hospitalizovaných zaočkovaných bude stúpať. No covid tých neočkovaných zabíja, takže nezaočkovaných bude v nemocniciach čoraz menej.
Čekan: Je to pandémia neimunizovaných a neimúnnych.
takže prekonanie covidu nevytvorí dostatočne dlhú imunitu, a to je ďalší argument pre očkovanie.
Čekan: K tomu smeruje vedecký konsenzus.
Kollár: Mnoho ľudí sa spoliehalo na kolektívnu imunitu. Sedem percent ľudí, čo chýba do 100-percentnej zaočkovanosti, predstavuje napríklad milióny ľudí. Keď budeme na Slovensku na 90 percentách imunizovaných, tak stále bude 550 000 ľudí, ktorí sa infikujú.
boli sme negatívne popredu v tom, že sme mali mnoho infekcií napríklad v porovnaní s Českom. Aké je vysvetlenie?
Kollár: V rámci regiónu a štátov sa šírila infekcia inak. Delta sa dostane všade.
Čekan: Práve to je problém, pretože máme zlú zaočkovanosť v kategórii 50+.
Klempa: Je to vlna nezaočkovaných. Najväčšie zlo je totiž nutnosť reprofilizácií nemocníc, pretože sa adekvátna lekárska starostlivosť nedostáva iným chorobám. Ak by sme mali namiesto 2 500 hospitalizácií menej, tak medicína by fungovala ďalej. Taký veľký nárast je pre nezaočkovaných.
problém je teda v nezaočkovanosti starších ročníkov?
Klempa: Áno.
ak je človek ohrozený, tak vtedy sa i organizmus koncentruje na svoju vlastnú záchranu. Máme milión ohrozených, no ich organizmus sa nekoncertuje na záchranu.
Bražinová: Organizmus sa na záchranu skoncentroval, no zapojil sa iracionálny strach. Ten sa stal súčasťou pudu sebazáchovy. Ľudia vakcínam nedostatočne dôverujú a ich sebazáchova je v tom, že sa nezaočkujú, pretože sa boja, že by im mohla vakcína poškodiť. Mnoho ľudí, ktorí vakcínu potrebujú, si ju nedajú a na následky umrú.
Boris NémethPavol Čekan: „Dnešná koalícia ťažko ustojí povinné očkovanie s opozíciou, ktorú má. Ide o ľudské životy. Ak by som mal tú moc, myslel by som viac na ľudské životy ako na svoju budúcnosť.“
je to zvláštne, keďže ide o život. Percento pozitívnych PCR testov bolo počas druhej vlny také vysoké, že sa pandémia šírila nekontrolovateľne. Už sme v tejto situácii?
Bražinová: Áno. Delta sa šíri tak rýchlo, že nie je v ľudských silách telefonicky skontrolovať všetky kontakty pozitívneho. Najmä preto bola koncom minulého roka prijatá vyhláška verejného zdravotníctva na základe ktorej má každá pozitívne testovaná osoba urýchlene obvolať svoje kontakty a ostať v karanténe. Samozrejme, vyhľadávanie a trasovanie prebieha, no len natoľko, koľko máme ľudských síl.
hovoríme o ohrozených skupinách, ktoré sú nezaočkované. Čo môžeme v ich prospech urobiť? Ochota urobiť rázne opatrenia je takmer na nule. Aký máme nástroj na to, aby sme pomohli týmto skupinám pred smrťou?
Bražinová: Robíme epidemiologickú štúdiu, počas ktorej odoberieme do konca novembra 5 000 vzoriek neočkovaných ľudí.Zmapujeme úroveň premorenia a hladiny protilátok. Ak budeme vedieť, nakoľko je nezaočkovaná časť premorená a koľko protilátok má, tak budeme mať konkrétne slovenské dáta, ktoré nám pomôžu zistiť, ako na tom sme. Dúfam, že takéto informácie zapôsobia na skupinu nezaočkovaných ľudí.
Kollár: Získame informáciu o tom, akú záťaž môžeme očakávať.
Čekan: Očkovanie. Realita je taká, že po prvej dávke je ochrana pred hospitalizáciou takmer 85 percent. Som prekvapený z toho, že na Slovensku máme váhajúcich. Miera zaočkovanosti medzi dospelými 50/50 je azda najhoršia. Lockdown sa už dá urobiť len ťažko, lebo reakcia zaočkovaných by bola zlá. Nemôžme zavrieť ani školy. Blížime sa k sociálnym rozbrojom. A to nám zviaže ruky robiť čokoľvek. Mohli by sme spoplatniť testy. Na Slovensku je establišment, ktorý ľudí odhovára od očkovania. Mnoho politikov nie je zaočkovaných.
myslíte si, že už sú ľudia ochotní dať sa zaočkovať v tejto vlne?
Bražinová: Budú to malé počty.
Kollár: Myslím, že to pomôže, ale bude to dlho trvať. Možno sa to stretne s nejakým odporom a revoltou, s vysvetľovaním, že vzhľadom na to, ako to štatisticky vyzerá a že nezaočkovaní ľudia majú zvyčajne okolo seba nezaočkovaných a podobne, tak je veľmi pravdepodobné, že väčšina tých ľudí sú stále nezaočkovaní. Bude to veľký faktor. Veľa ľudí v zahraničí si myslelo, že tá vlna nepríde, pretože dlho boli nízke čísla, tak sa nechceli očkovať. Len čo ľudia v zahraničí zistili, že pandémia sa vracia, tak sa opätovne začali očkovať.
máme ešte nejaký nástroj?
Klempa: Vždy sú tam farmaceutické a nefarmaceutické nástroje. Toho najúčinnejšieho farmaceutického sme sa vzdali. Z tých nefarmaceutických to je ten covid automat. Z tých farmaceutických môžeme dúfať, že liečba bude lepšia, že zachránime životy ľudí s ťažkým priebehom. Nejaká nádej môže ísť do liekov, ktoré sa budú podávať vo forme pilulky. Molnupiravir od Mercku.
čo je to?
Klempa: Je to antivírusová látka, čiže svojím princípom je to niečo ako bol remdesivir. Zásadný rozdiel je v tom, že toto sa dá podávať ako pilulka. Pacient nemusí byť hospitalizovaný, aby mu to začali dávať. V tom je tá nádej, že toto by mohlo pomôcť, ale tiež to nie je zázračná vec.
Čekan: Znižuje to hospitalizáciu o päťdesiat percent, čo je veľká vec. Je to skvelý nástroj, keď máte veľkú zaočkovanosť. Ale o tento liek majú záujem všetky krajiny.
kým prídeme na rad, už bude po tretej vlne.
Čekan: Áno, toto je obrovská nádej práve do ďalšieho roka. Na ďalšiu jeseň, keď bude možno problém s ďalšou vyprchanou vakcínou, tak tento liek môže pandémiu brzdiť.
Bražinová: Súhlasím, že vakcinácia je najúčinnejší nástroj. Urýchlene tretia dávka a doočkovať všetkých nezaočkovaných. Z nástrojov na kontrolu šírenia sú to jednak všetky opatrenia zamedzujúce stretávanie ľudí, a potom je to kontrola OTP. Viem, že teraz prebieha politická debata, do akej miery zaviesť tú kontrolu ako povinnosť na pracoviskách a verejných priestranstvách. Je to veľmi účinný nástroj na elimináciu šírenia infekcie. Na internátoch Univerzity Komenského sme toto zaviedli ako podmienku. Jednak sa tým darí udržať veľmi dobrý stav na internátoch, to znamená, že veľmi nízky výskyt prípadov. Jednak to mnohých študentov „prinútilo“ dať a zaočkovať. Museli sa dať pravidelne testovať, aby mali sedemdesiatdvahodinový platný test a museli si zaň platiť. To bol veľmi účinný motivačný činiteľ.
Boris NémethAlexandra Bražinová: „Som za povinné očkovanie minimálne zdravotníkov, učiteľov a pod. Čiže ľudí, ktorí sú v kontakte s mnohými ďalšími ľuďmi a majú možnosť ich infikovať.“
Čekan: Trochu robíme chybu v tom, aké majú očkovaní výhody. V čiernych okresoch nemajú žiadne.
keď čísla ukážu, že z hospitalizovaných je osemdesiat percent nezaočkovaných, tak už nebudeme diskutovať o tom, či očkovanie pomáha alebo nie. To nie je to vec diskusie. Je to exaktný dôkaz.
Kollár: Tých osemdesiat na dvadsať nič nehovorí. Je to zlá úvaha. Nie je to absolútne žiadny vedecký dôkaz, keď nevieme, aké početné sú tie skupiny.
vieme. Päťdesiat na päťdesiat.
Kollár: Závisí v akom veku sú tí ľudia. Ak nemáte tieto informácie navyše, tak tých osemdesiat a dvadsať percent nám o účinnosti vakcín nehovorí nič. Ide o to, koľko je ich v tej vekovej kategórii, ktorá je práve v nemocnici.
za našej situácie, z toho, čo vieme, sa dá dedukovať.
Kollár: Na to si treba dávať pozor. Práve takýmto spôsobom argumentujú odporcovia očkovania. My nemôžeme argumentovať rovnakým zlým spôsobom.
prečo sa uvádza v oficiálnych štatistikách, koľko z nich je nezaočkovaných?
Kollár: To je chyba. Mali by ukazovať pomerné riziko. Predpokladám, že takto sa o dva mesiace dostaneme do veľmi veľkej komunikačnej tiesne. Bude tam svietiť, že nadpolovičná väčšina je zaočkovaných.
lebo nezaočkovaní už budú preč.
Kollár: Presne kvôli tomu by to oni potrebovali prepočítavať. Neuverejňujú čísla, ktoré sú dôležité. Nemôžeme argumentovať rovnako chybne.
ale to nie je chybné, ak doplníme päťdesiat a päťdesiat zaočkovaných.
Kollár: Ten výpočet nie je taký jednoduchý.
pri zaočkovanosti pol na pol.
Kollár: No áno, ak by to bolo jasné. Ale my máme zaočkované práve mladšie ročníky. To je chyba voči ostatným krajinám. Náš najväčší problém nie je päťdesiatpercentná zaočkovanosť. Náš najväčší problém je nízke zaočkovanie tých najstarších.
koľko percent je zaočkovaných v týchto kategóriách?
Kollár: Záleží v akej kategórii. V kategórii nad osemdesiat rokov je to, myslím, tesne niečo nad šesťdesiat percent. Tam je to veľmi zlé.
všelikde, naopak, funguje, že rôzne štáty prikračujú k tomu, že povinné očkovanie štátnych zamestnancov, povinné Covid pasy, len zaočkovaní v hoteloch. Nepočul som, že my by sme išli niečo také zaviesť. Minimálne štátne inštitúcie vrátane zdravotníctva tento nástroj majú. Už na to nie je odvaha?
Bražinová: Myslím si, že na to nie je ani odvaha, ani politická vôľa. Môj názor je, že určite by to pomohlo. Som za povinné očkovanie minimálne zdravotníkov, učiteľov, keď hovoríme o profesijných skupinách. Čiže ľudí, ktorí sú v kontakte s mnohými ďalšími ľuďmi a majú možnosť ich infikovať alebo sa infikovať.
nedávno som napísal text, že som za povinné očkovanie vo všeobecnosti, tak ako som za povinné očkovanie proti ochoreniam, proti ktorým sa očkujeme, keď sme deti. Za takéto povinné očkovanie by som bol aj teraz, ale to už nehovorí nikto. Prečo?
Kollár: Pri očkovaní profesijných skupín je problém, že máme nedostatok zdravotníkov a učiteľov. Máme veľmi veľa učiteľov aj zdravotných sestier v dôchodkovom veku. Ak by sme zaviedli povinnosť povinného očkovania, tak je tam veľké riziko, že by opustili profesiu. Mali by sme ich ešte menej. To si teraz nemôžeme dovoliť. Tadiaľ cesta nevedie. Viem si predstaviť, že by sa to presadilo, ale fakt nechcem vidieť výsledky najbližších volieb. Z dlhodobého hľadiska by to mohlo byť negatívne.
ale zachránilo by to tisíce životov.
Kollár: Ale zlý výsledok volieb nás môže stať oveľa viac životov. Pandémia môže pokračovať. Je to obrovské riziko. Máme istý sociálny kapitál ako na to, aby sa zaviedlo úplné povinné očkovanie celej populácie. Nie som sociológ, ale toto by výrazne ohrozilo veľa vecí, ktoré v štáte fungujú. Vecí, ktoré môžu mať omnoho dlhodobejšie efekty. Toto treba posudzovať z dlhodobého a nie krátkodobého hľadiska. Treba to nechať posúdiť odborníkom. Predpokladám, že to odborníci posúdili a vyhodnotili tak, že tadiaľ cesta nevedie.
Klempa: Ja si myslím, že toto je politologický a sociologický problém. Môžem mať na to svoj laický názor. Osobne si myslím, že to povinné očkovanie by veľa vecí zjednodušilo. Napriek tomu, že som jednoznačne za to, ak by som zrazu mal tú moc, tak tiež neviem, či by som si na to trúfol. Asi nie.
Boris NémethRichard Kollár: „Osobne si myslím, že povinné očkovanie by veľa vecí zjednodušilo. Napriek tomu, že som jednoznačne za to, ak by som zrazu mal tú moc, tak tiež neviem, či by som si na to trúfol.“Čekan: V jednom nešťastnom videu som to povedal a zopakujem to. Som za dobrovoľné očkovanie. Verím v ľudský rozum, ale dochádzajú mi už argumenty. Vždy som si myslel, že sa nám podarí ľudí presvedčiť. Máme tu vedecké články, ktoré o tom hovoria. Prešli sme si vlnou rôznych diskusií o vedľajších účinkoch vakcín. Ťažko ustojí dnešná koalícia povinné očkovanie s opozíciou, ktorú má. Ide o ľudské životy. Ak by som mal tú moc, myslel by som viac na ľudské životy ako na svoju budúcnosť. Mohli sme urobiť viac. Tá červená krivka je desivá. Neviem, koľko času ešte máme.
čo nás v novembri a decembri čaká?
Kollár: November bude veľmi zlý. Bude sa to stále zhoršovať. Dúfajme, že vrchol vlny dosiahneme koncom mesiaca.
v minulej vlne sme mali maximálne štyritisíc hospitalizácií, koncom novembra ich budeme mať možno viac.
Kollár: To je pravda. Už dnes sme nad kapacitou. Vidíme to na JIS-kách, ktoré už pre pacientov nemáme.
a december?
Kollár: Môj odhad z konca leta alebo septembra je pokles. Vtedy som však neuvažoval o strate imunity. Kiežby vydržala ešte pár mesiacov. Na Vianoce bude v nemocniciach približne toľko ľudí ako dnes. Príde však poklesová fáza. Spoločnosť si vydýchne.
pomohol by lockdown?
Kollár: Nie, iba by odložil problém. Už sa nič nebude meniť.
Čekan: Bude zmena. Ovplyvní to bielu medicínu.
čo nás čaká nasledujúce mesiace?
Klempa: Obávam sa stúpajúcej únavy zdravotníkov a stúpajúcej nervozity spoločnosti. Tí popierači to budú musieť na niekoho hodiť.
Bražinová: Je veľa možných scenárov, ako sa to môže vyvinúť, ale je tu šanca, že po dvoch ťažkých mesiacoch a dlhom dobehu budúci rok bude rokom, keď budeme prechádzať do normálu. Väčšina populácie bude imúnna, prekonaná alebo očkovaná. Musíme to však dosiahnuť globálne.