Proti korone bojuje ľudstvo zbraňou rozumu s dvoma čepeľami. Jedna čepeľ je vakcinácia. Jej cieľ, zaočkovanosť najzraniteľnejších, je v skutočnosti dosť blízko. Druhú čepeľ predstavujú liečivá. Sú už sľubné prípravky tu?
Vakcíny sú pre spoločnosti zasiahnuté covidom svetlom na konci tunela. Ale aký dlhý je tunel? Koľko ľudí potrebujeme zaočkovať, aby sme si už konečne trochu vydýchli, a kedy sa nám to podarí?
príchod vakcín určite vyvolal kolektívny výdych úľavy. No skutočná úľava v reálnom každodennom živote sa nedá čakať skôr, ako bude zaočkovaná taká časť populácie, aby to malo na vývoj pandémie citeľný dopad. Tu sa hneď núka zlá správa: nemáme očividne dosť vakcín a asi ich ani tak rýchlo nebude dostatok na to, aby preočkovanosť vystúpila k nadpolovičnej časti obyvateľov. Lenže nemali by sme sa ňou nechať deprimovať. Dobrá správa totiž znie, že nemusíme mať zaočkovanú nadpolovičnú časť obyvateľstva, aby úľava naozaj prišla.
Najdôležitejšie je, ktoré skupiny obyvateľov budú zaočkované prvé. Lebo zatiaľ čo drvivá väčšina nakazených vírus prekoná s miernymi alebo žiadnymi príznakmi, ohrozené osoby v prípade nákazy čelia riziku smrti alebo vážnym zdravotným následkom. Ochrana ohrozených skupín, aj keď predstavujú len malú časť v rámci populácie, môže zabrániť drvivej väčšine prípadov hospitalizácií a aj úmrtí
Koho teda treba zaočkovať čím skôr, aby sa dopady pandémie výrazne zmiernili, a teda aby sa život mohol postupne uvoľniť?
Odpovede môže naznačiť britská vakcinačná stratégia. Tá vychádza pri odhadoch dopadov očkovania z päťročných vekových skupín. Pri každej skupine je uvedené, koľkým percentám úmrtí v celej populácii dokáže jej zaočkovanie zabrániť. Britská tabuľka sa končí pri 50-ročných. Prečo? Ak by totiž boli zaočkovaní všetci obyvatelia starší ako 50 rokov (plus obyvatelia, ktorí majú vážne zdravotné problémy), malo by to zabrániť až 99 percentám úmrtí v celom Spojenom kráľovstve.
Na Slovensku podobné presné odhady zatiaľ neexistujú, no dá sa spoľahnúť na niektoré kvalifikované odhady vychádzajúce z dostupných dát. Napríklad sociológ Robert Klobucký zo SAV spomenul v diskusii iniciatívy Veda pomáha, že situácia na Slovensku môže byť podobná ako v Británii. Takže zaočkovanie všetkých ľudí starších ako 50 rokov by eliminovalo 98 percent úmrtí na koronavírus. Pritom ľudia starší ako 50 rokov na Slovensku tvoria len približne tretinu populácie. Neveselý fakt, ale v tomto prípade má ten účinok, že urýchli vakcináciu: „Stačí zaočkovať presne definovanú tretinu populácie na to, aby sa na covid nezomieralo,“ zhrnul Robert Klobucký.
K tomu si vezmime najnovšiu štúdiu českého vedeckovýskumného Centra pre modelovanie biologických a spoločenských procesov BISOP, ktorá potvrdzuje, že po päťdesiatke sa s každými piatimi rokmi veku navyše riziko smrtnosti takmer zdvojnásobí. Pri zaočkovaní najstarších seniorov, ktorých nie je tak veľa, by sme podľa BISOP-u obmedzili počet úmrtí až o 70 % (pri účinnosti vakcíny 95 %). To však zároveň znamená, že každý deň meškania vakcinácie znamená v tejto chvíli sto zbytočných úmrtí denne.
Je teda zrejmé, že vakcinácia najstarších je priorita. Koľko máme vlastne na Slovensku seniorov vo veku 85 a viac rokov? Podľa databáz Štatistického úradu SR je ich 83 576. V zásade by nemal byť problém zaočkovať 10-tisíc ľudí denne. Ani pri započítaní imobilných v danej kategórii by azda nemal byť problém podať vakcínu týmto najstarším seniorom do nejakých dvoch týždňov.
Zostáva otázka, ako to logisticky zvládnuť. A tu sa ukazuje u nás niekoľko
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
