príchod vakcín určite vyvolal kolektívny výdych úľavy. No skutočná úľava v reálnom každodennom živote sa nedá čakať skôr, ako bude zaočkovaná taká časť populácie, aby to malo na vývoj pandémie citeľný dopad. Tu sa hneď núka zlá správa: nemáme očividne dosť vakcín a asi ich ani tak rýchlo nebude dostatok na to, aby preočkovanosť vystúpila k nadpolovičnej časti obyvateľov. Lenže nemali by sme sa ňou nechať deprimovať. Dobrá správa totiž znie, že nemusíme mať zaočkovanú nadpolovičnú časť obyvateľstva, aby úľava naozaj prišla.
úmrtia sa skončia po zaočkovaní tretiny ľudí
Najdôležitejšie je, ktoré skupiny obyvateľov budú zaočkované prvé. Lebo zatiaľ čo drvivá väčšina nakazených vírus prekoná s miernymi alebo žiadnymi príznakmi, ohrozené osoby v prípade nákazy čelia riziku smrti alebo vážnym zdravotným následkom. Ochrana ohrozených skupín, aj keď predstavujú len malú časť v rámci populácie, môže zabrániť drvivej väčšine prípadov hospitalizácií a aj úmrtí
Koho teda treba zaočkovať čím skôr, aby sa dopady pandémie výrazne zmiernili, a teda aby sa život mohol postupne uvoľniť?
Odpovede môže naznačiť britská vakcinačná stratégia. Tá vychádza pri odhadoch dopadov očkovania z päťročných vekových skupín. Pri každej skupine je uvedené, koľkým percentám úmrtí v celej populácii dokáže jej zaočkovanie zabrániť. Britská tabuľka sa končí pri 50-ročných. Prečo? Ak by totiž boli zaočkovaní všetci obyvatelia starší ako 50 rokov (plus obyvatelia, ktorí majú vážne zdravotné problémy), malo by to zabrániť až 99 percentám úmrtí v celom Spojenom kráľovstve.
Na Slovensku podobné presné odhady zatiaľ neexistujú, no dá sa spoľahnúť na niektoré kvalifikované odhady vychádzajúce z dostupných dát. Napríklad sociológ Robert Klobucký zo SAV spomenul v diskusii iniciatívy Veda pomáha, že situácia na Slovensku môže byť podobná ako v Británii. Takže zaočkovanie všetkých ľudí starších ako 50 rokov by eliminovalo 98 percent úmrtí na koronavírus. Pritom ľudia starší ako 50 rokov na Slovensku tvoria len približne tretinu populácie. Neveselý fakt, ale v tomto prípade má ten účinok, že urýchli vakcináciu: „Stačí zaočkovať presne definovanú tretinu populácie na to, aby sa na covid nezomieralo,“ zhrnul Robert Klobucký.
K tomu si vezmime najnovšiu štúdiu českého vedeckovýskumného Centra pre modelovanie biologických a spoločenských procesov BISOP, ktorá potvrdzuje, že po päťdesiatke sa s každými piatimi rokmi veku navyše riziko smrtnosti takmer zdvojnásobí. Pri zaočkovaní najstarších seniorov, ktorých nie je tak veľa, by sme podľa BISOP-u obmedzili počet úmrtí až o 70 % (pri účinnosti vakcíny 95 %). To však zároveň znamená, že každý deň meškania vakcinácie znamená v tejto chvíli sto zbytočných úmrtí denne.
stratégia, nie punk
Je teda zrejmé, že vakcinácia najstarších je priorita. Koľko máme vlastne na Slovensku seniorov vo veku 85 a viac rokov? Podľa databáz Štatistického úradu SR je ich 83 576. V zásade by nemal byť problém zaočkovať 10-tisíc ľudí denne. Ani pri započítaní imobilných v danej kategórii by azda nemal byť problém podať vakcínu týmto najstarším seniorom do nejakých dvoch týždňov.
Zostáva otázka, ako to logisticky zvládnuť. A tu sa ukazuje u nás niekoľko Lzádrhov. Ako sa napríklad majú títo najstarší seniori na očkovanie registrovať? Zatiaľ je k dispozícii iba online registrácia. Minister zdravotníctva naznačuje, že by ich elektronicky mali objednávať ich ošetrujúci lekári, ale to je nerealistická predstava. Na registráciu by mali byť vyčlenené telefonické linky, pri ich obsluhe určite pomôžu aj dobrovoľníci. A samosprávy majú svoje zoznamy obyvateľov, z ktorých by sa malo vychádzať. V duchu tradície tejto vlády sme však ignorovali prirodzených manažérov zdravia svojich klientov, ergo zdravotné poisťovne. Poisťovne vedia, kde bývame, poznajú naše kontaktné údaje a v prvom rade náš chorobopis. Namiesto centrálneho riešenia sme sa teda mohli inšpirovať tým najlepším na svete: Izraelom, ktorý celý proces vakcinácie ponechal na štyri zdravotné poisťovne. Keďže však minister zdravotníctva vedie svätú križiacku vojnu proti zlým súkromným poisťovniam, tak seniorov, ktorí sa sami neprihlásia, by bolo vhodné kontaktovať iným, komplikovanejším spôsobom. Cez lekárov, opatrovateľskú službu alebo opäť samosprávy, dobrovoľníci z Červeného kríža, skauti... možností je veľa, len treba uvažovať mimo zaužívaných škatuliek.
KAY NIETFELD/GETTY IMAGES14. január 2021 Berlín, Nemecko: 88-ročná Anneliese Spiesová čaká na vakcínu počas otváracieho dňa v druhom berlínskom vakcinačnom centre na hokejovom štadióne Erika Hessa.
Lucia Plaváková, advokátka a ľudskoprávna aktivistka, sleduje prípravu očkovacej stratégie a jej praktickú realizáciu. Hovorí, že hoci nie sú dostupné dáta, koľko z tých najstarších seniorov je už u nás zaočkovaných, zjavne ide o veľmi malé percento, lebo začiatkom minulého týždňa spustili očkovanie mobilné očkovacie tímy v DSS, ale v Bratislave ich bolo len pár. To sú desiatky ľudí, ktoré takto zaočkovali, viac nie. Upozorňuje aj na to, že u nás majú práve seniori k očkovaniu sťažený prístup.
„Očkovacie centrá sú len v niektorých okresoch. Niekto 90-ročný predsa nebude kvôli očkovaniu cestovať o tri okresy ďalej, to je pre neho príliš namáhavé,“ hovorí. Registračný formulár, spoločný pre všetkých, je pre seniorov ďalšia komplikácia. „V Bratislave boli napríklad niektoré očkovacie miesta dlhodobo obsadené.“ Aj Lucia Plaváková kritizuje, že registrácia je možná len online. „V Českej republike spojazdnili telefonickú linku, kde človek môže zavolať a oni ho počas hovoru zaregistrujú,“ uvádza. „Nehovoriac o tom, že registračný formulár má chyby. Keď tam niekto zadá rodné číslo začínajúce „dávnym“ rokom narodenia, registrácia nie je umožnená, pretože formulár nesprávne spočíta vek a vyhodnotí seniora ako primladého. Možno to vraj heknúť tak, že treba zadať najprv dátum narodenia a až potom rodné číslo, ale ako to má riešiť senior?“ Vo svetle tohto vidí Plaváková začiatok testovania seniorov nad 85 rokov, ktorý prebehol minulý týždeň, ako PR. Nenasledovala po ňom ani žiadna výrazná informačná kampaň, ktorá by mala šancu dosiahnuť k seniorom – napríklad v televíznych správach. Akoby si ministerstvo ani neželalo, aby nastal výrazný dopyt zo strany seniorov – lebo na ich zaočkovanie akosi nemá kapacity. A ak je nedostatok vakcín, aj ten sa dá riešiť, napríklad doobjednávaním, alebo kupovaním na tzv. bazári vakcín.
Ale zdôraznime: Celkovo určite nie je problém zaočkovať vyše 80-tisíc ľudí – tých kľúčových pre zdravotnú bezpečnosť spoločnosti. Len treba uvažovať strategicky, domyslieť jednotlivé kroky. Informovať cieľovú populáciu, odstrániť jej z cesty prekážky v prístupe k očkovaniu, a poučiť sa z krajín, kde vakcinácia prebieha hladšie.
úspech Izraela vďaka poisťovniam
Izrael sa stal vo svete už legendou vďaka tomu, ako zvláda očkovanie. V súčasnosti má zaočkovanú takmer tretinu obyvateľov. Prečo sa to tam tak darí, sme sa opýtali Jána Kapusňaka, ktorý v Izraeli dlhodobo žije. Očakávali sme, že hlavný dôvod spočíva v tom, že Izrael je ako krajina žijúca vo veľmi komplikovanej bezpečnostnej situácii naučený zvládať náročné problémy. Ján Kapusňak spomínal aj tieto faktory, ako hlavnú príčinu však menoval niečo iné: „Okrem toho, že Izrael má k dispozícii veľa vakcín, hlavný dôvod je moderná zdravotná infraštruktúra. Stoja za tým štyri zdravotné poisťovne. Tie poisťovne majú samostatné polikliniky, zamestnávajú lekárov. Keďže sú štyri, poisťovňa má takmer v každom meste vlastnú polikliniku. Už pred začiatkom pandémie tak bola hotová infraštruktúra použiteľná na masové očkovanie.“ Ďalším faktorom je, že poisťovne majú digitalizovaný systém. Papierové zdravotné karty v Izraeli neexistujú už cca 20 rokov. Všetky zdravotné záznamy sú digitalizované a digitalizácia je na vysokej úrovni, nie je to len naoko, aby „bolo všetko na počítači“. Poisťovne vedia o svojich poistencoch takmer všetko. „Šéfka jednej menšej poisťovne tvrdila, že za menej ako desať minút mali hotový zoznam ľudí na očkovanie.“
ODED BALILTY/AP/SITA19. januára 2021 Netanya, Izrael: 86-ročná Virginia Wendel a 92-ročná Tzvika Sermik tancujú po tom, ako boli zaočkované proti covidu-19 v súkromnom opatrovateľskom zariadení.Každá poisťovňa má vlastnú aplikáciu, ktorá je dostupná na smartfóne aj na počítači, a človek v nej vidí všetko. „Zdravotnícke think-tanky v Izraeli poukázali na to, ako sa všetko zrýchlilo, keď vláda prenechala manažovanie očkovania poisťovniam,“ hovorí Ján Kapusňak. Keby mali vakcináciu riešiť vo vláde, bolo by to príliš spolitizované, dodáva. Poisťovňa len oznámi ministerstvu zdravotníctva, koľko vakcín potrebuje, a tie sú jej dodané. Asi po týždni sa všetky štyri poisťovne dohodli, že na niektorých miestach zriadia provizórne očkovacie stanovištia, kde sú všetky štyri. Ak jednej dôjdu vakcíny, vezme si vakcíny od ďalšej. Poisťovne boli zároveň schopné naverbovať veľké množstvo dobrovoľníkov, ktorí pomohli s vakcináciou. V Izraeli je niekoľko stotisíc „paramedikov“, to sú ľudia v civile, majú však zdravotnícky tréning, vysvetľuje Kapusňak. A títo sa dali hneď využiť pri vakcinácii. Ešte raz, Izrael má štyri poisťovne a systém funguje brilantne, my snívame o jeden monopolnej štátnej poisťovni.
Aj v Izraeli sa spočiatku ozývala kritika, prečo dostali vakcíny aj nejaké mladšie osoby, ale potom, keď sa niekde museli vakcíny vyhodiť, kritika prestala a vakcinuje sa tak, aby nedochádzalo k mrhaniu. „Teraz je to tak, že mnoho ľudí hodinu pred ukončením očkovania sa zhromaždí na očkovacej stanici – pre prípad, že niekde zostali vakcíny, títo ľudia môžu byť zaočkovaní. Na tento účel sú aj facebookové či whatsappové skupiny, kde sa píše, že povedzme v Tel Avive na Rabinovom námestí je ešte tristo vakcín, kto máte záujem, príďte.“
Núka sa otázka, prečo sú vlastne tie poisťovne tak vysoko funkčné – a boli také aj pred pandémiou. „Príčina je určite aj v tom, že v Izraeli môže človek zmeniť poisťovňu dvakrát za rok a tá zmena trvá v podstate päť minút,“ hovorí Ján Kapusňak. „Poisťovne sa teda snažia byť efektívne, aby získali zákazníkov.“
Samozrejme, efektívny systém vakcinácie v Izraeli má význam len v situácii, keď je dosť vakcín. Izrael si ich zabezpečil dostatok a včas. „Na začiatku to bolo prezentované tak, že Benjamin Netanjahu sedemnásťkrát telefonoval s najvyšším predstaviteľom Pfizeru a podarilo sa mu za trikrát vyššiu cenu získať niekoľko sto tisíc vakcín. Izrael bol ochotný dať za vakcíny viac. Ďalší príklad trhového správania, ak dopyt prevyšuje ponuku, tak jedinou cestou, ako si produkt kúpiť, je za vyššiu cenu. Priority. Netanjahu sa tým dosť chválil ako úspechom svojich vyjednávacích schopností. Neskôr sa však ukázalo, že podpísal s Pfizerom dohodu o tom, že dá k dispozícii dáta o priebehu vakcinácie v Izraeli, aby sa mohli zhodnotiť.“ Netanjahu ešte urobil pre úspech vakcinácie jednu dôležitú vec: dal sa verejne zaočkovať. Práve potom sa dopyt po vakcínach raketovo zvýšil.
Tak či onak, príbeh izraelskej vakcinácie je príbehom úspechu. Vzhľadom na to, akú rolu v ňom zohrala už existujúca infraštruktúra, nie je úplne replikovateľný. No aj tak stojí za to vedieť o ňom a brať si príklad, v čom je to možné. Napríklad posilniť rolu poisťovní pri manažovaní pandémie.
o pár mesiacov bude mať ČR pokoj?
V Česku riešia vakcináciu takto: pri určení priority zohľadňuje systém tri parametre: vek, zdravotnú anamnézu a profesiu. Výsledkom týchto parametrov môže byť zaradenie do troch skupín podľa poradia priority – 1A, 1B a zvyšok populácie. Prvé dve kategórie sú rozdelené ešte podrobnejšie. V rámci 1A sa najskôr môžu očkovať klienti domovov pre seniorov a niektorých ďalších sociálnych zariadení, potom osoby nad 80 rokov a potom najmä zdravotníci a iné osoby prichádzajúce do styku s nakazenými na koronavírus. Dňa 15. januára sa začali očkovať osoby nad 80 rokov a minulý týždeň bolo spustené očkovanie zvyšných osôb v rámci skupiny 1A. Predpokladané ukončenie tejto fázy je do 28. 2.
Ešte vo februári plánujú Česi začať očkovať osoby v skupine 1B. Toto očkovanie má byť ukončené v máji alebo júni, podľa dostupnosti vakcín. To je ten bod, v ktorom zaočkovanie rizikovej časti populácie zastaví drvivú väčšinu ťažkých prípadov, a príde rázny pokles úmrtí aj náporu na nemocnice. Inak povedané, už o niekoľko mesiacov budú mať pravdepodobne Česi to najhoršie z pandémie za sebou.
pomohla by nám silná kampaň
Norbert Žilka, riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV a vedecký riaditeľ spoločnosti Axon Neurocience, ktorá sa špecializuje na vývoj vakcín a pripravuje aj slovenskú vakcínu proti covidu, odpovedá na otázku, kedy budeme mať to najhoršie za sebou my, takto: „Ťažko povedať. Tempo očkovania samo osebe síce nie je oslnivé, na druhej strane vítam nápad, že popri tých starších jedincoch sa chystáme vo veľkom vakcinovať aj mladších,“ hovorí a bližšie vysvetľuje: „To preto, že u mnohých starších jedincov je imunitná odpoveď nie vždy úplne dostatočná, takže ochrana musí ísť dvoma smermi. Na jednej strane očkovať starších, ale určite aj mladšiu populáciu, ktorá zase šíri vírus oveľa efektívnejšie.“
Axon Neuroscience v spolupráci so SAV chce sledovať aj protilátkovú odpoveď, aj bunkovú odpoveď v organizme očkovaných, aby zistili, ako dobre vakcína funguje napríklad u starších ľudí. „ Mali by sme sa v rámci Slovenska venovať imunitnej odpovedi po očkovaní, ako to vyzerá po prvej, po druhej dávke atď. Aspoň u vybraných jednotlivcov. Pravdepodobne sa tomu venujú firmy Pfizer a Moderna, ale na Slovensku sa podobný projekt zatiaľ nerealizuje. Z toho dôvodu sa tomu chceme venovať, výsledky môžu modifikovať súčasnú stratégiu očkovania,“ dodáva.
BUDA MENDES/GETTY IMAGES18. január 2021 Rio de Janeiro, Brazília: Zdravotníčka Dulcinea da Silva Lopes aplikuje vakcínu proti covidu-19 obyvateľom mestského útulku priamo pod nohami známej sochy Ježiša Krista.
Celkovo by sa vzťah k očkovaniu, nielen covidovému, mohol u nás zlepšiť. Norbert Žilka upozorňuje, že Slovensko patrí v EÚ medzi krajiny, kde je záujem dospelých o dobrovoľné vakcinácie veľmi malý. „Pohybuje sa okolo 10, možno 20 percent. V Škandinávii či v Británii je ten záujem okolo 70 až 80 percent.“ Dôvod tkvie v tom, že tam sú ľudia dlhodobo vzdelávaní. „Keď sa sa informácia o význame očkovania správne podá, veľa ľudí to prijme a zistia, že vakcína ich ochránila, povedzme, pred chrípkou. U nás sa však takáto kampaň vo väčšej miere nikdy nerobila.“
Podľa Norberta Žilku je nutné s mediálnou kampaňou začať čím skôr, pretože medializácii chvíľu potrvá, kým presvedčí časť negatívne naladených alebo nerozhodnutých. „Treba čím skôr iniciovať mediálnu stratégiu na úrovni vlády, máme pomaly koniec januára a je najvyšší čas sa do toho pustiť, práve preto, že u nás prevláda všeobecný nezáujem o vakcíny, antivaxerské hnutia sú veľmi silné a rýchlo sa šíria nepravdivé informácie.“
A nebude problém malé množstvo vakcín? Nemusí byť. Vláda môže dokúpiť vakcíny, doobjednať, dokonca funguje aj akýsi bazár vakcín – krajiny, ktoré majú vakcín viac, ako dokážu spotrebovať, ich ponúkajú na odkúpenie iným. Takto si napríklad Dánsko, ktoré tiež úspešne očkuje, odkúpilo nejaké nadbytočné vakcíny od Izraela.
Ako optimistické post scriptum ešte jedna informácia: Nádejou je aj slovenská vakcína, ktorú vyvíja Axon Neuroscience, ale zatiaľ je v predklinickej fáze očkovania. Kedy sa ňou bude u nás očkovať? Tento rok nie, možno potom. Na rozdiel od zahraničných firiem nedostal Axon Neuroscience žiadnu štedrú dotáciu od štátu a od EÚ, ktorá by vývoj určite urýchlila. „Netrúfam si dnes povedať, kedy rozbehneme klinické skúšanie a prejdeme všetkými etapami vývoja a výroby,“ hovorí Norbert Žilka. Radi by sme klinické skúšanie realizovali koncom roka, ale závisí to od mnohých faktorov.“