Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vypnúť rozum a krajinu

.martin Mojžiš .šimon Jeseňák .témy

Na Slovensko dorazil koronavírus zdanlivo v najhoršom možnom čase – keď sme jednu vládu už nemali a druhú ešte nemali. Napriek tomu sme začiatok krízy zvládli dobre. Marec priniesol dve skutočnosti rozhodujúce z hľadiska ďalšieho vývoja: Matovič má vládu a vláda má Matoviča.

Vypnúť rozum a krajinu JOE KLAMAR/AFP/PROFIMEDIA 21. marec 2020 Bratislava, Slovensko: Novozvolený premiér Igor Matovič s členmi nového vládneho kabinetu štvorčlennej koalície po slávnostnej ceremónii v Prezidentskom paláci a s ochrannými rúškami na tvárach.

ako prvá nezasiahla proti vírusu vláda, ale župa. Konkrétne bratislavská župa, ktorá zatvorila školy. Prakticky hneď sa pridali niektoré univerzity, pričom vyprázdnenie vysokoškolských internátov hralo asi dosť významnú úlohu pri spomaľovaní šírenia virózy. Nakoniec prišli vládne opatrenia, najprv starej vlády, potom novej. Ulice sa vyprázdnili, mestá stíchli, vozidlá MHD začali premávať ako limuzíny – s jedným či dvoma pasažiermi.

Nebol to však len dôsledok vládnych nariadení. Automobilky zastavili výrobu na základe vlastného rozhodnutia, športové ligy boli prerušené či ukončené tiež na základe autonómnych rozhodnutí, ľudia obmedzili svoje kontakty a začali nosiť rúška nielen pre kolektívne vládne nariadenia, ale aj z celkom jednoduchého individuálneho dôvodu – zo strachu.

Ale či už za to vláda môže výrazne, alebo len čiastočne, výsledkom je šokujúco nízky počet pozitívne testovaných. Isteže, pri malom počte testovaných môžeme len ťažko dostať veľký počet pozitívne testovaných, ale aj tak sa nám zatiaľ darí tlmiť virózu nad očakávania dobre. Krajina so zdravotníctvom na pokraji krachu, do ktorej vírus prišiel v najnevhodnejšom čase striedania exekutívy, patrí v boji s pandémiou k najúspešnejším na svete. A zdá sa, že nie napriek zlým štartovacím podmienkam, ale práve vďaka nim.

od paradoxu k paradoxu

Materiálne aj personálne poddimenzované zdravotníctvo plus prázdne sklady Štátnych hmotných rezerv – také tromfy mal v ruke dosluhujúci premiér Pellegrini. Pred voľbami sa hrozbe koronavírusu nevenoval vôbec. Po voľbách však rýchlo pochopil, že ak chce oddialiť kolaps nemocníc v dôsledku hromadnej nákazy zdravotníckeho personálu a nezvládnuteľného náporu pacientov na jednotky intenzívnej starostlivosti, má vlastne len jednu možnosť: čo najvýraznejšie obmedziť sociálne kontakty čo najväčšieho množstva ľudí. To, samozrejme, znamenalo zatvorenie obchodov, divadiel a reštaurácií, obmedzenie cestovania, reorganizáciu až zastavenie výroby. Kto to zaplatí a z čoho, o to sa Pellegrini starať nemusel – on končí, nech sa starajú iní.

Odchádzajúci premiér s týmito kartami zahral jediné, čo zahrať mohol, a vyšlo mu to dokonale. Predvádzal sa na tlačovkách, nič významné nevymyslel ani nezariadil, ale vírus sa nešíril. Alebo sme o tom prinajmenšom nevedeli. Či už preto, lebo sa naozaj nešíril, alebo preto, že sme mizerne testovali. 

A potom prišiel Matovič a všetko to zdokonalil. Tlačoviek a televíznych diskusií bolo toľko, až sme sa pýtali, ako vôbec môže stihnúť ešte čokoľvek iné. Nový premiér nás zdĺhavo informoval o všetkom, dokonca si uzurpoval právo každý deň ako prvý oznamovať, koľko bolo vykonaných testov a koľko z nich bolo pozitívnych. Vykonaných testov bolo vždy menej, než sľuboval predtým na tlačovkách, ale pozitívnych bolo tak málo z nich, že sme mu to radi odpustili.

Keďže epidémia stále akosi nenastupovala, pomerne rýchlo prišlo na rad riešenie ekonomických dopadov opatrení, ktorými sme nákazu tak účinne odďaľovali. Vláda navrhla balíček nazvaný „prvá pomoc zamestnancom, firmám a SZČO“. Podľa tohto návrhu preplatí štát osemdesiat percent platu zamestnanca firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté. Okrem toho poskytne príspevok pre SZČO a zamestnancov podľa poklesu tržieb firmy. A poskytne bankové záruky vo výške päťsto miliónov eur mesačne. Štátnej pomoci sa dočkajú aj zamestnanci v karanténe a rodičia na OČR, ktorí dostanú päťdesiatpäť percent ich hrubej mzdy. 

Kľúčovou otázkou týchto dní je, či sa zodpovedným členom vlády a celej vládnej koalície podarí kukuričného premiéra zastaviť. Nebudú to mať ľahké.

Lenže štát nemá peniaze na to, aby zachraňoval celú ekonomiku niekoľko mesiacov. Kapitán Danko nám síce tvrdil, že trináste dôchodky a bezplatné diaľnice si môžeme dovoliť, lebo naša špajza je plná, ale zrejme mal na mysli špajzu syna bývalého šéfa Štátnych hmotných rezerv Kičuru. Slovenská špajza bola v skutočnosti v deficite aj v čase, keď bola slovenská ekonomika na vrchole. V ekonomickej kríze spôsobenej pandemickou krízou bude tento deficit prudko rásť. Preto je pre nás všetkých dôležité, aby sa ekonomický život vrátil do normálu čím skôr. 

Je preto správne, že vláda od minulého týždňa povolila otvorenie obchodov so stavebným materiálom, záhradníctva a optiky. Matovič rozhodnutie odôvodnil tým, že „chceme umožniť ekonomike, aby sa pomaly otvorila a aby sme mali zabezpečené bežné potreby“. Úspešné zvládnutie nástupu epidémie naozaj vzbudzovalo optimizmus a zdalo sa, že prísne opatrenia dokážeme rozumne uvoľňovať, keďže šírenie nákazy máme pod kontrolou. Lenže prišiel, paradoxne, pravý opak. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite