Tristopäťdesiat rokov od smrti známeho renesančného pedagóga ponúka príležitosť premyslieť jednak jeho reformné pokusy a vplyv, ako aj víziu toho, kam dnes smeruje naše školstvo a ako by v jeho podmienkach Komenský obstál.
Meno Jána Amosa Komenského sa bude v tomto roku spomínať častejšie, než býva v kraji zvykom. Jednak uplynie okrúhlych 350 rokov od jeho smrti a jednak sa možno konečne začne robiť niečo rozumné s naším školstvom. Kľúčovým slovom predchádzajúcej vety je slovo možno.
keby najstaršia slovenská univerzita vznikla o rok skôr, mohla sa volať po nejakom významnom Rakúšanovi alebo Maďarovi. Vznikla však až v roku 1919, takže sa volá po významnom Čechovi. A je trochu paradoxné, že práve po veľkom učiteľovi, pretože Pedagogická fakulta nie je práve pýchou Univerzity Komenského.
Čo dnes vieme o Komenskom? Znalosti väčšiny z nás sa dajú zhrnúť do troch bodov. Po prvé, že bol učiteľom národov. Po druhé, že presadzoval v školách učenie hravou formou. A po tretie, že vyzeral ako prestarnutý mušketier. To prvé je trochu prehnané tvrdenie – spýtajte sa národov, či považujú Komenského za svojho učiteľa. To druhé je značne rozšírený omyl – jeho kniha Schola ludus, čiže Škola hrou, je venovaná didaktickému využitiu divadelných, nie detských hier. No a to tretie je vcelku presné pozorovanie – Komenský bol naozaj súčasníkom fiktívnych troch mušketierov. Kardinál Richelieu, ktorého mnohí poznáme len ako toho zloducha v červenom z filmových adaptácií Dumasovho románu, dokonca pozval Komenského do Paríža, aby tam zaviedol niektoré zo svojich didaktických myšlienok.
Spomínané pozvanie dobre ilustruje Komenského európsky rozmer. Pozývací list nepísal priamo kardinál, ale v jeho mene mladý francúzsky gróf. List posielali z Hamburgu do Londýna. Komenský pozvanie zdvorilo odmietol, lebo sa už predtým dohodol so Švédmi, že školskú reformu uskutoční u nich. Mimochodom, s tými reformami nebol príliš úspešný. V nepokojnom Anglicku nebola vhodná doba na reformu škôl, do Francúzska – ako sme už spomínali – nešiel, Švédi jeho idey nakoniec neprijali a ani v Sedmohradsku sa mu nepodarilo vybudovať školu podľa jeho predstáv.
Podstatne úspešnejšie boli jeho knihy. Komenského Orbis pictus spomína ešte aj o jeden a pol storočia neskôr Immanuel Kant v kratučkom spise O výchove. Tento obrázkový slovník je podľa Kanta účelne zostavený a poskytuje dobré služby pri výchove detí. To je však celá zmienka o diele, Komenského meno Kant ani len nespomenul.
PETR BONEK/ALAMY/PROFIMEDIATeológ, pedagóg a biskup Jednoty bratskej Ján Amos Komenský bol vplyvným mužom doby, ktorého pozývali uskutočniť pedagogickú reformu do viacerých krajín. Nie vždy pozvanie prijal.
Poriadne pochopiť Jána Amosa Komenského vôbec nie je také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Porozumieť názorom človeka, ktorý zomrel pred 350 rokmi, to si v prvom rade vyžaduje rozumieť dobe, v ktorej jeho názory vznikali. A keďže väčšina z nás rozumie tej dobe najmä na základe toho, čo sme sa o nej naučili v škole, pre hlbšie porozumenie spravidla nemáme vytvorené dostatočné predpoklady.
Skúsme to ilustrovať na jednom z princípov spomínaného diela Orbis
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
