Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Odomykáme: Aký má byť policajný prezident

.michal Magušin .filip Olšovský .témy .téma

Štvrtkové protesty mali jasný cieľ – zatlačiť na odchod policajného prezidenta Tibora Gašpara. Prečo je taká dôležitá funkcia šéfa policajtov? Aký je jeho skutočný vplyv na dianie v krajine? A ako by mal vyzerať jeho nasledovník?

Odomykáme: Aký má byť policajný prezident Tomáš Benedikovič/SITA 27. jún 2011 Bratislava: Policajný šéf Jaroslav Spišiak a minister vnútra Daniel Lipšic prezentujú nové logo „Pomáhať a chrániť“.

o pomeroch v dnešnej polícii možno viac než štatistiky hovoria jednotlivé príbehy. Počas minulého týždňa sa ich v spoločnom článku Nadácie Zastavme korupciu a týždenníka Trend objavilo niekoľko. Napríklad o tom, ako sa rekvalifikujú trestné činy a manipulujú štatistiky, aby z nich polícia vyšla čo najlepšie. Odvážlivci zvnútra Policajného zboru sa však ozývali už aj skôr. Napríklad pred takmer dvoma rokmi, keď v spoločnosti rezonovala kauza Bašternák.

Policajný vyšetrovateľ Miroslav Srholec to vtedy nevydržal a ozval sa. Ministrovi Kaliňákovi adresoval koncom júna 2016 otvorený list, v ktorom mu vyčítal, že „svojím pôsobením na poste ministra vnútra SR bez väčších pochybností prehlbuje nedôveru občanov tejto krajiny voči celému Policajnému zboru a jeho schopnosti zodpovedne plniť svoje úlohy“. Do ohňa pod Kaliňáka bolo na pár dní priložené, no karavána išla po chvíli ďalej. Na výkrik Miroslava Srholca, ako aj na mnoho ďalších odvážnych hlasov, sa rýchlo zabudlo.

Takmer po dvoch rokoch od svojho otvoreného listu je Miroslav Srholec stále členom polície. Ohlasy na jeho reakciu boli podľa jeho slov takmer výlučne pozitívne. Podporu cítil aj od kolegov z Policajného zboru. Na otázku, čo by sa malo stať s policajným zborom po odchode Kaliňáka, hovorí: „Prirovnal by som to k situácii maratónskeho bežca. Keď padne výstrel, príde eufória, adrenalín, očakávania. Hneď, ako prejde cez štart, však zistí, že je pred ním štyridsaťdva kilometrov a všetko, čo s tým súvisí. To, ako preteky zvládne, závisí od prípravy a mentálneho nastavenia počas celých pretekov.”

„Vládu Fico 1 Gašpar, ako jeden z mála vrcholových funkcionárov z predošlého obdobia, ustál na svojej stoličke.“

Miroslav Srholec, podobne ako množstvo iných policajtov, nie je spokojný s Tiborom Gašparom. Pridal sa aj k výzve na jeho odstúpenie a prízvukuje, že vysoké morálne nároky na prezidenta sú v inštitúcii, akou je polícia, jednoducho nespochybniteľné. Koho však namiesto neho? Nachádza sa vnútri polície vhodný kandidát? Srholec tvrdí, že áno, veď „príslušníkov polície je vyše dvadsaťtisíc a takýchto ľudí jednoducho musíme mať“. Aké kvality by ten človek mal mať? „Ak to mám zjednodušiť, ideálny policajný prezident je ten, ktorý má obavu porušiť zákon, lebo vie, že by mu do hodiny na dvere zaklopali kolegovia so zatykačom,“ uzatvára Srholec.

od Gašpara po Kulicha

Tibor Gašpar, policajný prezident, po ktorého páde volajú desaťtisíce ľudí na námestiach, je symbolom nefungujúcej polície. Odísť z funkcie mal už v prvý deň, keď sa verejnosť dozvedela o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a v deň, keď on osobne vyhlásil, že vražda pravdepodobne súvisela s Kuciakovou prácou, čo neskôr potvrdil samotný vyšetrovateľ vraždy. Ján Kuciak písal o prostredí, v ktorom sa šikovne pohybuje aj Tibor Gašpar. Ten sa pritom do prvej skutočne vysokej funkcie dostal za pôsobenia ministra vnútra Vladimíra Palka, nominanta KDH, ktorý ho z pozície dvojky šéfa nitrianskych vyšetrovateľov vytiahol na post šéfa Úradu boja proti korupcii. Gašpar mal náročnú pozíciu, na Úrade totiž bolo okamžite potrebné vymeniť niekoľkých problémových ľudí. Už v tomto momente Gašpar zaváhal a rozhodnosť podľa informácií z našich zdrojov neukázal. Zrejme si jeho formovateľnosť všimli aj funkcionári Smeru, preto vládu Fico 1 v rokoch 2006 až 2010 Gašpar, ako jeden z mála vrcholových funkcionárov z predošlého obdobia, ustál na svojej stoličke. Keď sa vláda vymenila, z polície načas odišiel a chcel začať podnikať (Ján Kuciak o jeho nie celkom vydarenom pokuse fungovať v súkromnom sektore napísal v apríli 2017 článok Šéf polície založil firmu a prenajíma si kanceláriu u syna oligarchu.). 

Tibor Gašpar preto zrejme rád prijal ponuku vrátiť sa do polície a viesť ju. Gašpar pritom v roku 2012 vôbec nebol Kaliňákovou voľbou číslo jeden. Tou mal byť bývalý policajný viceprezident Stanislav Jankovič. Jankovič sa však zdiskreditoval svojimi údajnými stykmi s bratislavským podsvetím, na čo upozorňoval investigatívec Tom Nicholson. Vtedy prišla Gašparova chvíľa. I keď Kaliňák z jeho nominácie nadšený nebol, za Gašparom stáli mocnejší ľudia, podľa našich zdrojov sa zaňho – okrem notoricky známych mien z nitrianskeho regiónu – zasadil sám premiér Robert Fico. Táto skutočnosť ozrejmuje aj fakt, že Gašpar prežil napriek enormnému verejnému tlaku aj odchod Roberta Kaliňáka z ministerstva vnútra a doteraz na jeho odvolanie nenašiel odvahu ani krízový manažér Tomáš Drucker, ktorý za iných okolností o svoj verejný obraz úzkostlivo dbá. Čo to všetko hovorí o aktuálnom policajnom prezidentovi? Celkom dôrazne to môže naznačovať, že Gašpar je cenným nástrojom, ktorého sa jeho používatelia nechcú lacno vzdať.

4. február 2014 Bratislava: Minister vnútra Robert Kaliňák a policajný šéf Tibor Gašpar na parlamentnom výbore.VLADIMÍR ŠIMÍČEK / SME / PROFIMEDIA4. február 2014 Bratislava: Minister vnútra Robert Kaliňák a policajný šéf Tibor Gašpar na parlamentnom výbore.

Ani pred Gašparom však policajní šéfovia neboli nepoškvrnenými symbolmi dôveryhodnosti. Najviac sa ideálu azda približoval Jaroslav Spišiak za čias ministrovania Daniela Lipšica. V porovnaní so svojimi predchodcami aj nástupcami mal Spišiak relatívne voľnú ruku pri výbere krajských riaditeľov. S Lipšicom si túto voľnosť dohodol už pred vymenovaním do funkcie v roku 2010. Nie v každom prípade však vybral ideálne. Nakoniec, sám zvykne hovoriť, že ho ľudia, ktorým veril, veľakrát sklamali. Ako policajný prezident zaujal dobrou snahou vytvoriť merateľný systém hodnotenia policajtov. No ani tento systém by nemal byť automatickou cestou v kariérnom postupe. Len na ilustráciu, šikovný vyšetrovateľ s objektívne dobrými výsledkami nemusí vždy byť aj schopným manažérom, ktorý vie podriadeným dobre zadeliť prácu a byť empatický.

red Spišiakom polícii šéfoval Ján Packa (2006 až 2010), ktorý predtým viedol Úrad ochrany ústavných činiteľov. V tejto pozícii získal rešpekt, vyznal sa v problematike, nechýbala mu inteligencia. Osvedčil sa aj pri dôležitých udalostiach, napríklad pri samite Bush-Putin či pri návšteve pápeža Jána Pavla II. na Slovensku. Napokon, za jeho menovaním do generálskej hodnosti bol minister Vladimír Palko. Funkciu policajného prezidenta však Packa nezvládol. A to nielen pre svoje mediálne výstupy (napríklad v kauze Hedvigy Malinovej). V prvej vláde Smeru totiž Packa dobrovoľne pristúpil na to, že kľúčové personálne zmeny v polícii sa udiali mimo jeho réžie. Smer, presnejšie celé prostredie, ktoré táto strana reprezentuje, za Packovho pôsobenia políciu úplne ovládol.

 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite