Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Naša úloha pre nový rok

.dalibor Roháč .témy .téma

Povedzme to na rovinu. Najväčším problémom západného sveta nie je Donald Trump ani iní, menej úspešní populisti.

Naša úloha pre nový rok MARK PETERSON/REDUX/PROFIMEDIA 27. august 2017 Kalifornia: Na pochode s názvom Nie marxizmu! sa počas 50. výročia Leta lásky v Berkeley proti sebe vyhranilinacionalisti a prívrženci Donalda Trumpa na jednej strane a antifašisti na druhej.

akokoľvek veľký egomaniak a ignoramus je súčasný nájomník Bieleho domu, stále je „iba“ prezidentom v systéme, ktorý pozná brzdy, protiváhy a demokratickú kontrolu. Je tiež súčasťou vládnucej väčšiny, ktorá je v mnohých smeroch konvenčne republikánskou. Trumpova nekompetentnosť a vyslovený nezáujem o verejnú politiku sa zároveň ukazuje ako silná brzda jeho autoritárskych inštinktov aj agendy bieleho nacionalizmu, ktorú by chceli presadzovať Trumpovi podporovatelia z radov tzv. Alt-Right.

Najväčším problémom Západu nie je ani samotná praktická politika, ktorú populisti zvyknú presadzovať. Reštriktívna imigračná politika, hospodársky protekcionizmus či daňová reforma prehlbujúca americkú fiškálnu nerovnováhu môžu byť síce nerozumné, sú však výsledkom demokratickej politickej súťaže. Ak si voliči želajú v krajine menej prisťahovalcov a verejná politika sa posúva týmto smerom, svedčí to o tom, že demokracia funguje, skôr než aby to bolo dôvodom biť na poplach – akokoľvek si napríklad ja osobne želám otvorenejšiu, nie uzavretejšiu imigračnú politiku.

Kdeže, najväčšia výzva, ktorej Západ v roku 2018 čelí, leží inde. Je ňou prežitie občianskej spoločnosti: to, či sa demokracie na oboch stranách Atlantiku budú môcť i naďalej opierať o zdravý ekosystém politických a nepolitických komunít, ktoré medzi sebou súťažia o priazeň verejnosti a navzájom sa rešpektujú, alebo či sa tieto demokracie prepadnú do kmeňovej vojny medzi uzavretými a netolerantnými spoločenstvami, ktorých vnútorná lojalita prebije ľudské väzby so širšou spoločnosťou. V tom najhoršom prípade môžu netolerantné spoločenstvá prebudovať základné inštitúcie štátu, vrátane pravidiel demokratickej súťaže, na svoj obraz.

„Ak by podobná kríza postihla akúkoľvek menšinu, bola by predmetom celospoločenskej paniky.“

Timur Kuran, ekonomický historik na Duke University a odborník na hospodársky vývoj v moslimských krajinách, vidí dve základné vlastnosti netolerantných spoločenstiev. Predovšetkým, takéto spoločenstvá selektívne obmedzujú komunikáciu. Svojim lídrom dávajú veľkú moc rozhodovať o tom, aké odpovede na politické alebo spoločenské otázky sú správne. Tí, ktorí nesúhlasia, sú potom označovaní ako nepriatelia či zradcovia.

Druhou vlastnosťou je to, že rast netolerantných spoločenstiev ešte posilňuje prítomnosť iných netolerantných spoločenstiev – najmä netolerantných priamo voči nim. Väčšina z nás si podobný tribalizmus spája s nefunkčnými, chudobnými krajinami – s Rwandou v rokoch pred genocídou, s Balkánom v 90. rokoch či s dnešnou Sýriou. Žiaľ, rovnaká choroba dnes zachvacuje aj vyspelé demokracie sveta.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite