napísal knihu o paláci, v ktorom dvadsať rokov pracuje. Na jeho nádvorí zomrel Jan Masaryk a jeho smrť je stále nevyjasnená. Marek Toman nás zobral na miesto činu.
sme v Černínskom paláci a vstupujeme do služobného bytu ministra Masaryka. Aký mal Jan Masaryk k tomuto miestu po návrate z emigrácie vzťah? Predtým tu sídlil jeho arcinepriateľ – zastupujúcí ríšsky protektor Heydrich.
Jan Masaryk mal k palácu zložitý vzťah. Začal tu úradovať v roku 1945, po návrate z exilu, ako minister exilovej vlády a stal sa ministrom zahraničných vecí Československa. Kanceláriu mal v dolnej časti, v byte na poschodí sa dosť často zdržiaval, rokovania mal aj v spálni. Administratíva a určité predstieranie spojené s diplomaciou mu prekážali, osobnostne to bol skôr umelec, bohém, človek nie celkom úradníckeho rázu. Do tohto bytu sa uchyľoval, aby z toho prostredia unikol, zvlášť vo februári 1948, keď bolo jasné, že prichádza veľmi problematické obdobie.
nebýva zvykom, aby v ministerskej úradovni minister aj býval. To vzniklo ako tradícia za prvého československého ministra zahraničia Edvarda Beneša?
Nie je to úplne bežné. Beneš s manželkou mali zázemie inde. Ako prvý tu býval Jan Masaryk a po ňom jeho nástupca Vladimír Clementis. Zastupujúci ríšsky protektor Heydrich tu mal kancelárie, aj ríšsky protektor von Neurath, aj štátny tajomník K. H. Frank, ale ani jeden z nich tu nebýval, mali svoje zámočky mimo Prahy. S palácom je spojená legenda, že ak v ňom jeho pán trikrát prespí, zahynie tragickou smrťou.
stav bytu, ktorý tu vidíme dnes, je pôvodný?
Bohužiaľ nie. Po roku 1948 bola pamiatka na rodinu Masarykovcov potlačená do úzadia. Nevieme, či zámerne, ale všetko pôvodné vybavenie zmizlo. Na pôvodných fotkách byt vyzerá úplne inak. Po novembri 1989 bol byt zariadený len napodobeninami.
byt má veľa dverí a vstupov. Naznačujete, že aj to zohralo rolu v príbehu tragickej noci a smrti Jana Masaryka.
Byt má mnoho vstupov, pani Marcia Davenportová (americká priateľka Jana Masaryka, ktorá z Prahy odišla niekoľko dní pred ministrovou smrťou, pozn. red.) s Masarykom ich spočítali, bolo ich minimálne 16. Aj prístupy z kancelárie na poschodie do bytu sú najmenej tri. Plus priechody, služobné schodiská.
poďme k veci: čo sa v osudnú noc z 9. na 10. marca 1948 na tomto mieste stalo?
Mnoho ľudí vrátane mňa by rado poznalo presnú odpoveď. Sú rôzne teórie, ale všetko nasvedčuje tomu, že pán minister sa do bytu vrátil, okolo ôsmej večeral, jeho komorník sa s ním rozlúčil a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa malo udiať niečo mimoriadne. Mimoriadna bola len vtedajšia politická situácia. Minister si ešte pripravoval prejav na ďalší deň, ktorý zostal rozpísaný na posteli, a potom sa niečo stalo. Viacero informácií či stôp nasvedčuje tomu, že sem uprostred noci prišiel jeden človek alebo skôr niekoľko ľudí, s nie celkom jasným, ale určite nie ústretovým zámerom.
BORIS NÉMETHV salóniku ministerského bytu Jan Masaryk príjmal návštevy, i keď najradšej pracoval vo svojej posteli vo vedľajšej spálni.
prejdime teda do kúpeľne, kde sa stopa Jana Masaryka končí.
Osudné miesto sa zachovalo v stopercentne pôvodnom stave. Má bohaté sanitárne vybavenie vrátane masážnej sprchy, na vtedajšie pomery prepychovej. Predovšetkým sa tu nachádza osudné okno, pod ktorým vtedy stála lavica.
ak si správne pamätám kriminalistické fotografie, tak vo vani boli pohodené vankúše.
Áno, navyše lavica bola trochu odstrčená, okno otvorené.
po zemi bolo porozhadzované množstvo liekov, na sprche opasok od župana, skrátka, neporiadok. Čo sa tu mohlo odohrať?
Otázne je, či Masaryk vyliezol oknom dobrovoľne, alebo nie. Ja si myslím, že dobrovoľne, pretože jeho telo neležalo priamo pod oknom, ale o kus ďalej, je teda predpoklad, že prešiel kus po rímse. Myslím, že sa potom zrútil, pretože tu bol niekto, kto ho ohrozoval.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.