na prvý pohľad to vyzerá ako klasický konflikt veľkých prachov s malým človekom.
Projekt ropovodu Dakota Access Pipeline verejnosti prvý raz predostreli v júni roku 2014 a už vtedy sa začali rozpory. Hlavný investor je firma Dakota Access, LLC. Vznikla práve preto, aby postavila ropovod, a patrí pod veľkú korporáciu Energy Transfer Partners. Energy Transfer Partners zaradil časopis Fortune medzi 500 najlepšie zarábajúcich firiem v Spojených štátoch amerických. Stavbu ropovodu teda realizujú súkromné subjekty s veľkou finančnou váhou a spoločenským vplyvom. Žiadne malé ryby.
Ešte podstatnejšie ako vôľa investorov je však to, aký význam má projekt ropovodu pre krajinu. USA sa prostredníctvom domácej produkcie usiluje zmierniť svoju závislosť od dovážanej ropy. Je to ekonomicky výhodné, ale prvoradý je v tom politický faktor. Čím menej ropy musí ktorákoľvek krajina doviezť, tým je nezávislejšia od vôle exportérov – štátov, ktoré spoluurčujú ceny ropy na svetových trhoch a majú vlastné politické záujmy. Ropovod Dakota Access Pipeline má domácu produkciu ropy ešte zvýhodniť – ak vznikne, tak uľahčí prepravu surovej ropy, ktorá sa ťaží na bridlicových ropných poliach v Bakkene v Severnej Dakote.
RICHARD TSONG-TAATARII/ZUMA PRESS/PROFIMEDIA
Bakken, kde ropu objavili už v päťdesiatych rokoch 20. storočia, sa v poslednom desaťročí stal jedným z najvýznamnejších nových ťažobných miest a zdrojov ropy. Na bakkenských poliach sa v Severnej Dakote a Montane od roku 2014 ťaží približne milión barelov za deň, čo predstavuje viac než 10 percent celkovej domácej ropnej produkcie USA. Mimochodom, bakkenské náleziská zasahujú aj na územie Kanady, kde sa takisto využívajú na ťažbu, ale nie tak intenzívne ako v Spojených štátoch.
Ekonomický efekt ťažby je silný. V Severnej Dakote sa vďaka bakkenským náleziskám znížila nezamestnanosť natoľko, že aj v čase hospodárskej krízy zostala najmenšia na americkom území, len 3,5 percenta. Samotný štát Severná Dakota sa vďaka ťažbe dostal do plusu, jeho rozpočet má prebytok miliardu dolárov. Napriek negatívam, ktoré boom ťažby priniesol (ide najmä o prudký nárast počtu pracovníkov, ktorí prichádzajú a chýba infraštruktúra pre ich ubytovanie, a tiež o nárast trestnej činnosti – vývoj dosť podobný časom zlatej horúčky), je ťažba domácej ropy pre Spojené štáty americké výhodná. A aby bola ekonomicky ešte výhodnejšia, vznikol projekt ropovodu Dakota Access Pipeline. Má nahradiť doteraz používaný spôsob prepravy ropy z Bakkenu, ktorá sa stále vozí do ropných skladov v dedine Patoka v štáte Illinois vlakom. To je v porovnaní s ropovodom neekonomické a dá sa povedať, že aj neekologické. Lenže...
RICHARD TSONG-TAATARII/ZUMA PRESS/PROFIMEDIA
Trasa ropovodu je predmetom sporov. Okrem indiánskych kmeňov sa proti nej stavajú aj bežní vlastníci pôdy, cez ktorú má ropovod ísť. Majú byť síce odškodnení, ale mnohým sa to zdá nedostatočná náhrada. Obyvatelia Iowy sa ozývajú, pretože sa im nepáči, keď štát povoľuje využívanie pôdy súkromných vlastníkov na účely stavby. Národný záujem na zvyšovaní domácej produkcie ropy síce chápu, ale uvítali by, keby investor ropovodu preukázal viac záujmu o stav krajiny a blaho verejnosti.
Obavy vyjadrili aj viaceré environmentálne organizácie. Nedá sa totiž vylúčiť, že niekedy dôjde k úniku ropy z potrubia. Podobné prípady sa už vyskytli a dôsledky boli pre životné prostredie ničivé.
RICHARD TSONG-TAATARII/ZUMA PRESS/PROFIMEDIA
Najväčšiu pozornosť si však vyslúžili protesty pri rezervácii Standing Rock, kde protestujú Indiáni, ktorí považujú stavbu ropovodu za znesvätenie. Tvrdia, že ropovod naruší ich posvätné pohrebiská, ohrozí kvalitu pitnej vody a pôdy v okolí. Druhá strana oponuje, že plánovaná trasa ropovodu vôbec nevedie cez územie rezervácie, takže jej obyvatelia nemajú legálny dôvod na protesty. Indiáni však vyhlasujú, že dôvod majú – tá oblasť, cez ktorú má ísť ropovod, im pôvodne patrila. Údajne o ňu prišli protiprávne, obrala ich vláda pri neférovo uzavretej zmluve. A tak pri Standing Rocku vznikli protestné tábory. Zhromažďovali sa v nich ľudia, odhodlaní stavbe zabrániť. Hoci veľká časť protestov prebiehala pokojne a skôr v spirituálnom duchu (hovorilo sa o „posvätných modlitbových zhromaždeniach“), dochádzalo aj k nepokojom. Polícia bola obvinená z brutality, protestujúci zase z násilných provokácií. Jedna žena bola zatknutá za streľbu ostrými do policajtov. Súkromná bezpečnostná služba, ktorú si najal investor ropovodu, poštvala na protestujúcich bojové psy.
RICHARD TSONG-TAATARII/ZUMA PRESS/PROFIMEDIA
Zároveň po protestujúcich zostávali hory odpadkov, čo mierne znevážilo ich ekologické posolstvo. To však nič nemení na tom, že ich podporujú známe mená z médií a z Hollywoodu a že Standing Rock sa stal novým miestom, kde sa bojuje odveký boj „malých proti veľkým“. Len tu nie je celkom jasné, kto má pravdu. Lebo trasa, ktorá by veľkým oblúkom obchádzala Standing Rock, by zrejme nebola o nič ekologickejšia, ba ešte by bola dlhšia. A rozhnevala by zase iné komunity. Je to jednoducho tak – kde sa vo veľkom buduje, tam sú problémy. Nemožno sa diviť nikomu, kto nechce vidieť, ako sa do zeme zahrýzajú rýpadlá a vkladajú potrubia, ktorými potečie ropa – lebo ktovie, kedy dôjde k úniku? A nemožno sa diviť ani tomu, že podpora domácej produkcie ropy je v USA momentálne aj politickou prioritou. Možno len dúfať, že sa nájde slušný kompromis.
Oblasť ropovodu, naplánovaného pri Standing Rocku, zostáva zatiaľ nevybudovaná, hoci väčšina trasy zo Severnej Dakoty do Illinois je už hotová. Po protestoch totiž federálna agentúra US Army Corps of Engineers zrušila pre túto časť stavby povolenie. Z Bieleho domu však prišiel signál, že aj prezident Donald Trump si želá, aby stavba pokračovala. Zlé jazyky spomínajú, že investor ropovodu prispel k jeho kampani peknou kôpkou dolárov.