Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dvanásť premrhaných rokov

.martin Mojžiš .témy

Jednu reformu zdravotníctva premyslel, pripravil a realizoval. V súčasnosti je členom tímu pripravujúceho ďalšiu reformu. Reformným snahám Ficovho ministra neverí. Rudolf Zajac.

Dvanásť premrhaných rokov TOMÁŠ BENEDIKOVIČ/SITA Bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac pôsobil v druhej Dzurindovej vláde (2002–2006). Mnohé z jeho zásadných reforiem fungujú doteraz.

boli ste jediný minister, ktorý v tejto krajine začal uskutočňovať systematickú reformu zdravotníctva. V čom tá reforma spočívala?

V novom prístupe ku všetkým subjektom alebo, ak chceme, k hráčom na ihrisku. Tvrdili sme, že zdravotníctvo je trh, že je v trhovom prostredí a že aj naň musia platiť zásady trhu. Cez trh sa nakupovalo prakticky všetko, od liekov cez potraviny a pomôcky až po energie a všetky externé služby. Postavili sme na nohy chápanie zdravotného poistenia ako spôsobu zaistenia rizika, tak ako je to aj pri iných poisteniach. Zdravotné poisťovne sa transformovali na akciové spoločnosti, teda subjekty súkromného práva a začali pre ne platiť pravidlá ako pre všetky iné akciovky. Poskytovateľov sme chápali ako dodávateľov služieb. Chceli sme jasnú konkurenciu medzi zdravotnými poistovňami. Nie pri výbere poistného, ale pri nákupe zdravotnej starostlivosti. Kto efektívnejšie nakúpi, bude mať väčší ekonomický úspech. Poskytovatelia si tiež mali začať konkurovať, pretože bol prebytok ponuky. Pacienti tým, že začali hradiť – i keď len symbolickými sumami – niektoré služby, si mali viac vážiť svoje zdravie. Reforma mala viesť k zvýšenej zodpovednosti poisťovní, poskytovateľov aj pacientov.

v konečnom dôsledku však reforma nebola prijatá pozitívne, a to ani u mnohých lekárov, ani u mnohých pacientov. Práve preto mohol Fico postaviť v roku 2006 svoju predvolebnú kampaň do veľkej miery na odpore voči tejto reforme. Prečo to dopadlo tak zle?

Zle? Ako sa to vezme. Na jednej strane Fico naozaj získaval hlasy na antireforme. Je to politik, ktorý vynikajúco hovorí presne to, čo chcú ľudia počuť. A to je v podstate sľub, že im budú lietať pečené holuby do huby. Na druhej strane, na tých nami navrhnutých a prijatých zákonoch funguje už tretia jeho vláda. Fenomén Fico sa nedá pomenovať ľahko. Slovensko evidentne preferuje populistov, ktorí ľuďom sľúbia čokoľvek. Inak by tu nebol Mečiar až do roku 2010 a Fico až doteraz.

negatívne vnímanie reformy pretrváva dodnes. Richard Sulík nedávno povedal .týždňu, že keď vás predstavil ako súčasť zdravotníckeho tímu SaS, bol prekvapený, koľko negatívnych reakcií na to prišlo. Sám akoby sa toho zľakol. Je protireformný odpor čisto iracionálny, alebo sa tomu dá nejako rozumieť?

Naozaj racionálny výklad nemám a ani ho nehľadám. Chutné je, keď vravíte, že sa toho Sulík zľakol. To by ma špeciálne uňho prekvapilo. Haha.

ak by mu z excelu vyšlo, že ste marketingovo skôr záťaž ako prínos, tak mňa by to zas až tak neprekvapilo. Mimochodom, prvú reformu ste robili vo farbách Pavla Ruska, teraz ju idete robiť vo farbách Richarda Sulíka. To naozaj nie sú k dispozícii nijaké lepšie farby?

V roku 2000, keď sme s Petrom Pažitným začali pripravovať reformu, bolo jasné, že žiadna vládna ani opozičná strana nemali potuchy, čo s tým. V Demokratickej strane by sme tú reformu boli mohli pripraviť, ale nič viac. Nebola žiadna šanca ju presadiť. Veď vtedy bol už súboj medzi Kaníkom a „bardmi“ v plnom prúde. Skončil odchodom bardov a nakoniec predajom DS. Jediný Rusko mal o reformu záujem a dal jej plný priestor. Nie preto, že by bol reformný, ale preto, že iné v podstate nemal. I stalo sa, že veľká reforma zdravotníctva mu spadla do lona a navždy bude spojená s ANO, i keď som nebol členom ANO.

„Pacienti platia viac ako za Zajaca, to však nebráni ich viere, že za zdravotníctvo sa neplatí.“

V roku 2017 nie sú na Slovensku strany, ktoré by sa vážne zaoberali zdravotníctvom. Všetky opozičné tvrdia, že je to problém, ale kedy kto počul Matoviča, Kollára či nedajbože Kotlebu povedať aspoň holú vetu, čo s tým? A vládne strany? Nuž, tie prenechávajú Ficovi, nech si zdravotníctvo užíva. Bytostne nesúhlasím s názormi Richarda Sulíka napríklad na EÚ a na imigrantov. Ja som nepochybne „pravdoláskar“, ktorých on neznáša. Nechcem byť členom strany. Nechcem nijakú funkciu v prípade, že by bol vo vláde. A myslím, že je to vice versa. Ale faktom je aj to, že jedine SAS sa začína zaoberať nejakou víziou Slovenska vrátane zdravotníctva. A pokiaľ budú mať záujem o moje odborné názory, budem im ich hovoriť.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.martin Mojžiš .témy
.diskusia
.neprehliadnite