pesimisti dnes vidia v každom Trumpovom kroku hrozbu. Zdesene sledujú jeho prvé dni vo funkcii prezidenta, všímajú si každý jeho úškrn i podpis na oficiálnom dokumente, a v duchu sa pripravujú na najhoršie.
Trumpov nástup sprevádzajú protesty na uliciach veľkomiest, ale aj odpor z niektorých federálnych štátov. Napríklad Kalifornia sa zaprisaháva, že bude zubami-nechtami odolávať Trumpovej snahe o negáciu politického dedičstva Baracka Obamu. A niektorí Kalifornčania zachádzajú tak ďaleko, že hovoria o secesii, teda o odtrhnutí sa. (Paradox, keď si uvedomíme, že odchod z USA doteraz skloňovali skôr konzervatívci ako liberáli a skôr štáty, ktoré počas občianskej vojny Severu proti Juhu bojovali na strane Konfederácie.)
orwellov temnosvet
Zvnútra Spojených štátov zaznievajú vyjadrenia strachu Trumpových odporcov najmä o osud tých politík, ktoré realizoval Barack Obama. Rovno treba povedať, že tieto obavy sú realistické. Aj preto, lebo Obamov odkaz, v mnohom kontroverzný a posúvajúci Spojené štáty doľava, k etatizmu, mal aj má silných odporcov. A tak Trump zrejme neponechá kameň na kameni: rozhodol sa napríklad demontovať Obamacare. Táto reforma zdravotného poistenia by mala byť jednou z prvých Trumpových „obetí“. Jej zrušeniu budú tlieskať najmä rodiny, ktorým vinou reformy neznesiteľne stúpli ceny zdravotného poistenia. A aj ľudia, ktorí si dobrovoľne vybrali zostať bez poistky, čo Obamacare nepripúšťa a penalizuje pokutami.
Minulý týždeň sa prejavil strach o slobodu bádania, ktorá by vraj mohla byť za vlády Donalda Trumpa v ohrození. Rozšírila sa totiž zvesť, že počas obdobia, kým politická moc prechádza od demokratov k republikánom, majú členovia vedeckých inštitúcií (ktoré financujú federálne zdroje), zakázanú komunikáciu s médiami a na sociálnych sieťach. Lenže práve médiá a sociálne siete sa v tejto situácii ukázali ako najlepší zvestovatelia správ o „náhubku pre vedcov“. Zneli hrozivo, až v mysli vyvstal obraz Orwellovho temnosveta.
Vzápätí sa však objavil článok v The New York Times, a ten uviedol veci na pravú mieru: no v porovnaní so svojimi katastrofickými predchodcami už zostal najmä na európskej strane fejsbúku takmer nepovšimnutý. Prečo? Lebo vyvrátil mýtus. New York Times, ktoré ani náhodou nie sú hlásnou trúbou Trumpa (práve naopak, najmä pred voľbami sa občas až zachádzali od exaltovaných ód na Hillary Clintonovú), v ňom iba racionálne zhodnotili dotyčný „náhubok“. Citovali vyjadrenia vedcov z inštitúcií, že takáto praktika dočasnej mlčanlivosti sa využívala počas prechodných období aj za Baracka Obamu, a teda že nejde o nejaké fašizoidné podupávanie vedeckej sféry, no o praktické opatrenie každej administratívy – nielen Trumpovej.
„Trumpov nástup sprevádzali protesty vo veľkomestách, ale aj odpor z niektorých federálnych štátov.“
Ku krokom, ktoré vyvolali v časti verejnosti pobúrenie, patrilo aj odobratie federálneho financovania organizácii Planned Parenthood. Tá je už dlho tŕňom v oku konzervatívcov: poskytuje síce zdravotnú starostlivosť aj pre ženy v oblasti reprodukcie, ale do tejto starostlivosti zahŕňa aj vykonávanie interrupcií. V USA je otázka interrupcií nesmierne citlivá, keďže ich vykonávanie je povolené prakticky až do dňa pôrodu (v závislosti od viacerých okolností, pravdaže, ale u nás si niečo také sotva vieme predstaviť). Na téme partial birth abortion, skutočne zverskej praktiky, morálne pohorela pred voľbami Hillary Clinton, keď vyhlásila, že tento postup sa za jej vlády určite neprestane používať.
Toto boli témy, ktoré znepokojili predovšetkým tvrdé jadro ľavice, a to ich hystericky šírilo ďalej, ako keby šlo o ohrozovanie občianskych slobôd. Povedzme si úprimne: keby šlo o jediné Trumpove hriechy, mohli by sme nad nimi rovno mávnuť rukou a venovať sa podstatnejším problémom. Lenže, žiaľ, nešlo. Donald Trump víril vodu aj tam, kde nejde o ideologickú precitlivenosť, ale o realitu.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.