začnime s najvýraznejšími prejavmi vyšinutého sveta. Po celom svete politici v najvyšších štátnych funkciách – od Donalda Trumpa po Roberta Fica – vypúšťajú prakticky na dennej báze do sveta také hlúposti a nehoráznosti, aké si pred časom nedovolili ani tí najdrsnejší stand-up komici. Mnohí z týchto politikov sa opakovane dostali k moci víťazstvom v demokratických voľbách. To znamená, že ich mentálne schopnosti nijako významne nevyrušujú nadpolovičnú väčšinu voličov. Neuveriteľná miera sprostostí šírených týmito politikmi teda nevypovedá len o nich, ale aj o ich voličoch.

O tom, koľko ľudí má dnes bláznivé postoje v životne dôležitých otázkach, svedčia nielen výsledky mnohých slobodných volieb, ale napríklad aj postoje veľkej časti verejnosti k vakcínam a k vede všeobecne. Týmito postojmi však škodia najmä sebe, zatiaľ čo pri volebných urnách ohrozujú celý svet. Zopár hlupákov na čele štátov totiž ovplyvňuje svet omnoho viac než pomýlené názory ľudí, ktorí ich volili.

ÚRAD VLÁDY SR/SITA17. január 2026 Mar-a-Lago, USA: Politici v najvyšších štátnych funkciách – od Donalda Trumpa po Roberta Fica – vypúšťajú do sveta také hlúposti a nehoráznosti, aké si pred časom nedovolili ani tí najdrsnejší stand-up komici.

Nič z uvedeného nie je úplne nové, všetko tu už v nejakej podobe bolo. Nová je miera, v akej sa tieto veci vyskytujú. Kam sa len človek pozrie, všade vidí nevídanú hlúposť. Od rána do večera, od našich najbližších až po obzor. Znamená to, že svet sa naozaj zbláznil? Že rozumové schopnosti ľudí v priebehu niekoľkých (desiatok) rokov výrazne upadli? To sa zdá byť prisilný záver.

médiá a internet

Pri posudzovaní stavu sveta je dobré si uvedomiť, že drvivá väčšina z nás sa o svete dozvedá z médií a internetu. Médiá aj internet zosilňujú hlúposti prednášané (väčšinou slávnostným tónom) poprednými svetovými idiotmi vo funkciách prezidentov a premiérov, pretože sa im z prirodzených dôvodov prednostne venujú.

Médiá však opis sveta nevytvárajú, aj keď ho zrejme viac či menej zveličujú. Ale väčšinou zveličujú niečo, čo naozaj existuje. Zdá sa teda, že do istej (a možno nie úplne malej) miery svet ohlúpnutý naozaj je. Ani to ale nemusí byť pravda. Možno sme na tom v priemere rovnako ako v minulosti, ale z nejakého dôvodu tým hlúpejším z nás stúplo sebavedomie, a preto je ich viac počuť. V tomto môžu hrať úlohu sociálne siete – ich schopnosťou je zvyšovať prostredníctvom informačných bublín sebavedomie hlupákov a máločo je sebavedomejšie ako sebavedomý hlupák.

V každom prípade – či už sa počet hlupákov na svete zvýšil, alebo zostal rovnaký – stojíme pred otázkou, prečo ich je tak veľa. Odpoveď je možno celkom jednoduchá (a v tomto časopise už viackrát zaznela): Zhruba polovica ľudí sa cíti, viac či menej oprávnene, menej inteligentná alebo vzdelaná ako druhá polovica. Pre týchto ľudí je emocionálne lákavé nehodnotiť inteligenciu či vzdelanie až tak vysoko, ako ich hodnotí druhá polovica. Prejaviť tento svoj postoj vo voľbách hlasom pre ľudí, ktorí vzdelaním a inteligenciou viac či menej otvorene pohŕdajú, sa zdá byť celkom prirodzeným.

Ďalšia otázka znie, do akej miery je to nebezpečné. V krátkodobom horizonte je to určite nebezpečné, pretože to dostáva k moci ľudí, ktorí na moc jednoducho nedozreli. Ak nás ale zaujíma skôr dlhodobý horizont, potom otázka znie takto: Neznamená odklon od vzdelania prvý krok na ceste smerom od vedy? Nevykročilo ľudstvo do novej doby temna?

V odpovedi na túto otázku sa asi nezhodnem s Vladom Burjanom (rozhovor s ním nájde čitateľ na ďalších stránkach – mimochodom, vo veľmi mnohom z toho, čo povedal v tomto rozhovore, úplne súhlasím). Podľa mňa skutočný odklon od vedy nie je dnes možný.