Pamätáte si prípad Hedvigy Malinovej? Keby to bol námet filmu, mal by asi nízke hodnotenia. Kto už môže vymyslieť takéto nepravdepodobné somariny? Ale takéto príbehy sú súčasťou našej novšej histórie. Pozrime sa na tento konkrétny po 20 rokoch.
Dvadsiate výročie útoku na Hedvigu Malinovú je vhodnou príležitosťou zopakovať si, prečo veríme jej a nie Ficovi s Kaliňákom. Prečo veríme, že Hedviga je obeťou a nie páchateľkou. Dôležité je totiž nielen to, čomu veríme, ale aj prečo tomu veríme.
začnime tým, na čom náš názor nie je založený. Nie je založený na tom, že redaktor .týždňa Eugen Korda bol vyhodený zo Slovenskej televízie za reportáž o Hedvige Malinovej. Nie je založený na tom, že šéfredaktorovi .týždňa Štefanovi Hríbovi zrušila Slovenská televízia reláciu Pod lampou za to, že sa Eugena Kordu nahlas zastal. Nie je založený na tom, že spolumajiteľ .týždňa Roman Kvasnica bol obhajcom Hedvigy Malinovej. Nie je založený na tom, že náš priateľ Jozef Hašto Hedvigu liečil. A už vôbec nie je založený na tom, že sme si taký názor pred dvadsiatimi rokmi utvorili a odvtedy sa ho tvrdohlavo držíme.
A na čom teda založený je? Na nudnom porovnávaní jednotlivých aspektov Hedviginej verzie celého prípadu s Ficovou a Kaliňákovou verziou. Presne toto treba urobiť, ak sa máme rozumne rozhodnúť pre jednu z alternatív. Osobné priateľstvá, skutočné či domnelé krivdy, najrozličnejšie fámy a klebety by nemali hrať nijakú úlohu. A úlohu by nemalo hrať ani to, či a na ktorej strane sme sa v minulosti v celej veci angažovali. Angažovanosť má byť dôsledkom názoru, nie naopak.
Podľa Hedviginej verzie ju 25. augusta 2006 prepadli po ceste do školy dvaja muži, spôsobili jej viaceré zranenia a ukradli jej doklady. Podľa Fica a Kaliňáka si celý prepad vymyslela. Skúsme teda položiť na misky váh motív, prostriedky, príležitosť, forenzné dôkazy, priebeh výsluchov, výpovede svedkov a znalecké posudky. Vychýlenie váh v jednotlivých prípadoch pritom nemusí mať zásadnú výpovednú hodnotu. Ich opakované vychyľovanie jedným smerom však už výpovednú hodnotu asi má. Takže poďme rad-radom.
ANDREJ BÁNNiekde na tomto mieste v Nitre bola Hedviga Malinová napadnutá dvoma neznámymi mužmi počas cesty do školy.
Motív. Necelé dva mesiace pred útokom bola vymenovaná nová slovenská vláda, predsedom bol Fico, ministrom vnútra Kaliňák, koaličnými partnermi HZDS a SNS. Fico v tom čase ešte nemal povesť extrémistu a koalícia s extrémistami značne ohrozovala medzinárodné postavenie jeho vlády. Extrémistický útok na bezbranné maďarské dievča by dosť jasne svedčil o tom, že vláde sa situácia vymyká z rúk. Fico mal preto všetky dôvody snažiť sa vyložiť celý útok ako vymyslený. Motív by tu teda bol, a bol veľmi silný. Aký motív mohla mať Hedviga? Samotný Fico hovoril o snahe vyhnúť sa skúške, ale táto myšlienka sa ničím nepotvrdila (v skutočnosti ju Hedvigine študijné výsledky vyvrátili). Potom tu boli náznaky, že ide o akciu maďarskej tajnej služby, ktorej je Hedviga agentkou. Ale ani to sa nijako nepotvrdilo a okrem toho to nedávalo nijaký veľký zmysel z maďarského hľadiska. Takže nám zostala už len možnosť, že Hedviga si celú vec vymyslela len tak, bez motívu, prípadne že motív bol nejaký vskutku bizarný a nikto ho až dodnes neodhalil.
Prostriedky. Predseda vlády a minister vnútra majú pri označení radového občana za klamára k dispozícii všetky prostriedky, aké si len vieme predstaviť. Radový občan, ktorý sa rozhodne verejne klamať, má len toľko prostriedkov, koľko mu doprajú médiá. Tie neboli veľmi na Hedviginej strane. Okrem toho takýto občan riskuje odhalenie svojich lží forenznými dôkazmi a výpoveďami svedkov či znalcov. Asi môžeme konštatovať, že prostriedky mali Fico s Kaliňákom v podstate neobmedzené a Hedviga predsa len obmedzené.
Príležitosť. Ak nám u Hedvigy chýba motív, potom je otázka príležitosti bezpredmetná – príležitosť k čomu by to mala byť? Na druhej strane Fica s Kaliňákom by predpokladaný motív viedol k nutnosti okamžite príležitosť vytvoriť. A prostriedkov k tomu, ako sme už povedali, mali, koľko len chceli.
Forenzné dôkazy. Čo sa týka forenzných dôkazov, odkazujeme čitateľov na rozhovor Štefana Hríba s Romanom Kvasnicom, ktorý nasleduje hneď za týmto textom. Základné zhrnutie: polícia nezabezpečila ani základné forenzné dôkazy prepadnutia – celý čin vyšetrila spôsobom, ktorý si plne zaslúži označenie škandalózny. Forenzné dôkazy Ficovej a Kaliňákovej verzie neexistujú, existujú len ich lži o týchto dôkazoch (tak to aspoň vyzerá na základe verejne dostupných informácií).
Priebeh výsluchov a výpovede svedkov. Existujú výsluchy Hedviginých spolužiakov a učiteľov, potvrdzujúce jej verziu. Existujú dva výsluchy Hedvigy z dňa napadnutia, na ktorých je založené jej obvinenie z krivého svedectva. Ani jeden z týchto dvoch výsluchov neprebehol zákonnou cestou.
Znalecké posudky. Existujú medzinárodne odobrené psychiatrické posudky podporujúce Hedviginu verziu. Existujú aj lekárske posudky spochybňujúce túto verziu. Pozornosť si zaslúži najmä lekársky „znalecký posudok“ predložený so značným časovým odstupom profesorom Labašom a tiež pokus vyšetrovať Hedvigu v blázinci s odstupom niekoľkých rokov.
Ak to teraz zvážime všetko spolu, Hedvigina verzia sa javí ako celkom prirodzená a vládna verzia ako pracne vykonštruovaná. To ešte neznamená, že sa veci nemohli zbehnúť tak, ako ich opisujú Fico s Kaliňákom. Pôsobí to ale ako mimoriadne nepravdepodobná konštrukcia veľmi nedôveryhodných aktérov. Ak im chcete veriť, nech sa páči. My im neveríme.
Ako je však možné, že napriek vyššie uvedenému veľa ľudí uverilo a dodnes verí vládnej verzii?
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
