Slováci sú ofciálne druhým najrozhádanejším národom v Európe. Toto zistenie nás prirodzene láka snažiť sa ho spájať. Skôr než sa však vydáme hľadať bájnu zlatú strednú cestu, mali by sme si položť otázku – je polarizácia vôbec problém?
Štúdia Polarizácia a Antisystém 2026: Slovensko, ktorú publikoval DEKK Inštitút, začína týmito vetami: „Podľa projektu V-DEM je dnes Slovensko druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe. Na prvom mieste sa nachádza Maďarsko, na treťom mieste je Španielsko.“
z tohto hľadiska sa za posledný rok veľa nezmenilo. V lete 2025 bolo najpolarizovanejšou krajinou Maďarsko, druhí sme boli my, tretí Poliaci. Otázkou je, čo to pre nás znamená. A čo s tým máme robiť.
Výnimočná polarizácia spoločnosti je čosi, čo si priam pýta nejaké vysvetlenie. Potreba vysvetlenia pritom nemusí byť poháňaná len akademickou zvedavosťou, ale aj čisto pragmatickými pohnútkami. Ak budeme poznať príčiny polarizácie, môžeme sa pokúsiť tieto príčiny odstrániť a dospieť tak k spoločnosti kohéznejšej, čiže efektívnejšej.
Cieľom tohto textu je prevrátiť túto myšlienku dolu hlavou a pozrieť sa na celú vec inak. Pretože vôbec nie je vylúčené, že pragmatickejší prístup je nesnažiť sa pochopiť príčiny polarizácie, ale jej dôsledky. Ak je totiž polarizácia niečím, čo sa v krátkodobom horizonte nedá zmeniť, potom je možno rozumné prijať ju ako fakt a sústrediť sa na odstraňovanie niektorých jej negatívnych (a využitie pozitívnych) dôsledkov.
Slovensko je krajina dvoch veľmi odlišných politických národov. Jeden z nich inklinuje k autoritársky organizovanej spoločnosti a volí Mečiara, Fica a im podobných. Druhý inklinuje k slobodnejšej spoločnosti a volí Kisku, Čaputovú či Radičovú, ale aj Dzurindu a Matoviča.
Tieto dva politické národy sú silno antagonistické a strach z úspechu druhej strany je u nich väčšinou silnejší než túžba po úspechu vlastnej predstavy o štáte. Pre občanov vážiacich si slobodu je napríklad oveľa dôležitejšie, aby nevládol niekto typu Mečiar či Fico, než to, kto konkrétne bude vládnuť. Vedie to síce k osudovým chybám v úsudku a dvadsiatim piatim percentám pre Matoviča, ktorý vydláždi cestu pre Ficov návrat, ale ak by sme sa dokázali vyvarovať takýchto chýb, konkrétny človek nemusí byť až taký dôležitý.
Štát zložený z dvoch antagonistických politických národov určite nefunguje tak dobre, ako by mohol. Z toho zdanlivo vyplýva záver, že antagonizmus je škodlivý a treba sa ho zbaviť, alebo ho aspoň do veľkej miery otupiť. Podľa názoru autora tohto textu je to nesprávny záver.
BORIS NÉMETH24. január 2025, Bratislava: Protestné zhromaždenie s názvom Slovensko je Európa, ktoré organizovalo občianske združenie Mier Ukrajine. Jeho cieľom bolo vyjadriť nesúhlas s aktuálnou politickou situáciou v krajine.
Ak si vezmeme ako príklad Maďarsko, ktoré jediné v Európe je ešte polarizovanejšie ako my, vidíme celkom jasne, že cesta k odstráneniu Orbána neviedla cez obrúsenie polarizácie, ale cez jej vyostrenie a správne nasmerovanie. Isteže, osud našich južných susedov bude teraz závisieť od schopnosti novej vlády deorbanizovať spoločnosť a spravovať krajinu spôsobom prijateľným pre väčšinu jej obyvateľov, ale to je až druhá etapa. My sme zatiaľ v tej prvej.
Prečo sa v našej situácii zdá byť zmierňovanie polarizácie predčasné? Po prvé preto, lebo voliči autoritatívnejšieho štátu nám objektívne škodia. Nám, našim deťom aj vnukom. Otázka zotrvania alebo vystúpenia z NATO, otázka lojality k EÚ, to nie sú akademické otázky, pri ktorých si treba vážiť názor protivníka. Sú to existenčné otázky, v ktorých je nekompromisnosť jednoducho nevyhnutná. Nuž a po druhé, zmierňovanie niečoho, čo nám môže dopomôcť k víťazstvu, je nerozumné aj z čisto taktického hľadiska.
Existuje všeobecne rozšírený omyl, že slušní ľudia sa majú chovať slušne.
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
