o vesmíre toho vieme šokujúco veľa a všetko sú to nesmierne zaujímavé informácie. Prakticky nič z toho sme sa nedozvedeli z kozmických letov s ľudskými posádkami. Ich úlohou totiž nie je skúmanie vesmíru, majú celkom iný cieľ. Aký? To je zaujímavá otázka.
Keď Američania v roku 1957 zistili, že im nad hlavami pípa Sputnik, bol to pre nich dosť hnusný zážitok. Ak dokáže niekto (konkrétne Rusi) vyniesť raketou na obežnú dráhu Zeme umelú družicu, nemal by byť pre neho veľký problém zasiahnuť inou raketou hocijaké miesto na Zemi. A to určite nebolo príjemné zistenie.
Keď v roku 1961 Gagarin obletel Zem, z vojenského hľadiska to nemalo ani zďaleka taký význam ako Sputnik, ale z propagandistického hľadiska to bola úplná bomba. Prebiť sa to dalo asi už len pristátím na Mesiaci, a tak sa do toho Američania pustili. Rusi tiež, ale tieto preteky prehrali, takže radšej ani nepriznali, že sa o to vôbec snažili. Mimochodom, starý vtip hovoril, že aj keby sa Rusi dostali na Mesiac skôr a natreli ho celý na červeno, Američanom by stačilo prísť tam po nich a napísať cez celý červený Mesiac bielou farbou Coca-Cola. Nie je to bohvieaký vtip, ale vcelku dobre vystihuje význam mesačných pretekov.
vesmír a „vesmír“
No počkať, a nebolo pristátie na Mesiaci významné aj z vedeckého hľadiska? Nedoniesli astronauti na Zem mesačné vzorky, ktorých analýzou sa potom roky zaoberalo množstvo vedeckých tímov? Neposunulo nás to výrazným spôsobom v porozumení vesmíru? Nuž, tie vzorky astronauti doniesli, ale nešli tam kvôli nim. Bolo to presne naopak – doniesli ich preto, že keď už tam boli, prečo by ich nedoniesli. Výskum týchto vzoriek nám, samozrejme, povedal niečo o Mesiaci a nepriamo aj o Zemi a celej slnečnej sústave. O vesmíre nám ale nepovedal prakticky nič.
Ako je to možné?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.