voľba extrémistov nie je až taká prekvapujúca. Gaussova krivka má nielen svoj stred, ale aj svoje chvosty, takže v populácii existuje dosť veľa ľudí s názormi značne odlišnými od priemeru. Skutočnosť, že títo ľudia volia kandidátov výrazne sa vymykajúcich priemeru, by nás nemala zarážať. Zaujímavejšiu sa otázka voľby extrémistov stáva vtedy, keď získavajú významne viac hlasov, než im prisudzuje Gaussova krivka. K tomu sa ešte dostaneme.

Voľba hlupákov by zdanlivo mohla mať rovnaké vysvetlenie, ale v tomto prípade ide skôr o niečo iné. Ťažko predpokladať, že by hlupáci volili hlupákov preto, aby reprezentovali hlúposť. Hlupáci sami seba nepovažujú za hlupákov, čo je jeden z dôsledkov faktu, že nedokážu hlúposť rozoznať. Druhým dôležitým dôsledkom je, že im hlúposť nevadí, a preto pokojne volia aj kandidátov, ktorí sa svojimi mentálnymi schopnosťami u priemerného voliča dávno diskvalifikovali. Ale volia ich z iných dôvodov, nie pre ich hlúposť.

CHIP SOMODEVILLA/GETTY IMAGES4. november 2024 Reading, Pensylvánia, USA: Donald Trump oslovuje priaznivcov deň pred volebným víťazstvom. Kampaň založená na silnej identifikácii voličov s lídrom rozhodla v jeho prospech.

Na voľbe zlodejov nie je vlastne nič čudné. V politike sa dá ozaj dobre kradnúť, preto priťahuje zlodejov. Zlodeji však vždy o svojom kradnutí klamú a ak sú v tom dostatočne šikovní, voliči vlastne nevedia, že volia zlodejov. Zaujímavejšou sa otázka voľby zlodejov stáva vtedy, keď už je o nich známe, že kradnú. Tento pravidelne sa opakujúci fenomén poukazuje na to, že dôvodom ich voľby je niečo silné, čo prekonáva všeobecný odpor ku kradnutiu. Čo to je?

Kým začneme uvažovať o volebných úspechoch populistov, treba si vyjasniť, v akom zmysle budeme tento pojem používať. V širokom význame znamená toto slovo človeka, ktorý rozumie náladám a potrebám voličov a vie svoje porozumenie šikovne komunikovať. V užšom význame to znamená človeka, ktorý vo svojej komunikácii vychádza v ústrety najťažšie splniteľným potrebám voličov a sľubuje ich splnenie. To v reálnom svete nie je možné, preto ak slovo populista chápeme v tomto užšom zmysle, tak základným znakom populistov je lož. Nemusia klamať vedome, ale klamú. Kým to voliči neodhalia, je voľba populistov úplne prirodzená. A opäť najzaujímavejšie je, že napriek odporu ku lži ľudia populistov často volia aj vtedy, keď už prinajmenšom tušia, že klamú.

Voľba narcisov, najmä evidentne toxických malígnych narcisov, je v porovnaní so všetkými predchádzajúcimi prípadmi úplne záhadná. Narcisovi nejde o voličov, ide mu len a len o seba. Záujem o voličov síce v niektorých prípadoch dokáže predstierať, ale často to ani nerobí, jednoducho preto, že ide o niečo úplne mimo jeho prirodzenosť. Napriek tomu aj taký človek ako Trump ponúka voličom niečo, prečo ho masívne volia. Domnievam sa, že ak by sme pochopili, prečo sa to deje, pomerne prirodzene by z toho vyplynuli aj odpovede na vyššie uvedené zaujímavé otázky týkajúce sa voľby extrémistov, hlupákov, zlodejov a klamárov. Otázka volebných úspechov malígnych narcisov mi preto nepripadá len ako jedna z mnohých dôležitých otázok týkajúcich sa súčasného stavu demokracie. Zdá sa mi, že je to v tejto oblasti matka všetkých otázok a že rozlúsknutie tohto problému má potenciál priniesť do celej veci oveľa hlbší vhľad, než čokoľvek iné.

niečo hlboké?

Pred necelými desiatimi rokmi mi Jožo Hašto daroval knihu Narcizmus a politika od amerického psychiatra a politického psychológa Jerrolda Posta. Dozvedel som sa z nej všeličo zaujímavé, ale to