zo dňa na deň sa dejú veci svetového významu. Slovenská vládna garnitúra vyťahuje Slovensko z Európy a my sme sa pýtali, či sa zvládneme vrátiť. Lenže po tom, čo sa odohralo vo Venezuele, stojí otázka ešte inak: Do akej Európy? Je to ešte ten svet, o ktorom sme pred troma až piatimi rokmi uvažovali?

Ivan Korčok: Aj tá prvá otázka je úplne relevantná, zásadná pre Slovensko – či sa vrátime do tej Európy. Pravdou je ale aj to, že mnohí ešte žijú vo svete včerajška. Žijeme pritom v novej dobe.

nová doba, to znie celkom pekne, ale táto nevyzerá pekne.

Nehovorím, že nová doba je pekná. Len si myslím, že čím skôr prijmeme, že sa nachádzame v úplne novej situácii z hľadiska medzinárodného usporiadania, čím skôr prijmeme, že toto nie je konečný svet, ale že ten sa teraz tvorí, tým skôr sa budeme vedieť zariadiť. Nárek nám nepomôže. Ešte chvíľu môžeme s údesom či úžasom sledovať, čo sa deje napríklad vo Venezuele. Práve keď sa zhovárame, v Paríži sa stretá koalícia ochotných, ktorá ide finalizovať návrh mierovej dohody pre Ukrajinu. Ale keď si otvoríš svetové správy, tou prvou je, či Spojené štáty zaberú Grónsko. Takže nie, nevyzerá to pekne, ale je to nová doba a treba sa k tomu postaviť realisticky.

skúsme si najskôr definovať, čo je to tá nová doba, aby sme vedeli, aký máme manévrovací priestor. Pod novou dobou myslíme to, že slobodný svet sa rozpadol, že Spojené štáty idú svojou cestou a už nie sú spojencami Európy?

Spojené štáty sú stále spojeneckou krajinou v rámci Aliancie. Patrím do tábora, ktorý hovorí, že pri celom tom rozčarovaní – a často aj znechutení – z politiky, ktorú dnes Spojené štáty robia, je potrebné snažiť sa vnímať veci tak, že sme spojenci v NATO. Lebo existencia Aliancie ako zväzku európskych krajín a Spojených štátov je v životnom záujme Slovenska. My ako Európa potrebujeme čas, aby sme dokázali stáť na vlastných nohách. To je riešenie, za ktoré sa prihováram. Nemôžeme to urobiť zo dňa na deň, preto potrebujeme prechodné obdobie, ale konať musíme čo najskôr.

my si myslíme, že sme stále spojenci, lebo to životne potrebujeme – bez Ameriky sa nestihneme zo dňa na deň prezbrojiť a zmeniť paradigmu. No myslia si aj Spojené štáty s dnešným vedením, že sme spojenci?

S istotou viem povedať jedno: Spojené štáty zásadným spôsobom zmenili svoju zahraničnopolitickú a bezpečnostnú doktrínu. Povedali: Vy Európania ste dosť bohatí a už by ste mali byť aj dosť politicky zrelí na to, aby ste sa o svoju obranu, svoje bezpečnostné záujmy – keď chcete aj o svoje okolie – začali starať sami.

a sme ešte pre nich