stav sveta zvádza k rýchlym úsudkom. Už dlho ich počuť: človek nie je vybavený na zvládnutie zložitosti súčasného sveta, technológie nás navzájom odcudzili, moderný život bez Boha vedie k zúfalstvu, prílišná viera v Boha vedie k násiliu, konzum, ktorý nás doviedol k problému so životným prostredím, ponúka len prázdno, globalizácia nás oberá o identitu. To všetko a mnoho iného vedie k pocitu, že sa neodvratne rútime ku katastrofe, globálnemu konfliktu a koncu sveta, ako ho poznáme.
Nie je to všetko bezdôvodný pesimizmus, svet evidentne kypí problémami. Ale ten istý svet už dlho úspešne odstraňuje masový hlad, znižuje množstvo pôvodne smrteľných chorôb, predlžuje ľudský život, zmluvami a spoluprácou už 80 rokov zamedzuje svetovým vojnám, globalizácia, dnes toľko kritizovaná, pomohla stámiliónom ľudí v Číne a Indii k dôstojnejšiemu životu a je veľmi pravdepodobné, že technologický pokrok napokon nájde odpoveď aj na globálne otepľovanie. K tomu všetkému hľadáme, ako by nám mohla pomôcť AI, a po Mesiaci sa chystáme na Mars.
my a oni?
Rýchlym úsudkom o stave sveta zjavne chýba realizmus, a preto nič neriešia, len zvyšujú mieru obáv. Ale podobné je to s prehliadaním globálnych problémov – veľká časť ľudstva zjavne neprijala svet bez hraníc, preferenciu menšín, primát prírody a posuny v oblasti identity. Myslieť si, že veľká časť ľudstva je preto zlá, a opovrhovať ňou vedie len ku konfliktom a vyšinutým atentátnikom – na oboch stranách.
Ten spor nie je riešiteľný ani rýchlo, ani zhora, ani silovo. Týka sa najhlbšieho vnútra človeka, takže žiadna z jeho strán ho nemôže rýchlo vyhrať. Až čas a skúsenosť ho kamsi posunú a preklopia.
A čo
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.