keď sa rozhodovalo o rozdelení Československa, používali sa pojmy federácia, samostatný štát, mena, medzinárodnoprávna subjektivita, zvrchovanosť, právo na sebaurčenie. Málokto z politikov rozumel ich podstate a dôsledkom, ale takmer všetci mali názor.
Odkedy je Československo rozdelené, už to nie je vec názoru, ale faktov – máme samostatný štát, stoličku v NATO, EÚ aj OSN a súčasne v porovnaní s Českom už vyše 30 rokov nižšiu výkonnosť ekonomiky, nižšie platy učiteľov, omnoho horšie zdravotníctvo, omnoho menej zdrojov pre kultúru, omnoho menej úspešný šport, menej turistov a výrazne menšiu šancu dobehnúť priemer životnej úrovne EÚ. Boli chvíle, keď sa to zlepšovalo, aj keď sa to zhoršovalo, ale celkový súčet hovorí, že sme na rozdelení nezískali, ale stratili.
„Nový svetový poriadok sa ešte neusadil, ale z fotografie, na ktorej veľkú časť sveta vedú traja diktátori, môžeme mnohé predpokladať.“
Ale toto všetko nebrali politici pri rozdeľovaní Československa do úvahy. A neuvedomovalo si to ani obrovské množstvo voličov.
Nejako podobne je to s novým svetovým poriadkom, o ktorom sa začína hovoriť a ktorý koaličné Slovensko víta. Hovorí sa o zlej hegemónii USA, o úspechoch Číny, o zaspatej Európe, o populácii Indie, o vojnách v Iraku či na Ukrajine a považuje sa akosi za samozrejmé, že to niečo nové bude lepšie. Čo ale myslíme tým novým? Nerobíme tú istú chybu ako pri delení Československa, keď používame pojmy, ktorých obsahu a dôsledkom nerozumieme?
staré a nové pravidlá
Nový svetový poriadok sa ešte neusadil, ale z fotografie, na ktorej veľkú časť sveta vedú traja diktátori, môžeme mnohé predpokladať. A môžeme to porovnať s dnešným, toľko kritizovaným stavom.
TASR/AP3. september 2025 Peking, Čína: Robert Fico sa zúčastnil na oslavách 80. výročia víťazstva Číny nad Japonskom a konca II. svetovej vojny ako jediný premiér z Európskej únie. V kruhu diktátorov sa zjavne cítil dobre.
Terajší svetový poriadok je založený na pravidlách, ktoré zadefinoval slobodný svet. Najväčšie slovo pri tom mali Spojené štáty, pretože pomohli vyhrať dve horúce a jednu studenú vojnu a súčasne boli a sú najsilnejšou ekonomikou sveta. Tie pravidlá hovoria, že silnejší nemá väčšiu pravdu a legitimitu ako slabší, takže ani veľmoc si nemôže brať územia suverénnych štátov. Hovoria tiež o tom, že ľudský život má väčšiu cenu ako politická budúcnosť silného premiéra či prezidenta, takže ich kritici nesmú vypadávať z okien, byť otrávení či internovaní. A hovoria aj o tom, že menšia skupina ľudí má rovnaké práva ako väčšia, a preto sú menšiny chránené a nie potláčané ako Ujguri, Tibeťania, Čečenci či ľudia s inou orientáciou.
Tieto pravidlá sú – ako všetky iné – občas narušené, ale spolu s ďalšími slobodami tvoria chrbtovú kosť Západu, a teda aj fungovania sveta. Dlhodobá dominancia Západu, samozrejme, bola a je pokušením, ktorému občas kdekto podľahol (niektoré kroky technologických gigantov sú len posledným z príkladov). Ale samotná existencia tohto svetového poriadku priniesla pre celú planétu historicky bezprecedentný rast prosperity, úbytok chudoby, hladu, zlepšenie zdravia a predĺženie života.
Toto je starý svetový poriadok, o ktorom sa tak bezstarostne hovorí ako o prežitom alebo rovno škodlivom. A aký by mohol byť ten nový, na ktorý sa niektorí aj na Slovensku už
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.