Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Téma .týždňa: Čo po voľbách?

.týždeň .témy

Prieskumy nasvedčujú tomu, že dnešná opozícia získa v budúcich voľbách väčšinu. Aj keď je veľmi skoro hovoriť o víťazstve, predpokladajme, že zostaví vládu. Už teraz vieme, že jej nebude čo závidieť. Čo ju čaká?

Téma .týždňa: Čo po voľbách?
18. január 2024, Bratislava: Protest opozičných strán PS, SaS a KDH proti návrhu Trestného zákona, ktorý obsahuje aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. FOTO JANA BIROŠOVÁ/SITA

OBSAH

Čo čaká opozíciu, ak vyhrá voľby .štefan Hríb .martin Mojžiš
Potrebuje Slovensko Veľký tresk? .štefan Hríb
Grécko je úspešný príbeh Európy .the Economist
L

Čo čaká opozíciu, ak vyhrá voľby

.štefan Hríb .martin Mojžiš .témy

Trendy prieskumov hovoria už dlhšie, že opozícia vyhrá nasledujúce voľby. Nie je to maličkosť, najmä pri brutalite, akou koalícia ohýba pravdu a útočí na najnižšie pudy voličov. Ale vyhrať budúce voľby je stále len tá ľahšia z ťažkých opozičných úloh.

za posledných 50 rokov stálo Slovensko pred dvomi civilizačnými výzvami. Jednou bolo odstránenie komunistického režimu v roku 1989, druhou bolo pripojenie nového štátu k slobodnému svetu.

Odstránenie neslobodného režimu bolo v Československu veľmi rýchle. V Novembri 1989 pritom špeciálne na Slovensku nebola k dispozícii ani sformovaná opozícia, ani slobodné médiá, ani rozvinutá občianska spoločnosť. Napriek tomu sa už v decembri stal prezidentom Václav Havel a o pol roka neskôr Komunistická strana na hlavu prehrala prvé slobodné voľby v oboch častiach federácie. Bol to obrovský výkon celej generácie ľudí, ktorí odvážne a aj prekvapujúco profesionálne odpovedali na svoju civilizačnú výzvu.

Pripojenie Slovenska k slobodnému svetu trvalo dlhšie. Od vzniku HZDS a jeho volebnej výhry v roku 1992 trvalo ďalších šesť rokov, kým prišlo k porážke mafiánskeho mečiarizmu, a ďalšie roky trvalo budovanie slobodnejšej ekonomiky a spravodlivejšieho štátu. Slovensko napokon potrebovalo 12 rokov, kým sa v roku 2004 ukotvilo v NATO a EÚ. Zaostali sme výrazne za Českom, ale v podmienkach Slovenska to bol znovu veľký výkon vtedy už končiacej novembrovej generácie, ktorá aj svoju druhú civilizačnú výzvu zvládla.

Sú tieto dve výzvy porovnateľné s tým, čo čaká na dnešnú opozíciu? A je na svoju výzvu pripravená aspoň tak, ako bola generácia Novembra? Ak opozícia vyhrá voľby, nemusí rúcať totalitný režim – lebo veď sama existuje v parlamente, nie v prenasledovanom disente. A nemusí sa ani snažiť pripojiť Slovensko do štruktúr slobodného sveta – lebo veď v nich Slovensko ešte stále bude. Úloha opozície po vyhratých voľbách bude iná – ale nebude ľahšia.

v nejednote je slabosť

Slovensko nedrží pokope. Vnútorne sme sa už dávnejšie rozpadli, sme vzájomne nepriateľskí a stratili sme už aj konsenzus v tom, kam patríme. Protizápadné sily nevládnu, ale vždy znovu koristia, ovládajú a unášajú štát, demokratické sily nevládnu, ale vždy znovu habkajú a detinsky sa rozpadajú.

Civilizačnou výzvou generácie, ktorá príde po voľbách k moci, je obnova dezorientovanej krajiny a jej elementárne scelenie. Základným predpokladom zvládnutia tejto výzvy je elementárne scelenie budúcej koalície.

Jedna časť tejto úlohy by mala byť relatívne ľahká. Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita a Kresťansko-demokratické hnutie by mali vysielať čo najintenzívnejšie signály o vzájomnej spolupráci. To okrem iného znamená, že by nemali len tvoriť a zverejňovať svoje volebné programy, ale aj si ich navzájom komentovať, a to žičlivo, ak je to čo len trochu možné. Namiesto sústavného zdôrazňovania rozdielov by mali veľmi jasne demonštrovať, že medzi ich pohľadmi na budúcnosť Slovenska sú veľké prieniky (ak teda sú) a že aj tam, kde sa tieto pohľady líšia, vedia hľadať a nachádzať prijateľné

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite