Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.
Počuť to stále častejšie – ak spadneme do ruskej sféry vplyvu, odchádzam zo Slovenska. Je to akási červená čiara, za ktorou už akoby nemalo zmysel vzdorovať. Je to naozaj tak? Je čas pomaly sa baliť
úvaha, či zo Slovenska odísť, je minimálne predčasná. Voľby môžu dopadnúť dobre, a je to dokonca stále pravdepodobnejšie. To, či demokratická opozícia následné vládnutie nielen ustojí, ale aj vykoná potrebné zmeny, je, samozrejme, veľká otázka, ale samotný fakt, že voľby môžu potvrdiť Slovensko v NATO a EÚ, je v dnešnom stave sveta kľúčový.
Na druhej strane je pravdou aj to, že voľby už nemusia byť férové. Masívny vplyv ruskej propagandy, tajných služieb a zdrojov už nie je len potenciálna hrozba, ale realita. To, že na rozdiel od Česka či Poľska tento vplyv nevnímame, nás robí ešte zraniteľnejšími. Rumunsko si to už zažilo, sme na rade.
Stále však platí, že voľby aj s neférovým vplyvom agresora ešte nie sú rozhodnuté, mnohé je v našich rukách, takže odchod dnes by bol minimálne predčasný.
Predstavme si na chvíľu, že voľby dopadnú zle a Slovensko vypadne zo slobodného sveta. Je to chvíľa, keď má človek odísť z vlastnej krajiny? Bude to správne
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
