na prvý pohľad to vyzerá jednoducho – vláda vládne, opozícia čaká. Súčasťou toho čakania je reagovanie na tie kroky vlády, ktoré sú zjavnými prešľapmi – a oveľa viac už toho opozícia zdanlivo robiť nemôže. Je to ale veľmi chybné zdanie.
Na jednom konkrétnom príklade sa pokúsime ukázať, čo všetko sa dá robiť v opozícii takmer bez ohľadu na to, čo robí koalícia. Presnejšie povedané, čo všetko sa dá robiť s ohľadom na to, čo koalícia nerobí.
Jednou z oblastí, kde je veľa čo robiť a nerobí sa skoro nič, je školstvo. Na tomto mieste treba asi poznamenať, že podľa niektorých ľudí sú zmeny v školstve v plnom prúde, ale podľa autora tohto textu sú prinajlepšom v plnom cícerku, ktorý navyše Drucker okamžite zastaví, ak naňho Fico zabrechá. (Toto je vlastne jediná vec, ktorú sa Slovensko mohlo a malo naučiť z dokumentu Učiace sa Slovensko pripraveného pre ministra Plavčana a zhodené zo stola ministrom Plavčanom po Dankovom zabrechaní.) Tento text vychádza z nasledujúcich predpokladov: 1. reforma vzdelávania je na Slovensku veľmi potrebná, 2. v skutočnosti nijaká reforma neprebieha, 3. dokonca ešte neprebehla ani len poriadna debata o tejto reforme. Na to, aby sa opozícia aktívne chopila tejto témy, však nie je nutné, aby boli splnené všetky tieto predpoklady. Úplne stačí, ak je splnený ten prvý.
o čom sa dá hovoriť
Najprv pár viet k téze, že o reforme školstva tu zatiaľ neprebehla ani len poriadna debata. Tým sa rozhodne nemyslí, že neodznelo dostatočné množstvo slov. Slov bolo povedaných a napísaných naozaj veľa, a často úplne rozumných. Problém je v
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
prihlásiť
predplatiť