Štát, ktorého inštitúcie sú nepevné, sa nevie brániť proti nepriateľom zvonku, ale ani proti tým zvnútra. Inštitúcie spravodlivosti sú pri tom najpodstatnejšie. Postavme sa na ich obranu, kým sa to dá.
Už mesiac po voľbách je to podstatné jasné – nová vláda sa znovu pokúsi o únos štátu a rozvrat jeho ústavných orgánov. V porovnaní s minulosťou to nebude inteligentnejší pokus, ale bude dôslednejší. Môžeme sa tomu účinne brániť?
je vcelku zbytočné uvažovať, čo všetko nová väčšina obsadí, k čomu všetkému sa zníži a čo všetko mocensky ovládne. Dobrá pomôcka znie takto – obsadí a ovládne všetko, čo si viete predstaviť, a ešte o polovicu viac. Skončila sa (nevyužitá) sloboda verejnoprávnych médií, kultúra a veda budú čeliť orbánovskému tlaku, životné prostredie sa stane výlučne biznisom, pre školstvo bude prioritou spokojnosť koaličnej rady, ekonomika bude krvácať návratom korupcie, ale ešte viac vinou populizmu.
Najdôležitejšia zmena sa však bude týkať spravodlivosti a právneho štátu, teda samotnej podstaty Slovenskej republiky. Už prvé kroky novej moci voči vedeniu polície, elitným vyšetrovateľom a súdnej rade, rovnako ako jasné plány so špeciálnymi prokurátormi a sudcami ukazujú návrat toho, čo prezident Andrej Kiska nazýval mafiánskym štátom. Ide o také fungovanie republiky, ktorej ústavné orgány sa neriadia zákonmi a potrebami občanov, ale osobnými záujmami držiteľov moci. Takému štátu sa tiež hovorí unesený.
Možno novému únosu štátu čeliť?
Dobrou správou je, že Slovensko má s únosmi cenné skusenosti. Keď bol počas mečiarizmu v roku 1995 štátnymi orgánmi tajne unesený prezidentov syn, všetci sme to rýchlo vedeli. A vedeli sme to preto, že napriek brutálnej moci a tajnej službe sa našiel vyšetrovateľ – a po jeho odvolaní druhý, a potom ešte ďalší –, ktorý prejavil osobnú statočnosť a fakty o únose oznámil prostredníctvom odvážnych médií celej verejnosti. Veľmi dôležité vtedy bolo, že mečiarizmus odmietli napriek hrozbám známi umelci, vedci a mimovládky, a kľúčové bolo, že sa našla veľká skupina opozičných politikov, ktorí to až do volieb nenechali tak.
Rovnako to bolo s únosom štátu pred rokom 2018. Vtedy už boli kľúčoví vyšetrovatelia odstavení od citlivých káuz, no našli sa novinári, ktorí únos štátu opakovane popísali (jedného z nich to stálo život), našla sa verejnosť, ktorá napriek sorosovskej karte a vymysleným dlažobným kockám zaplnila námestia, a našli sa opoziční politici, ktorí to až do volieb nenechali tak.
MARTIN MEDANSKÝ/SITA30. september 2023, Bratislava: Robert Fico počas volebnej noci v centrále strany Smer-SD. Už prvé kroky novej moci ukazujú návrat toho, čo prezident Andrej Kiska nazýval mafiánskym štátom.
Tieto dve historické skúsenosti sú pre dnešok úplne dostatočné. Ak sa máme účinne brániť ďalšiemu únosu štátu, nevyhnutná bude osobná statočnosť, odvážne médiá a odhodlaná opozícia, ktorá to až do volieb nenechá tak.
Osobná statočnosť sa dnes v prvom rade týka ľudí v orgánoch činných v trestnom konaní. Znovu sa budú musieť nájsť vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia, ktorí neuhnú pred hrozbami a popíšu minulé aj budúce fakty. Viacerí sú už za to odvolaní a mnohí ešte budú, ale ich slovo je a bude rovnako dôležité ako slová ich predchodcov o únose prezidentovho syna.
Ale osobná statočnosť sa bude týkať aj umelcov a vedcov, ktorým bude za rovný postoj hroziť poškodenie kariéry. Aj novinárov, ktorí budú predhadzovaní alternatívnemu davu. A tiež mimovládkam, ktorým sa už siahlo na česť a siahne sa im aj na existenciu.
Napokon, úplne kľúčová bude znovu dôveryhodná opozícia (čo je možné len bez hnutia, ktorému sa hovorilo OĽaNO),
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
