Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mjanmarská líderka Aun Schan Su Ťij dostala milosť

.tasr .svet

Stalo sa tak v rámci amnestie vyhlásenej juntou pri príležitosti náboženského sviatku. Zatiaľ nie je jasné, či udelenie milosti povedie k jej prepusteniu.

Mjanmarská líderka Aun Schan Su Ťij dostala milosť wikipedia/Claude TRUONG-NGOC

aun Schan Su Ťij zatkli 1. februára 2021 po prevrate, ktorý vrátil k moci mjanmarské ozbrojené sily a vyvolal protesty v celej krajine. Následne bolo proti nej vznesených niekoľko obvinení z korupcie, prechovávania nelegálnych vysielačiek či nedodržiavania obmedzení počas pandémie choroby COVID-19. V oddelených procesoch bola odsúdená na 33 rokov väzenia.

Milosť sa týka piatich z 19 rozsudkov vynesených voči Su Ťij, napísal na svojom webe francúzsky denník Le Figaro. Zatiaľ nie je jasné, či udelenie milosti povedie k jej prepusteniu.

Od jej zatknutia bolo Su Ťij možné vidieť len raz — na nekvalitných fotografiách, ktoré urobili štátne médiá v súdnej sieni v novom hlavnom meste Nepjito.

Podľa správ mjanmarských médií o omilostení Aun Schan Su Ťij rozhodol predseda rady štátnej správy. Spolu s ňou dostalo milosť viac ako 7000 väzňov. Minulý týždeň ju previezli z väzenia do budovy patriacej vláde.

Amnestia bola vyhlásená pri príležitosti budhistického pôstu, ktorý sa začína v utorok a je spomienkou Budhovo prvé verejné vystúpenie v Sarnáte v Indii pred viac ako 2500 rokmi.

Tento budhistický pôst trvá tri mesiace. Počas nich sa budhisti zdržiavajú konzumácie mäsa, alkoholu a fajčenia. Schádzajú sa, ako obetu do pagod prinášajú kvety a zvyknú aj darovať nové rúcha budhistickým mníchom. 

Počas svojej politickej kariéry bola Su Ťij vplyvnou líderkou opozície, generálnou tajomníčkou strany Národná liga za demokraciu. Bola aj ministerkou zahraničných vecí i štátnou kancelárkou — de facto premiérkou. Počas pôsobenia v tejto funkcii si vyslúžila kritiku viacerých krajín, organizácií a osobností za nečinnosť pri genocíde príslušníkov moslimskej menšiny Rohingov v Jakchainskom štáte a odmietnutie uznať, že sa tam mjanmarská armáda dopustila masakier.

V roku 1990 jej bola udelená Sacharovova cena za slobodu myslenia a v roku 1991 sa stala nositeľkou Nobelovej cenu za mier.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite