aktuálne informácie o situácii na Ukrajine:
- Katedrála v Odese je ťažko poškodená
- Odesu zasiahli nočné útoky
- Krymským polostrovom otriasli explózie
- UNESCO odsúdilo ruské útoky na historické centrum ukrajinského mesta Odesa
- Ukrajinské kazetové bomby zasiahli ciele v Rusku
- Krymský most je podľa Zelenského legitímny cieľ
18:30 Blinken: Ukrajina už oslobodila polovicu území, ktoré obsadilo Rusko
Ukrajina už dokázala oslobodiť 50 % územia, ktoré predtým obsadilo Rusko, no protiofenzíva ukrajinskej armáda bude trvať niekoľko mesiacov. Ako referuje web news.sky.com, v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN to povedal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
„Toto sú ešte stále relatívne počiatočné dni protiofenzívy. Je to ťažké... Neskončí sa to v priebehu budúceho týždňa alebo dvoch. Keď sa na to dívame, myslím si, že to bude niekoľko mesiacov,“ vyhlásil Blinken.
16:30 Pred chrámom v Odese, ktorý dostal zásah pri ruskom útoku, sa konala bohoslužba
Pred čiastočne zničeným Katedrálnym chrámom Premenenia Pána v juhoukrajinskom meste Odesa, ktorý v noci na nedeľu dostal zásah pri raketovom útoku ruskej armády, sa niekoľko hodín po útoku konala bohoslužba pod holým nebom. Zišli sa na nej desiatky veriacich. Na svojom webe o tom informoval francúzsky denník Le Monde.
Gubenátor Odeskej oblasti Oleh Kiper uviedol, že ruskými útokmi bolo v prístavnom meste Odesa poškodených najmenej 25 historických pamiatok.
Je medzi nimi aj niekoľko pozoruhodných mestských palácov z 19. a 20. storočia, ako sú domy rodín Papudovovcov, Gagarinovcov a Zabludovských.
„Rusi zámerne namierili svoje rakety na historické centrum Odesy, ktoré je chránené“ Organizáciou Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), upozornil gubernátor a dodal, že „všetko, čo bolo vytvorené tvrdou prácou veľkých architektov, teraz ničia cynické monštrá“.
Moskva tvrdí, že v Odese zasiahla miesta, kde sa pripravovali teroristické činy proti Rusku. „Ozbrojené sily Ruskej federácie v noci podnikli útok... na objekty, kde sa pripravovali teroristické akcie proti Rusku s použitím námorných bezpilotných dronov,“ uviedla ruská armáda.
sita/AP Photo/Jae C. HongVeriaci sa zúčastňujú omše pod holým nebom pred poškodenou katedrálou.
Útok na Odesu, ktorý sa vyžiadal dve obete na životoch a 22 ranených vrátane štyroch detí, Ukrajina označila za vojnový zločin.
„Katedrálny chrám Premenenia Pána, ktorý sa nachádza v historickom centre Odesy, chránenom UNESCO, bol zničený. Vojnový zločin, ktorý nikdy nebude zabudnutý ani odpustený,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v statuse zverejnenom na sociálnej sieti Twitter.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj avizoval odvetu za ruský útok na Odesu. Odesa zažila masívne útoky aj v noci na piatok, pričom vtedy Kyjev obvinil Moskvu, že sa konkrétne zamerala na prístavnú infraštruktúru, aby zabránila akémukoľvek možnému obnoveniu vývozu obilia z Ukrajiny.
Odesa, ktorá leží na pobreží Čierneho mora, je strategicky dôležitým prístavom pre námornú dopravu v regióne.
Organizácia UNESCO už v piatok ostro odsúdila údery proti niekoľkým múzeám a historickým budovám v centre Odesy. Ruská armáda naďalej tvrdí, že na Ukrajine útočí len na objekty vojenského významu.
13:30 Moskva obhajuje útoky na Odesu, vraj tam Ukrajinci pripravovali teroristické činy voči Rusku
Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že najnovší raketový útok na Odesu bol zameraný na „zariadenia, kde sa pripravovali teroristické činy voči Rusku“. Referuje o tom web Kyiv Independent.
Pri útokoch bolo podľa ukrajinských predstaviteľov zničených šesť obytných budov, dve architektonické pamiatky a desiatky áut. Vážne poškodený bol aj Chrám Premenenia Pána, ktorý je najstaršou svätyňou v meste. Pri útokoch utrpelo zranenia najmenej 19 ľudí vrátane viacerých detí, pričom jeden človek prišiel o život.
Moskva tvrdí, že Ukrajinci na zasiahnutých miestach vyrábali „bezpilotné člny“ a inú techniku, ktorými chceli zaútočiť na Rusko, a že v týchto lokalitách boli „zahraniční žoldnieri“.
Útok na historické centrum Odesy zapísané v UNESCO okamžite odsúdila Európska únia či moldavská prezidentka Maia Sandu.
Ruský imperializmus si nárokuje Odesu ako ruské mesto. Súčasná ruská štátna propaganda šíri tvrdenia, že ruský vodca Vladimir Putin „miluje Odesu“ a že Kremeľ má s mestom „špeciálne plány“.
9:00 Ruské nálety ťažko poškodili Chrám Premenenia Pána v Odese
Ruské útoky na ukrajinské mesto Odesa v noci na nedeľu ťažko poškodili tamojšiu pravoslávnu katedrálu patriacu ukrajinskej pravoslávnej cirkvi s väzbami na Moskvu. Miestne úrady informovali, že spod jej trosiek vyzdvihli ikonu patrónky tohto prístavného mesta, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.
Pri raketovom útoku, ktorý poškodil aj šesť domov a bytoviek, zahynul jeden civilista a 19 ďalších vrátane štyroch detí utrpelo zranenia. Gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kipar spresnil, že hospitalizovať museli 14 ľudí.
Odeská vojenská správa uviedla, že ťažko poškodený zostal Chrám Premenenia Pána, patriaci ukrajinskej pravoslávnej cirkvi s väzbami na Moskvu. Spod trosiek sa však podarilo vyzdvihnúť Kasperovskú ikonu Matky Božej, ktorá je patrónkou Odesy.
Chrám Premenenia Pána je najväčšou pravoslávnou katedrálou v Odese a vysvätený bol v roku 1809.
Na fotografiách a videozáznamoch zverejnených tamojšími predstaviteľmi a políciou je vidieť zničené časti chrámu a trosky v jeho vnútri, pričom viacero ikon leží roztrúsených po zemi.
Videá na sociálnych sieťach zachytili aj utrápeného muža, ktorý kráčal vnútri tmavej katedrály a opakoval: „Chrám už nie je .... Pane, zmiluj sa.“ Agentúra Reuters pripomína, že pravosť týchto videí nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.
Ukrajinská pravoslávna cirkev je druhou najväčšou cirkvou na Ukrajine, aj keď väčšina ukrajinských pravoslávnych veriacich sa hlási k druhej vetve sformovanej pred štyrmi rokmi zjednotením odnoží nezávislých od patriarchátu v Moskve.
Kyjev obvinil ukrajinskú pravoslávnu cirkev z udržiavania väzieb s ruskou pravoslávnou cirkvou, ktorá podporuje vojenskú inváziu Moskvy, píše Reuters. Ukrajinská pravoslávna cirkev tvrdí, že s Moskvou prerušila väzby už vlani v máji.
Ukrajinské letectvo na platforme Telegram v nedeľu spresnilo, že Rusko na Odesu útočilo vysoko presnými raketami Onyx a riadenými strelami typu Kalibr. Protivzdušná obrana mesta zničila značnú časť rakiet, medzi ktorými sa mali nachádzať aj balistické strely typu Iskander.
Čiernomorský prístav Odesa bol už od začiatku ruskej vojenskej invázie bombardovaný viackrát, pripomína AFP. V januári tohto roka zaradila Organizácia OSN pre vedu, kultúru a vzdelávanie (UNESCO) historické centrum tohto mesta na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva v ohrození.
sita/AP Photo/LibkosZáber z dronu na poškodenú odeskú katedrálu.
Opakovaným útokom Odesa čelí od začiatku tohto týždňa, keď Moskva odstúpila od čiernomorskej obilnej dohody umožňujúcej vývoz obilia z ukrajinských prístavov. Ukrajina obvinila Rusko zo zámerného cielenia na zásoby obila a infraštruktúru nevyhnutnú na realizáciu obilnej dohody.
8:45 Pri nočných útokoch na Odesu zahynul najmenej jeden civilista
Najmenej jednu civilnú obeť a vyše 15 zranených si vyžiadal ruský útok na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa, uviedlo v nedeľu skoro ráno gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
„Žiaľ, výsledkom nočného teroristického útoku Rusov na Odesu je jeden zabitý civilista,“ uviedol Kiper na platforme Telegram.
Podľa jeho predchádzajúcich vyjadrení museli po ruskom útoku, ku ktorému došlo o tretej hodine nadránom miestneho času (02.00 h SELČ), hospitalizovať 14 ľudí vrátane troch detí.
SITA/AP Photo/LibkosŽena prechádza troskami historického centra Odesy.
V dôsledku útoku došlo k škodám na civilnej infraštruktúre, obytných budovách a náboženských inštitúciách.
Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak po ďalšom útoku na Odesu zároveň zopakoval výzvu Kyjeva na dodanie väčšieho množstva rakiet a obranných systémov.
„Nepriateľ musí byť pozbavený schopnosti útočiť na civilistov a infraštruktúru. Ukrajine pomôže viac raketových obranných systémov, ako aj ATACM,“ napísal Jermak na Telegrame s odvolaním sa na taktické balistické rakety, o dodanie ktorých Kyjev požiadal Spojené štáty.
Čiernomorský prístav Odesa bol už od začiatku ruskej vojenskej invázie bombardovaný viackrát, pripomína AFP. V januári tohto roka zaradila Organizácia OSN pre vedu, kultúru a vzdelávanie (UNESCO) historické centrum tohto mesta na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva v ohrození.
Opakovaným útokom Odesa čelí od začiatku tohto týždňa, keď Moskva odstúpila od čiernomorskej obilnej dohody umožňujúcej vývoz obilia z ukrajinských prístavov. Ukrajina obvinila Rusko zo zámerného cielenia na zásoby obila a infraštruktúru nevyhnutnú na realizáciu obilnej dohody.
Správy z predchádzajúceho dňa 22. 7. 2023:
20:30 Na Kryme obnovili premávku vlakov pozastavenú po dronovom útokuÚrady na Ruskom okupovanom Kryme v sobotu večer informovali o obnovení vlakovej dopravy v Krasnohvardijskom okrese, kde v sobotu došlo k útoku dronom a následným detonáciám a požiaru v muničnom sklade.
Ako informovala agentúra AFP, Ruskom dosadený gubernátor Krymu Sergej Axionov vo svojom statuse zverejnenom na platforme Telegram dodal, že v súvislosti s útokom dronu a sériou výbuchov v muničnom sklade úrady nariadili evakuáciu civilistov v okruhu piatich kilometrov od miesta incidentu.
18:30 Kameramana Deutsche Welle zranila ruská kazetová munícia 23 kilometrov za frontovou líniou
Kameraman nemeckej štátnej mediálnej spoločnosti Deutsche Welle Jevhen Šylko utrpel zranenia v meste Družkivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Ako na Telegrame uviedla ukrajinská verzia Deutsche Welle, udialo sa tak vo chvíli, keď sa štáb dostal pod paľbu.
„Kameraman Deutsche Welle Jevhen Šylko bol zranený ruskou kazetovou muníciou v Družkivke v Doneckej oblasti, ktorá je 23 kilometrov od frontovej línie,“ uviedla televízia. Kameramana previezli do nemocnice a jeho stav je momentálne stabilizovaný.
Štáb sa dostal pod ruskú paľbu v sobotu popoludní pri natáčaní výcviku ukrajinskej armády na cvičisku. Počas útoku prišiel o život jeden ukrajinský vojak a niekoľko ďalších bolo ťažko zranených.
Na Ukrajine v sobotu prišiel o život i korešpondent prokremeľskej agentúry Ria Novosti Rostislav Žuravlev, ktorý sa predtým podieľal na obsadení Doneckej oblasti. Podľa propagandistov ho zasiahla kazetová munícia.
16:30 Zelenskyj hovoril so Stoltenbergom o čiernomorskom obilnom koridore
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu hovoril s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom o možnostiach odblokovania čiernomorského obilného koridoru. O telefonáte informoval v príspevku na sociálnej sieti. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
„Hodnotili sme súčasnú situáciu v Čiernom mori a riziká, ktoré predstavuje pre svetovú potravinovú bezpečnosť,“ napísal Zelenskyj. So šéfom NATO diskutoval aj o prioritách a budúcich krokoch potrebných na odblokovanie a udržateľnú prevádzku čiernomorského obilného koridoru.
Témou diskusie bola aj implementácia dohôd prijatých počas nedávneho summitu Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse a ďalších krokoch týkajúcich sa integrácie Ukrajiny do NATO, priblížil Zelenskyj.
Rusko v pondelok odmietlo predĺžiť obilnú dohodu, ktorá v čase prebiehajúcej vojny umožňovala bezpečný vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Platnosť predmetnej dohody, ktorú vlani pomohli sprostredkovať OSN a Turecko, skončila v noci na utorok. Od skončenia platnosti dohody nevyplávali z ukrajinských čiernomorských prístavov žiadne lode a Rusko opakovane ostreľovalo prístavné mestá na juhu Ukrajiny.
13:45: Krymským polostrovom otriasli explózie; ukrajinská armáda útok dronmi potvrdila
Niekoľko výbuchov sa ozývalo v sobotu na Moskvou anektovanom Krymskom polostrove po tom, čo tamojšie úrady informovali o ukrajinskom útoku dronmi na muničný sklad. Následný mohutný požiar si vynútil evakuáciu obyvateľov v okruhu piatich kilometrov, potvrdil Ruskom dosadený gubernátor Sergej Axionov. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Ukrajinská armáda medzičasom útok potvrdila, pričom dodala, že došlo k zničeniu skladov s muníciou a ropného skladu. K útoku, ktorého cieľom malo byť podľa médií vojenské letisko, došlo v Krasnohvardijskom okrese severne od Simferopolu v centrálnej časti polostrova. Na sociálnych sieťach kolovali videá, na ktorých bolo vidieť rozsiahly požiar a hustý dym; na niektorých boli zaznamenané aj explózie. Pozastavená bola aj železničná doprava.
Axionov predtým informoval aj o dočasnom pozastavení cestnej dopravy cez Krymský (Kerčský) most spájajúci Krymský polostrov s Ruskom. Len desať minút po tomto oznámení Moskvou podporovaná krymská vláda v novom príspevku uviedla, že doprava bola obnovená.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok označil Krymský most za nelegálne vybudované nepriateľské zariadenie a legitímny vojenský cieľ Kyjeva.
Výbuchy na Krymskom moste v pondelok pripravili o život dvoch civilistov a vyradili z prevádzky časť cestného mosta, ktorý sa len nedávno vrátil do plnej prevádzky po tom, čo bol vážne poškodený pri podobnom útoku v októbri minulého roka.
13:00 UNESCO odsúdilo ruské útoky na historické centrum ukrajinského mesta Odesa
Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v piatok odsúdila ruské útoky na budovy nachádzajúce sa v historickom centre ukrajinského mesta Odesa, ktoré je pod ochranou svetového dedičstva UNESCO. TASR správu prevzala z britského denníka The Guardian.
„Predbežné hodnotenie v Odese odhalilo poškodenie niekoľkých múzeí v rámci svetového dedičstva vrátane Odeského archeologického múzea, Odeského námorného múzea a Odeského literárneho múzea. UNESCO a miestne orgány ich všetky označili tzv. modrým štítom, charakteristickým symbolom Haagskeho dohovoru z roku 1954,“vyhlásilo UNESCO.
sita/AP Photo/LibkosZničené historické centrum Odesy.
Ruské útoky podľa organizácie zasiahli aj Kultúrne centrum ľudového umenia a umeleckého vzdelávania v meste Mykolajiv, vzdialeného približne sto kilometrov od Odesy.
Obyvateľov Odesy v piatok po štyroch po sebe idúcich nociach ruských útokov vyzvali, aby sa ukryli v protibombových krytoch. Ruské sily na mesto strieľali hypersonickými strelami a útočnými dronmi, ktoré cielili na ukrajinské sklady obilia.
K opakovaným útokom na Odesu došlo po tom, ako Rusko v pondelok odstúpilo od dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov, čo vyvolalo kritiku medzinárodného spoločenstva.
11: 30 Rusko tvrdí, že Ukrajina zasiahla kazetovou muníciou Belgorodskú oblasť
Ukrajina v piatok zasiahla kazetovou muníciou ruskú pohraničnú obec Žuravľovka v Belgorodskej oblasti. V sobotu to uviedol tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
„Na obec Žuravľovka v Belgorodskej oblasti bolo (zo strany ukrajinskej armády) vypálených 21 delostreleckých granátov a tri kazetové bomby,“ napísal Gladkov na platforme Telegram s odkazom na piatkové útoky.
Biely dom vo štvrtok potvrdil, že ukrajinská armáda v boji proti ruským okupačným silám už nasadila kazetovú muníciu, ktorú Kyjevu poskytol Washington.
Spojené štáty odobrili odoslanie kazetovej munície na Ukrajinu pred dvoma týždňami. Kyjev sa pritom podľa USA zaviazal, že s touto muníciou bude zaobchádzať opatrne a nepoužije ju na útoky na ruskom území.
Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín vrátane Slovenskej republiky. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov.
8:45 Krymský most bol postavený nelegálne, podľa Zelenského je legitímnym cieľom
Most spájajúci Krymský polostrov s Ruskom „prináša vojnu, a nie mier“ a je preto legitímnym vojenským cieľom, uviedol v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR informuje podľa agentúry Reuters.
Výbuchy na Krymskom (Kerčskom) moste v pondelok pripravili o život dvoch civilistov a vyradili z prevádzky časť cestného mosta, ktorý sa len nedávno vrátil do plnej prevádzky po tom, čo bol vážne poškodený pri podobnom útoku v októbri minulého roka.
Kyjev útok privítal, priamo zaň však zodpovednosť neprevzal; Moskva z neho obvinila Ukrajinu. Krymský polostrov Rusko nelegálne anektovalo ešte v roku 2014 a Ukrajina ho plánuje opätovne získať počas protiofenzívy, ktorú jej ozbrojené sily vedú proti 17 mesiacov trvajúcej ruskej vojenskej invázii.
sita/AP PhotoPoškodený Kerčský most, pred ktorým pláva ruské obrnené plavidlo.
Cestný a železničný most, ktorý Rusko uviedlo do prevádzky v roku 2018, „nie je len logistickou cestou“, povedal Zelenskyj vo videopríhovore, ktorým sa zúčastnil na bezpečnostnej konferencii v americkom Aspene. „Toto je trasa využívaná na kŕmenie vojny muníciou, a prebieha to na dennej báze. A militarizuje Krymský polostrov,“ dodal ukrajinský prezident.
„Pre nás je to pochopiteľne nepriateľské zariadenie vybudované v rozpore s medzinárodným právom a všetkými platnými normami. Takže, pochopiteľne, je pre nás cieľom. A cieľ, ktorý prináša vojnu, nie mier, musí byť zničený,“ upozornil Zelenskyj.
Zároveň v rámci odpovede na otázku položenú moderátorom konferencie poprel spojenie medzi pondelkovým útokom na tento most a odstúpením Ruska od čiernomorskej dohody na vývoz obilia z ukrajinských prístavov. Rusko totiž podľa neho marilo fungovanie obilného koridoru už od samého začiatku. „Ak by nebol Krymský most, našli by ďalší príklad, ďalšiu zámienku,“ dodal.
Zároveň zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia, podľa ktorých ukrajinská protiofenzíva postupuje pomalšie, než by si želal, cituje Reuters. „Napriek tomu verím, že sa blížime k momentu, keď príslušné (bojové) akcie môžu nabrať tempo. Chápem, že je lepšie vidieť, že víťazstvo príde čím skôr. Toto chceme aj my,“ zdôraznil Zelenskyj.
Správy z predchádzajúceho dňa 21. 7. 2023:
20:45 Bulharsko pošle Ukrajine približne 100 obrnených transportérov
Bulharský parlament v piatok schválil vládny návrh poskytnúť Ukrajine približne 100 obrnených transportérov. Sofia tak Kyjevu dodá prvú ťažkú techniku od začiatku ruskej invázie. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
V parlamente podporilo predmetný vládny návrh 148 poslancov, proti ich hlasovalo 52. Bulharsko zároveň Ukrajine poskytne aj náhradné diely pre tieto vozidlá.
Sofia nakúpila rôzne modely obrnených transportérov BTR sovietskej výroby ešte v 80. rokoch minulého storočia, nikdy ich však nepoužila.
„Toto vybavenie už nie je pre potreby Bulharska potrebné a môže vážne pomôcť Ukrajine v jej boji za zachovanie svojej nezávislosti a územnej celistvosti po neoprávnenej a nevyprovokovanej ruskej agresii,“ uviedol parlament v rozhodnutí.
18:30 Prezident Zelenskyj chce z Krymu vytvoriť druhé Silicon Valley
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má nápad vytvoriť na polostrove Krym centrum špičkových technológií a inovácií podobné ako Silicon Valley v Spojených štátoch. Ako referuje web epravda.com.ua, ukrajinský minister digitálnej transformácie Mychajlo Fedorov o tom povedal v rozhovore pre portál Vector.
„Prezident má nápad postaviť na Kryme projekt podobný Silicon Valley - so supertechnologickou univerzitou, firmami, ktoré tam pracujú po celý rok, a tak ďalej,“ poznamenal Fedorov a doplnil, že sám by bol veľmi rád, keby sa celá Ukrajina stala takýmto Silicon Valley.
SITA/Paul Ellis/Pool Photo via AP
„Podobné centrá sa objavia, ak správne vytvoríme politiku a tiež keď vyhráme, vyriešime bezpečnostné problémy a infraštruktúrne sa budeme rozvíjať,“ zhrnul Fedorov.
Silicon Valley je popredné svetové centrum high-tech spoločností, ktoré sa nachádza na západe Kalifornie. Akýmsi intelektuálnym „ústredím“ Silicon Valley sa stala Stanfordská univerzita, ktorá vo svojich radoch každoročne privíta okolo sedemtisíc študentov a osemtisíc postgraduálnych študentov.
V Silicon Valley majú hlavné sídlo také popredné technologické spoločnosti ako Adobe, AMD, Apple, Cisco, Facebook, Google, Hewlett-Packard, Intel, Nvidia, Oracle, Yahoo! či Xerox.
15:40 Rusko už štvrtú noc po sebe útočilo na Odesu; zasiahlo obilné sklady
Ruské rakety zasiahli v noci na piatok sklady s obilím v Odeskej oblasti, na ktorú útočili už štvrtú noc po sebe. TASR o tom píše na základe správ agentúry Reuters a stanice Sky News odvolávajúcich sa na ukrajinských predstaviteľov.
Odeský gubernátor Oleh Kiper informoval, že pri ruskom útoku utrpeli zranenie dvaja ľudia. Nepovedal však, kde presne k tomu došlo. „Bohužiaľ, zasiahnuté boli obilné terminály poľnohospodárskeho podniku v Odeskej oblasti. Nepriateľ zničil 100 ton hrachu a 20 ton jačmeňa,“ uviedol na platforme Telegram.
Dodal, že Rusko zaútočilo raketami s plochou dráhou letu Kalibr odpálenými z oblasti Čierneho mora a v nízkej nadmorskej výške, aby ich nezachytili systémy protivzdušnej obrany.
Dve rakety podľa jeho slov zasiahli sklady obilia a spôsobili v nich požiar. Kým sa ho pokúšali uhasiť, zasiahla rovnaký závod aj ďalšia raketa, pričom poškodila poľnohospodárske zariadenia a ďalšie vybavenie.
13:45 Nemecko poslalo Ukrajine prvých desať tankov Leopard 1
Nemecko v rámci novej pomoci Ukrajine poslalo Kyjivu prvých desať tankov Leopard 1 A5. Podľa aktualizovaného zoznamu zbraní poskytnutých Ukrajine, ktorý zverejnila nemecká vláda, súčasťou najnovšej dodávky bolo aj dvadsať guľometov MG3, ktoré sa používajú v tankoch Leopard 2 a v bojových vozidlách Marder a DACHS. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Súčasťou dodávky je aj približne 1 300 kusov 155-milimetrovej munície pre húfnice, 2 064 kusov dymovej munície rovnakého kalibru a ďalší premosťovací systém. Medzi dodanou vojenskou technikou je aj desať pozemných radarových staníc.
Počas nedávneho samitu Severoatlantickej aliancie v litovskom hlavnom meste Vilnius nemecký minister obrany Boris Pistorius potvrdil nový balík pomoci Ukrajine v hodnote približne 600 miliónov eur.
12:10 Rusi nútia obyvateľov okupovaných území prijať pasy Ruskej federácie
Ruské okupačné úrady nútili obyvateľov ukrajinskej dediny v Chersonskej oblasti prijať ruské pasy, pričom im hrozili, že v opačnom prípade ich deportujú do Ruska. Uviedlo to ukrajinské Národné centrum odporu. „V dedine Hornostajivka na ľavom brehu rieky Dnipro okupačná polícia uskutočnila razie. Rusi všetkým vzali odtlačky prstov a nútili ich podpísať žiadosť o ruský pas," konštatovalo centrum. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Počas rozsiahlych záplav v Chersonskej oblasti po zničení Kachovskej priehrady Rusko podľa generálneho štábu ukrajinskej armády dovolilo evakuáciu len držiteľom ruských pasov.
11:45 Ukrajina zrejme dostane stíhačky F-16 ešte tento rok
„S najväčšou pravdepodobnosťou budú stíhačky F-16 dodané Ukrajine do konca tohto roka. Avšak nedomnievame sa, že len samotné F-16-tky dokážu zmeniť situáciu na bojisku,“ povedal Kirby. Dodal, že ukrajinská armáda v súčasnosti potrebuje najmä omnoho viac munície.
WIKIPEDIA.SK
Viac sa dočítate na tomto odkaze.
9:45 Ruské rakety zničili v Odese 100 ton hrachu a 20 ton jačmeňa
Ruské rakety v noci na piatok zasiahli sklady s poľnohospodárskymi produktmi v ukrajinskom meste Odesa a zničili tony uskladnených plodín. Moskva na prístav v Odese zaútočila už štvrtú noc v rade, uviedli predstavitelia ukrajinskej armády. Šéf regionálnej vojenskej administratívy Oleh Kiper v piatok na komunikačnej platforme Telegram napísal, že na útoky Rusko použilo rakety Kalibr odpálené z Čierneho mora. „Bohužiaľ zasiahnuté boli obilné terminály poľnohospodárskeho podniku. Nepriateľ zničil 100 ton hrachu a 20 ton jačmeňa," konštatoval Kiper. Dodal, že dvaja ľudia utrpeli zranenia. Informuje o tom web CNN.
9:00 USA uvalili na Rusko nové sankcie, majú mu zabrániť dopĺňať si zbrane
Spojené štáty uvalili vo štvrtok sankcie na približne 120 firiem a osôb z Ruska, Spojených arabských emirátov (SAE) a Kirgizska. Má to zabrániť Moskve dostať sa k produktom, peniazom a finančným kanálom, ktoré pomáhajú jej invázii na Ukrajinu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AP.
Sankcie uvalené americkými ministerstvami financií a zahraničných vecí sú zacielené na ruské banské, technologické a zbrojárske firmy a komerčné banky. Okrem toho sa terčom sankcií stala aj skupina firiem na elektroniku sídliaca v Kirgizsku a tiež jej vedenie, pretože vyváža súčiastky a ďalšie technológie do Ruska.
V SAE sídliaca strojárska spoločnosť, ktorá poslala do Ruska desiatky dodávok elektroniky, sa takisto dostala na sankčný zoznam.
Najnovšie sankcie sa pripájajú k tým, ktoré už proti Rusku zaviedli USA a ostatné krajiny zo skupiny G7 počas summitu v máji v Japonsku.
„Od spustenie invázie Ruska na Ukrajinu podnikli Spojené štáty v spolupráci s našimi spojencami a partnermi bezprecedentné kroky, aby Rusko pocítilo straty a aby jednotlivci a firmy, ktoré podporujú túto ilegálnu vojnu, skladali účty,“ uviedol vo vyhlásení šéf americkej diplomacie Antony Blinken.
„Budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné,“ dodal.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.
Informácie z predchádzajúceho dňa 20. 7. 2023:
19:00 Na frontových líniách na juhu a juhovýchode Ukrajinci napredujú o stovky metrov denne
Ukrajinská armáda už začala na juhovýchode krajiny používať v boji proti ruským silám kazetovú muníciu, ktorú jej poskytli Spojené štáty. Pre denník The Washington Post to uviedli nemenovaní ukrajinskí predstavitelia, informuje TASR.
O používaní kazetovej munície na fronte zo strany Ukrajiny napísal aj americký denník The New York Times s odvolaním na svoje zdroje z prostredia amerických ozbrojených síl. Ukrajinský predstaviteľ, ktorý si želal ostať v anonymite, povedal, že armáda muníciu vypálila na ruské pozície s cieľom prelomiť opevnené pozície, ktoré spomaľujú ukrajinskú protiofenzívu zameranú na oslobodenie okupovaných území.
Spojené štáty odobrili odoslanie kazetovej munície na Ukrajinu pred dvoma týždňami. Americký prezident Joe Biden to označil za náročné rozhodnutie, no Ukrajina podľa neho takúto muníciu potrebuje. Kyjev sa pritom podľa Washingtonu zaviazal, že s touto muníciou bude zaobchádzať opatrne.
Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín vrátane Slovenskej republiky. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov.
18:30 Kyjev varuje, že ruské lode v Čiernom mori bude považovať za prepravcov vojenského materiálu
Ukrajinská armáda vo štvrtok vydala varovanie ruským lodiam v Čiernom mori a uviedla, že ich môže postihnúť rovnaký osud ako krížnik Moskva, ktorý Ukrajina potopila v apríli 2022. Ukrajinská armáda to vyhlásila po tom, ako Rusko odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody s Ukrajinou a v stredu ruský rezort zahraničia povedal, že všetky lode v Čiernom mori smerujúce do ukrajinských prístavov budú považované na potenciálnych prepravcov vojenského nákladu. Informuje o tom web CNN.
„Kremeľ zmenil Čierne more na nebezpečnú zónu, predovšetkým pre ruské lode a plavidlá v Čiernom mori smerujúce do ruských prístavov a ukrajinských prístavov na území dočasne okupovanom Ruskom,“ konštatovalo ukrajinské ministerstvo obrany vo vyhlásení.
„Zodpovednosť za všetky riziká je úplne na ruskom vedení. Osud krížnika Moskva dokazuje, že ukrajinské obranné sily majú nevyhnutné prostriedky na odrazenie ruskej agresie na mori,“ dodalo ministerstvo.
SITA/Sercan Ozkurnazli/Dia Images via AP
15:00 Wagnerovci z bieloruského územia sa podľa Prigožina na Ukrajinu nevrátia
Vojaci z ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny, ktorí po minulomesačnej neúspešnej vzbure odišli do Bieloruska, sa nevrátia na Ukrajinu, ale zostanú na bieloruskom území, aby cvičili miestnu armádu. Podľa portálu Politico to v stredu uviedol ich vodca Jevgenij Prigožin.
Do 20. mája tohto roka v ruskej vojne proti Ukrajine zabili 22-tisíc wagnerovcov, čiže takmer štvrtinu príslušníkov tejto žoldnierskej skupiny bojujúcej na Ukrajine. Uviedol to kanál komunikačnej platformy Telegram blízky Wagnerovej skupine. „Na ukrajinskej misii sa celkovo zúčastnilo 78-tisíc bojovníkov súkromnej vojenskej firmy Wagnerova skupina,“ konštatuje sa vo vyhlásení zverejnenom v stredu. „Do dátumu získania Bachmutu (20. mája) bolo 22-tisíc bojovníkov zabitých a 40-tisíc zranených,“ uviedlo vyhlásenie.
Americká spravodajská služba vo februári tohto roka odhadovala, že vojna na Ukrajine si dovtedy vyžiadala v radoch wagnerovcov 30-tisíc obetí, vrátane deväťtisíc mŕtvych.
SITA/AP Photo
13:00 Ozbrojené sily oslobodili za mesiac viac územia, ako Rusi obsadili za rok
referuje web Ukrajinská pravda, povedal to šéf britskej spravodajskej služby MI6 Richard Moore.
„Ukrajinskí velitelia v dosť ostrom kontraste s ich ruskými náprotivkami chcú zachovať životy svojich jednotiek, a preto postupujú s náležitou opatrnosťou,“ vyhlásil Moore na prednáške v Prahe s tým, že oslobodenia okupovaných území je „tvrdá drina“. Zdôraznil, že „ukrajinskí predstavitelia a armáda sa tomu nevyhýbajú“, zatiaľ čo „Rusi mali príležitosť postaviť obranu, ktorú je veľmi ťažké prekonať“.
Taktiež vyzval Rusov, ktorí odmietajú inváziu na Ukrajinu, aby poskytovali spravodajské informácie Británii a dodal, že mnohí to už od začiatku vojny urobili.
11:15 Podľa ukrajinskej armády na ruskej strane už padlo 240-tisíc vojakov
V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 240 010 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišlo o život 530 ruských vojakov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 4 129 tankov, 8 065 bojových obrnených vozidiel, 7 134 vozidiel a palivových nádrží, 4 592 delostreleckých systémov, 692 odpaľovacích raketových systémov, 433 systémov protivzdušnej obrany, 310 vrtuľníkov, 315 lietadiel, 3 918 dronov, 1 293 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 685 kusov špeciálnej techniky.
8:20 Ruská armáda útočila na prístavy Odesa a Mykolajiv
Ruské ozbrojené sily podnikli v noci na štvrtok ďalšie raketové útoky na juhoukrajinské prístavné mestá Odesa a Mykolajiv. Informovala o tom britská stanica BBC. Letecký poplach bol v noci na štvrtok vyhlásený aj na severe Ukrajiny - v Černihivskej, Sumskej a Charkovskej oblasti - i na juhu: v Odeskej, Chersonskej a Mykolajivskej oblasti.
Podľa prispievateľov na sociálnych sieťach ukrajinská protivzdušná obrana paľbou likvidovala okrem rakiet aj útočné drony. Ukrajinské letectvo neskôr podľa BBC špecifikovalo, že ruská armáda z bombardérov odpaľovala rakety Ch-22. Útočila aj nadzvukovými protilodnými raketami Onyx, ako aj okrídlenými raketami Kalibr a do útokov nasadila aj drony Šáhid.
Vo štvrtok nadránom sa objavili prvé správy o následkoch nočného úderu raketami a dronmi, ktorému boli vystavené prístavné mestá Odesa a Mykolajiv. Zásah dostalo centrum Odesy, kde okrem iného vypukol požiar na ploche asi 300 metrov štvorcových. Záchranné služby informovali o o dvoch hospitalizovaných zranených.
SITA/National Police of Ukraine via AP
Podľa prednostu oblastnej správy Mykolajivskej oblasti Vitalija Kima bolo počas nočných útokov zranených deväť ľudí vrátane piatich detí. Vo svojom predchádzajúcom statuse Kim napísal, že zranené bolo aj dojča, trojročné dieťa a 16-ročný tínedžer. Všetci zranení sú podľa Kima hospitalizovaní. V ďalšom statuse na sociálnych sieťach Kim napísal, že došlo aj k obetiam na životoch, ich počet neuviedol.
Mykolajiv sa nachádza na pobreží Čierneho mora, vo vzdialenosti približne 170 kilometrov od Ruskom anektovaného Krymského polostrova. Odkedy Rusko vo februári 2022 začalo inváziu na Ukrajinu, je Mykolajiv pomerne často terčom útokov ruskej armády.
8:00 Zelenskyj sa poďakoval USA za ďaľší balík vojenskej pomoci v hodnote 1,3 miliardy dolárov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu poďakoval Spojeným štátom za ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 1,3 miliardy dolárov, ktorá zahŕňa aj štyri batérie systému protivzdušnej obrany NASAMS. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Systémy protivzdušnej obrany NASAMS s príslušnou muníciou, delostrelecká munícia, odmínovacie zariadenia a ďalšia veľmi potrebná pomoc zachránia ukrajinské životy a priblížia naše spoločné víťazstvo,“ napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti. Kyjev si podľa jeho slov cení „neochvejnú podporu“ zo strany Washingtonu.
Správy z predchádzajúceho dňa 19.7.2023:
20:30 Putin: Rusko zváži návrat k obilnej dohode, ak budú splnené jeho požiadavky
Rusko by mohlo zvážiť návrat k plneniu obilnej dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov v Čiernom mori, keď budú plne splnené jeho požiadavky. Uviedol to v stredu ruský prezident Vladimir Putin. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Pokračovanie obilnej dohody v jej súčasnej forme stráca akýkoľvek význam,“ uviedol Putin. Rusko by podľa jeho slov zvážilo možný návrat k dohode, ale len pod podmienkou, že budú dodržiavané všetky zásady, s ktorými Rusko pri uzatvorení dohody súhlasilo.
Ruský prezident tiež západné krajiny obvinil, že túto dohodu použili na politické vydieranie. „Namiesto pomoci krajinám v skutočnej núdzi použil Západ obilnú dohodu na politické vydieranie a zmenil ju na nástroj obohatenia sa nadnárodných korporácií a špekulantov na svetovom trhu s obilím,“ povedal.
Táto dohoda, ktorú vlani v júli spolu s OSN pomohol sprostredkovať turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, Ukrajine umožnila vyviezť z čiernomorských prístavov viac ako 32 miliónov ton obila a potravín. Veľká časť smerovala do rozvojových krajín v Afrike či na Blízkom východe. Dohoda bola niekoľkokrát predlžovaná, naposledy v máji. Jej platnosť vypršala v pondelok o 23.00 h SELČ po tom, čo Rusko odmietlo jej ďalšie predĺženie.
SITA/Karachi Port Trust via AP
18:45 Rusko sa vyhráža všetkým lodiam, ktoré budú od polnoci 20. júla smerovať do ukrajinských prístavov
Rusko bude od polnoci 20. júla považovať všetky plavidlá smerujúce do ukrajinských prístavov, bez ohľadu na ich vlajku, za účastníkov vojenského konfliktu. Referuje o tom web epravda.com.ua s odvolaním sa na správe ruského ministerstva obrany, ktorú citujú ruské médiá.
Ruské ministerstvo obrany informovalo, že v súvislosti s ukončením čiernomorskej obilnej dohody boli vydané informačné varovania o zrušení bezpečnostných záruk pre námorníkov.
„Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie 17. júla oznámilo, že vypovedanie obilnej dohody znamená zrušenie záruk bezpečnosti lodnej dopravy, ako aj obmedzenie námorného humanitárneho koridoru a zatvorenie Spoločného koordinačného centra (JCC) v Istanbule,“ informovali ruské médiá.
„Od 20. júla 00:00 moskovského času budú všetky plavidlá smerujúce do ukrajinských prístavov v Čiernom mori považované za potenciálnych prepravcov vojenského tovaru,“ uvádza sa v správe.
Ruské ministerstvo obrany tiež uviedlo, že „vlajkové krajiny takýchto lodí sa budú považovať za zapojené do ukrajinského konfliktu na strane Kyjeva“.
17:45 Štáty susediace s Ukrajinou žiadajú EÚ o predĺženie zákazu dovozu obilnín
Pätica krajín susediacich s Ukrajinou podpísala spoločné stanovisko, ktorým žiadajú predĺženie zákazu dovozu štyroch druhov obilnín z Ukrajiny do konca roka 2023. Oznámil to v stredu poľský minister poľnohospodárstva Robert Telus. TASR správu prevzala z agentúr DPA a PAP.
„Zostavili a podpísali sme spoločné stanovisko piatich krajín v prednej línii, ktoré sa týka najmä predĺženia zákazu dovozu štyroch obilnín do našich krajín aj po 15. septembri,“ uviedol Telus po rokovaní s rezortnými partnermi z Bulharska, Maďarska, Rumunska a Slovenska. „Dohoda takisto obsahuje naše spoločné vyhlásenie, že sme veľmi rozhodne otvorení tranzitu,“ dodal.
sita/AP Photo/Geert Vanden WijngaertO zákaz dovozu ukrajinského obilia sa postaralo najmä Poľsko. O jeho predĺženie žiadame aj my.
Telus tiež uviedol, že na rokovanie boli pozvaní aj ministri poľnohospodárstva Ukrajiny a Moldavska, ktorí však neprišli. „Sme presvedčení, že sa s nimi v budúcnosti stretneme,“ povedal Telus a dodal, že pätica krajín chce Ukrajine v oblasti prevozu poľnohospodárskych produktov pomôcť.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki povedal, že Poľsko a ďalšie krajiny po 15. septembri zavedú vlastné opatrenia v prípade, ak dovtedy nebudú vypracované príslušné mechanizmy a pravidlá na pôde Európskej komisie, píše DPA.
16:50 Nemecko a Francúzsko odsúdili ruské raketové útoky na Odesu
Nemecko a Francúzsko v stredu odsúdili ruské raketové útoky na ukrajinské prístavné mesto Odesa. Moskva podľa nich útoky zámerne cieli na sklady s ukrajinským obilím. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Ruský prezident Vladimir Putin „okráda svet o akúkoľvek nádej na ukrajinské obilie“, napísala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v príspevku na Twitteri. „Každá z jeho rakiet zasahuje aj tých najchudobnejších na svete,“ dodala.
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Rusko sa svojimi útokmi „opäť nezodpovedne zahráva s potravinovou bezpečnosťou“. Nočné ruské údery viedli podľa Kyjeva k zničeniu 60.000 ton obilia.
„Tieto útoky, ktoré boli zámerne cielené na civilnú infraštruktúru – najmä zásoby obilia – predstavujú vojnové zločiny,“ píše sa vo vyhlásení francúzskeho rezortu diplomacie.
Rusko v pondelok odmietlo predĺžiť obilnú dohodu, ktorá v čase prebiehajúcej vojny umožňovala bezpečný vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Platnosť predmetnej dohody, ktorú vlani pomohli sprostredkovať OSN a Turecko, skončila v noci na utorok.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok uviedol, že Putin sa rozhodol použiť potraviny ako zbraň. „Myslím si, že je to obrovská chyba,“ dodal.
Rusko útočilo na Odesu už druhú noc po sebe. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že útoky zasiahli vojenské objekty v blízkosti tohto prístavného mesta.
15:50 V Poľsku odhalili ruských agentov plánujúcich sabotáže vlakov s pomocou pre Ukrajinu
V Poľsku odhalili ruských agentov, ktorí údajne plánovali sabotáže vlakov so zbraňami a humanitárnou pomocou na Ukrajinu. Informuje o tom web eurointegration.com.ua s odvolaním sa na portál Gazeta Polska.
Riziko priamych útokov pravdepodobne podnietilo poľské špeciálne služby začať zatýkanie. „Riziko útokov bolo príliš významné na to, aby pokračovali v monitorovaní akcií skupiny,“ povedal anonymný zdroj oboznámený s materiálmi prípadu.
Novinári sa tiež dozvedeli, že spravodajská sieť bola relatívne „čerstvá“, keďže bola vytvorená začiatkom roku 2023. Agenti vraj dostávali pokyny priamo z Moskvy a za plnenie pridelených úloh boli odmeňovaní najmä v kryptomenách.
15:00 Rusko tvrdí, že v Odese útočilo na vojenské objekty; zničené boli tony obilia
Ruské ozbrojené sily počas nočných útokov zasiahli vojenské objekty v blízkosti ukrajinského prístavného mesta Odesa. Na stredajšom brífingu to podľa agentúry AFP oznámil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.
„Ruské ozbrojené sily v noci podnikli skupinový útok presne navádzanými zbraňami dlhého doletu na vojenské priemyselné zariadenia, palivovú infraštruktúru a muničné sklady ukrajinských ozbrojených síl pri meste Odesa,“ uviedol Konašenkov.
sita/United Nations via AP
Rusko podľa neho postúpilo o viac než jeden kilometer na frontovej línii na severovýchode Ukrajiny a v Charkovskej oblasti obsadilo železničnú stanicu Molčanovo. Pokračovalo tiež v úspešných útočných operáciách v smere na Kupjansk.
Kyjev však obvinil Moskvu, že najnovšie ruské údery boli zámerne zacielené na miesta vývozu ukrajinského obilia cez Čierne more a tvrdí, že pri útokoch na okolie Odesy boli zničené tisíce ton obilia.
„V prístave Čornomorsk (pri Odese) bolo zničených 60.000 ton obilia,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva. Obilie malo byť podľa neho „vyvezené cez obilný koridor pred 60 dňami“.
12:30 Kyjev: Ukrajina sa na požiari na krymskej základni nepodieľala
Vojenská rozviedka ukrajinského ministerstva obrany (GUR) v stredu uviedla, že sa k rozsiahlemu požiaru, ktorý vypukol na vojenskej základni na Ruskom anektovanom Kryme, nijako nevyjadrovala. Potvrdil to jej hovorca Andrij Jusov, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Rozsiahly požiar mal za následok evakuáciu civilistov a prerušenie premávky na diaľnici, ktorá vedie ku kľúčovému mostu spájajúcemu anektovaný Krymský polostrov s pevninským Ruskom, uviedli v stredu ráno tamojšie úrady dosadené Kremľom. Ruskom dosadený gubernátor Krymu Sergej Axionov uviedol, že k požiaru došlo v Kirovskom okrese vzdialenom približne 100 kilometrov od krymského mosta, ktorý bol poškodený pri pondelkovom útoku námorného dronu.
10:00 Rijád a Ankara sa zapojili do rokovaní o návrate ukrajinských detí z Ruska
Saudská Arábia a Turecko sa snažia sprostredkovať dohodu o repatriácii ukrajinských detí, ktoré boli odvezené do Ruska a tam umiestnené do detských domovov alebo adoptované ruskými rodinami. S odvolaním sa na utorkové vydanie denníka Financial Times (FT) o tom informovala agentúra Reuters, informuje TASR.
Denník FT s odvolaním sa na štyri osoby oboznámené s rozhovormi napísal, že diskusie prebiehajú už niekoľko mesiacov a že do pokusu o sprostredkovanie bol zapojený i bývalý majiteľ futbalového klubu Chelsea Roman Abramovič. Podľa FT vládni úradníci v Kyjeve a Moskve v rámci tohto sprostredkovateľského procesu zostavujú zoznamy detí, ktoré boli premiestnené do Ruska od začiatku invázie jeho armády na Ukrajinu vo februári roku 2022.
Daria Herasymčuková, poradkyňa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pre práva detí a ich rehabilitáciu, odmietla žiadosť agentúry Reuters o komentár k správe denníka FT. Samotný Zelenskyj opakovane apeluje na zahraničných lídrov, aby Ukrajine pomohli získať ukrajinské deti späť. Reuters dodal, že ruskí a tureckí predstavitelia na žiadosti o komentár tiež bezprostredne nereagovali a ani Saudská Arábia sa k článku FT nevyjadrila.
Kyjev odhaduje, že od minuloročnej invázie bolo do Ruska alebo na Ruskom okupovaný Krym odvlečených takmer 19.500 ukrajinských detí. Z ukrajinských oficiálnych údajov vyplýva, že doteraz bolo repatriovaných len 385 detí. Kým Kyjev hovorí o nezákonných deportáciách, Moskva, ktorá sa zmocnila veľkých častí územia na východe a juhu Ukrajiny, popiera, že by deti unášala - tvrdí, že boli odvezené v záujme ich vlastnej bezpečnosti.
V júni ukrajinská prokuratúra obvinila ruského politika a ďalšie dve podozrivé osoby z vojnových zločinov - stalo sa tak v súvislosti s údajnou deportáciou desiatok sirôt z donedávna ruskou armádou okupovaného juhoukrajinského mesta Cherson. Niektoré z týchto detí mali len jeden rok. Tieto obvinenia vznesené ukrajinskými prokurátormi nadväzujú na rozsiahle vyšetrovanie vedené v spolupráci s Medzinárodným trestným súdom (ICC) so sídlom v Haagu.
V marci ICC - stály svetový tribunál pre vojnové zločiny - vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, pričom ich obvinil z únosov detí z Ukrajiny. Rusko obvinenia ICC odmieta a zatykače označuje za neplatné. Pripomína tiež, že jurisdikciu ICC ani neuznáva.
7:45 Na vojenskej základni na Kryme vypukol rozsiahly požiar
Požiar vypukol v stredu skoro ráno vojenskej základni na Ruskom anektovanom a okupovanom ukrajinskom polostrove Krym, oznámil Moskvou dosadený tamojší gubernátor Sergej Axionov, podľa ktorého došlo aj k evakuáciám. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.
Požiar na vojenskom cvičisku v Kirovskom okrese si vynútil aj uzavretie neďalekej diaľnice Tavrida, dodal Axionov na platforme Telegram. Ukrajinská služba stanice BBC predtým uviedla, že na vojenskej základni došlo aj k explóziám a horí muničný sklad.
Britský denník pripomína, že informácie nebolo možné nezávisle overiť.
Rusko medzitým v noci na stredu opäť útočilo na juhoukrajinskú Odeskú oblasť, oznámil v skorých ranných hodinách tamojší gubernátor Oleh Kiper. Ide už o druhú po sebe idúcu noc útokov, odkedy Moskva odstúpila od čiernomorskej obilnej dohody. Odesa je totiž jeden z hlavných ukrajinských prístavov na vývoz obilia, pripomína agentúra Reuters.
Kiper zároveň vyzval miestnych obyvateľov, aby zostali v krytoch, kým letecký poplach nebude odvolaný. Informácie o prípadných škodách neuviedol.
Podľa hovorcu odeskej vojenskej správy Serhija Bratčuka bol útok „veľmi silný, skutočne masívny“. „Bola to pekelná noc,“ uviedol v hlasovej správe na Telegrame bez uvedenia podrobností. Ako však dodal, Odesa sa nenechá zastrašiť.
„Pokúšajú sa zastrašiť celý svet, najmä tých, ktorí chcú pracovať pre obilný koridor... Ukrajinu, Turecko a Organizáciu Spojených národov,“ podotkol ďalej Bratčuk.
„Domnievam sa však, že všetci normálni, racionálni ľudia sa na to pozrú a povedia: Odesa sa nebála, nebojí sa a ani sa báť nebude - budeme pracovať," dodal.
Informácie z predchádzajúceho dňa 18.07.2023:
19:00 Zničenú elektráreň na Kachovskej priehrade chcú obnoviť do dvoch rokov
Napriek tomu, že odborníci odhadli minimálne obdobie na rekonštrukciu vodnej elektrárne Kachovka zničenej pri kolapse Kachovskej priehrady na päť až sedem rokov, ukrajinská vláda to chce stihnúť za dva roky. Ako referuje web epravda.com.ua, povedal to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.
„Vláda dnes schválila uznesenie o experimentálnom projekte na začatie rekonštrukcie vodnej elektrárne Kachovka, ktorú vyhodili do vzduchu Rusi. Projekt je navrhnutý na dva roky,“ povedal predseda ukrajinskej vlády. V prvej etape podľa neho navrhnú všetky inžinierske stavby a pripravia potrebné podklady na obnovu. Druhá etapa so stavebnými prácami sa začne po oslobodení územia, kde sa nachádza vodná elektráreň.
Zničenie Kachovskej priehrady na rieke Dnipro zo 6. júna predstavuje jednu z najväčších priemyselných a ekologických katastrof v Európe za niekoľko desaťročí. Voda z priehrady vyhnala ľudí z domovov, ohrozila dodávky elektriny a spôsobila environmentálnu katastrofu.
V čase zničenia Kachovskej priehrady ovládali vodnú elektráreň Kachovka príslušníci ruskej armády. Zachytené telefonické rozhovory medzi vojakmi ruskej 205. brigády okupujúcimi priehradu a ich veliteľmi naznačujú, že armáda sa v tú noc, keď bola priehrada zničená, pripravovala konať „na rozkaz“.
16:15 Rusko po odstúpení od obilnej dohody ruší bezpečnostné záruky pre nákladné lode
Rusko v utorok oznámilo Turecku, že po odstúpení od čiernomorskej obilnej dohody, ktorá umožňovala vývoz obilia cez Čierne more z ukrajinských prístavov, ruší bezpečnostné záruky pre nákladné lode i spoločné koordinačné centrum v Istanbule. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Implementácia dohôd o obilí bola ukončená,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí po tom, čo šéf diplomacie Sergej Lavrov hovoril so svojím tureckým rezortným partnerom Hakanom Fidanom.
Rusko v pondelok zaslalo Ankare, Kyjevu a OSN svoje námietky voči predĺženiu prelomovej dohody o obilí, ktorá umožňovala plavbu nákladných lodí z troch ukrajinských prístavov.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo, že platnosť dohody sa skončí o polnoci z pondelka na utorok. Ruská strana deklarovala, že bude pripravená vrátiť sa k jej implementácii, keď sa splnia jej podmienky.
15:30 Británia: Ruské sily pri Bachmute sú oslabené, pozície však nateraz stále držia
Ruské sily nachádzajúce sa v okolí ukrajinského mesta Bachmut sú "oslabené", no obom stranám konfliktu sa i tak podarilo dosiahnuť nepatrné územné zisky. Vyplýva to z najnovšej správy britských tajných služieb. TASR správu prevzala z televízie Sky News.
Britské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské jednotky sa na severovýchode Ukrajiny snažia dostať na západ cez lesy pri meste Kreminna.
Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 18 July 2023.
— Ministry of Defence 🇬🇧 (@DefenceHQ) July 18, 2023
Find out more about Defence Intelligence's use of language: https://t.co/y0aBnduf3I
🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 pic.twitter.com/R14GoWwRdg
Ukrajinská armáda zasa podniká „značné snahy“ na znovuzískanie kontroly nad okupovaným mestom Bachmut. Toto mesto v Doneckej oblasti sa dostalo pod nadvládu ruských vojakov v máji. Podľa Británie sú Rusi v okolí Bachmutu „oslabení“, no pozície nateraz stále držia. Ruské jednotky sa tiež pokúšajú o menšie lokálne útoky, a to najmä v okolí mesta Avdijivka.
„Na juhu Ukrajina pokračuje v útokoch na najmenej dvoch osiach, no je nepravdepodobné, že by sa jej podarilo prelomiť ruské prvotné obranné línie,“ podotkol britský rezort obrany.
15:00 Rusi v okupovanom Melitopoli unášajú desať ľudí týždenne
Ruské sily v okupovanom ukrajinskom meste Melitopoľ podľa jeho legitímneho starostu Ivana Fedorova unášajú desať ľudí týždenne. Starosta uviedol, že Rusi v poslednom období v Melitopoli zvyšujú tlak, teror a hľadanie sabotérov. Únosy sa podľa neho stávajú bežnou vecou. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Starosta Melitopoľa konštatoval, že ruskí okupanti menia taktiku. „Predtým prišli, rýchlo zobrali osobu preč a potom urobili nejaké prehliadky a odišli. Teraz prichádzajú v noci, zobudia celú obytnú budovu, aby každý videl, čo sa deje, týmto spôsobom ľudí zastrašujú,“ povedal starosta.
9:50 Rusko v smere Lyman-Kupiansk zhromaždilo viac ako 100-tisíc vojakov
Rusko zhromaždilo viac ako 100-tisíc vojakov v smere Lyman-Kupiansk. Uviedol to hovorca východného zoskupenia ukrajinských ozbrojených síl Serhij Čerevatyj. „Nepriateľ zhromaždil veľmi silnú skupinu, viac ako 100-tisíc vojakov, viac ako 900 tankov, viac ako 555 delostreleckých systémov a 370 raketometov na osi Lyman-Kupiansk," povedal Čerevatyj. Dodal však, že ukrajinskí vojaci držia svoje pozície a bránia ruským silám prevziať v oblasti iniciatívu. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
⚡️Speaker of the Eastern Group, Serhii Cherevatyi, commented on the information about the gathering of the 100,000-strong army of the russian federation in the Kupiansk direction.
— FLASH (@Flash_news_ua) July 18, 2023
According to him, this group, although large, is not well-prepared and motivated, and most of the… pic.twitter.com/7pIJ5hssB1
9:00 Ruská armáda útočila na prístavné mestá na juhu Ukrajiny
Ruská armáda v noci na utorok vypustila samovražedné drony a neskôr aj vypálila rakety na juhoukrajinské prístavné mestá Mykolajiv a Odesa. Tieto útoky sa odohrali niekoľko hodín po tom, ako Rusko odstúpilo od dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov, čo vyvolalo kritiku medzinárodného spoločenstva. Informovala o tom britská stanica BBC.
Operačné velenie ukrajinskej armády pre sektor Juh ráno informovalo, že ukrajinské jednotky v noci na utorok zneškodnili všetkých šesť rakiet Kalibr vypálených ruskou armádou na prístav Odesa.
„Všetky rakety boli zničené silami protivzdušnej obrany,“ deklarovalo velenie podľa britskej stanice BBC. Dodalo však súčasne, že trosky zo zostrelených rakiet a tlaková vlna poškodila prístavnú infraštruktúru i niekoľko rodinných domov. Zásah si vyžiadal zranenie jedného muža, ktorý je hospitalizovaný.
Pred raketovým úderom ruská armáda podľa ukrajinského velenia pre sektor Juh vypustila niekoľko vĺn bezpilotných samovražedných dronov. Ukrajinské velenie tvrdí, že cieľom tejto operácie ruskej armády bolo lokalizovať prostriedky ukrajinskej protivzdušnej obrany a odpútať pozornosť ich obslužného personálu.
8:00 Ukrajinská armáda hlási ruské dronové útoky na juhu a východe krajiny
Rusko v noci na utorok útočilo dronmi na juhu a východe Ukrajiny. V utorok to uviedli ukrajinské vzdušné sily, podľa ktorých Moskva pri útokoch možno použila aj balistické rakety. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Náletom bezpilotných lietadiel čelili Odeská, Mykolajivská, Donecká, Chersonská, Záporožská a Dnepropetrovská oblasť, napísali ukrajinské vzdušné sily v príspevku na platforme Telegram.
7:30 Na Kerčskom moste bola čiastočne obnovená automobilová doprava
Na Kerčskom moste, ktorý spája Rusko s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym, sa v noci na utorok podarilo obnoviť automobilovú dopravu v jednom jazdnom pruhu. Uviedol to ruský vicepremiér Marat Chusnullin po tom, ako bol tento most v pondelok poškodený pri útoku, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.
„Automobilová doprava na Krymskom moste bola obnovená v reverznom režime v pravom jazdnom pruhu,“ napísal Chusnullin v príspevku na platforme Telegram.
Informácie z predchádzajúceho dňa 17. 7. 2023:
20:40 Ruské bombardovanie Sumskej oblasti zabilo dve civilistky
Ruské bombardovanie Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny zabilo dve staršie ženy a desať ľudí zranilo. Oznámila to ukrajinská polícia. Mesto Bilopilľa zasiahli štyri delostrelecké údery, pričom terčom troch z nich bolo centrum mesta. Informuje o tom web Sky News.
„V dôsledku zranení zomreli ženy vo veku 76 a 74 rokov, ktoré boli na ulici," uviedla ukrajinská polícia. Jeden človek z desiatich zranených ľudí je vo vážnom stave, dodala polícia.
19:00 Na východnom fronte sú náročné podmienky, povedal generál Syrskyj
Ukrajina čelí na východnom fronte „ťažkým“ podmienkam a ruské sily sa presúvajú do okolia mesta Bachmut, aby sa pokúsili zastaviť protiofenzívu Kyjiva. Vyjadril sa tak veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Syrskyj, informuje spravodajský portál CNN.
„Nepriateľ do tejto oblasti intenzívne presúva ďalšie sily a prostriedky, najmä letecké jednotky, aby zastavil ofenzívu našich vojsk v oblasti Bachmutu,“ povedal generál Syrskyj v pondelok podľa Vojenského mediálneho centra krajiny a dodal, že podmienky na východnom fronte sú „náročné“.
„Operačná situácia vo východnom sektore je naďalej zložitá. Nepriateľ zároveň začal ofenzívu v smere na Kupiansk s cieľom poraziť naše jednotky v tejto oblasti a pokračovať v ofenzíve hlboko do našich bojových formácií,“ povedal ďalej Syrskyj a dodal, že v týchto náročných podmienkach navštívil bojové brigády a stretol sa s veliteľmi jednotiek, „aby sme upravili naše plány a vyriešili problematické otázky priamo na mieste“.
Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľar v nedeľu podľa CNN uviedla, že pozície na oboch stranách na východnom fronte sa „dynamicky menia“, keďže boje sa tam „trochu vystupňovali“. „V samotnom Bachmute ostreľujeme nepriateľa a nepriateľ ostreľuje nás,“ dodala.
16:00 Rusko vyzýva dovolenkárov na Kryme, aby domov cestovali cez okupované oblasti
Ruské úrady vyzvali v pondelok dovolenkárov, ktorí uviazli na Kryme, aby sa domov vrátili cez okupované oblasti na Ukrajine. Na Krymskom moste spájajúcom Rusko s týmto anektovaným polostrovom je totiž po útoku pripisovanom Kyjevu zastavená automobilová doprava, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Pri zmienenom útoku zahynul jeden manželský pár a ich dcéra utrpela zranenia. Ruský prezident Vladimir Putin následne nariadil úradom, aby cestu na moste opravili a pomohli dovolenkárom, ktorí uviazli na Kryme. AFP pripomína, že komerčné lety na tento okupovaný polostrov sú pozastavené už od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu a väčšina ruských turistov cestovala na Krym práve cez zmienený most.
Úrady teraz turistov vyzvali, aby nazad do Ruska necestovali cez most, ale prešli približne 400 kilometrov cez okolité územia, ktoré na Ukrajine okupuje Rusko. Na viacerých z nich sa pritom vedú intenzívne boje, uvádza AFP. „Žiadam obyvateľov a návštevníkov polostrova, aby sa vyhli cestovaniu po Krymskom moste a v záujme bezpečnosti zvolili alternatívnu pozemnú trasu cez nové (okupované) oblasti, “povedal Kremľom dosadený gubernátor Krymu Sergej Axionov.
SITA/AP Photo
Ruská štátna televízia ukázala mapu jednej takejto trasy, ktorá vedie cez okupované ukrajinské mesto Melitopol do okupovaného prístavu Mariupol a odtiaľ do juhoruského mesta Rostov nad Donom. Dovolenkárom pripomenula, aby si zo sebou zobrali pasy.
Ruskí predstavitelia príslušných okupovaných oblastí na Ukrajine uviedli, že skrátia čas zákazu vychádzania, aby umožnili turistom prechádzať cez ich územie, a že ruská armáda tam posilní bezpečnosť. Moskvou dosadený šéf Chersonskej oblasti Vladimir Saľdo okrem toho dodal, že v prevádzke budú kontrolné stanovištia, aby zabránili prípadnej „sabotáži“, formality však podľa jeho slov budú obmedzené na minimum. Krymské úrady zároveň zverejnili zoznam toho, na čo by si mali dávať ruskí dovolenkári pozor počas cesty. „Dávajte prednosť vojenským vozidlám a kolónam,“ znel jeden z pokynov. Turistom tiež odporúčali, aby mali so sebou hotovosť.
Ruská televízia odvysielala zábery, na ktorých niektorí z turistov váhajú, či zostať na dovolenke, alebo sa vydať na cestu cez okupované územie. Melitopol dobyli Rusi už na začiatku invázie, ktorú spustili vlani vo februári. Toto mesto je však naďalej častým terčom útokov, pripomína AFP. Krym anektovalo Rusko od Ukrajiny v roku 2014. Polostrov bol vyhľadávaným letoviskom už za čias Sovietskeho zväzu alebo ešte predtým za cárskeho Ruska. Občania Ruska ho teraz vo zvýšenej miere navštevujú aj preto, že sankcie im neumožňujú dovolenkovať na Západe. Podľa ruských médií je aktuálne na Kryme približne 50.000 ruských dovolenkárov, z ktorých väčšina prišla autom.
14:00 Rusko stráca schopnosť viesť delostrelecké súboje
Ruské sily na Ukrajine čelia zhoršujúcim sa schopnostiam v delostreleckých súbojoch pre prehlbujúci sa nedostatok vybavenia. V pondelok to uviedlo britské ministerstvo obrany v správe o vývoji vojny na Ukrajine. Prežitie ruských pozemných síl je podľa jeho správy závislé od detekcie ukrajinského delostrelectva a úderov proti nemu. Britskí spravodajskí analytici však uviedli, že Rusko čelí zhoršujúcemu sa nedostatku delostreleckých radarov. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Britský rezort obrany odhaduje, že len málo ruských delostreleckých radarov nasadených na Ukrajine je ešte funkčných. Ministerstvo pritom poukázalo na zničenie takéhoto ruského radaru začiatkom júla. Podľa britského rezortu obrany nedostatok techniky na delostrelecké súboje bol hlavnou témou sťažností nedávno odvolaného ruského generálmajora Ivana Popova, ktorý bol veliteľom ruskej 58. kombinovanej armády.
10:00 Za útokom na Krymský most stojí ukrajinské námorníctvo a tajná služba
Útok na Krymský most spájajúci Rusko s anektovaným polostrovom Krym údajne uskutočnilo ukrajinské námorníctvo a Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU). Pre agentúru AFP to v pondelok povedal zdroj z prostredia ukrajinských bezpečnostných zložiek. Rusko opísalo útok, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia, ako „teroristický čin“ a tiež z neho obvinilo ukrajinské jednotky. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.
„Dnešný útok na Krymský most bol špeciálnou operáciou SBU a námorníctva, “povedal nemenovaný zdroj. Dodal tiež, že pri útoku boli použité vodné drony. Ruská vyšetrovacia komisia potvrdila, že pri útoku prišli o život dvaja civilisti – muž a žena, ktorí išli po moste autom. Ich maloletá dcéra utrpela zranenia. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v príspevku na sociálnych sieťach uviedla, že „útok na Krymský most uskutočnil kyjevský režim.“
SITA/Investigative Committee of Russia
K útoku na Krymský most došlo v noci na pondelok. Stránka „Správy z Kerča Krymu Ruska“ na ruskej sociálnej sieti VKontakte informovala o dvoch výbuchoch, ku ktorým malo dôjsť o 03.04 h a 03.20 h miestneho času a bolo ich počuť v rôznych častiach mesta Kerč ležiaceho na Kryme.
Približne 19 kilometrov dlhý Krymský (Kerčský) most bol vážne poškodený už pri výbuchu 8. októbra 2022. Koncom mája sa k tomuto útoku prvýkrát prihlásila ukrajinská tajná služba.
9:30 Moskva a Kyjev sa obviňujú z útoku na Krymský most, nezhodujú sa ani na rozsahu poškodenia
Po pondelňajších výbuchoch na moste ponad Kerčský prieliv, ktorý spája pevninské Rusko s okupovaným ukrajinským polostrovom Krym, sa Moskva a Kyjiv navzájom obviňujú zo zodpovednosti za „útok“. Referuje o tom web news.sky.com.
Ruskom dosadený predseda parlamentu na Kryme podľa agentúry RIA Novosti uviedol, že ukrajinský „teroristický režim“ zaútočil na most a zabil dvoch ľudí. Hovorkyňa ukrajinskej armády na juhu krajiny Natalia Humeňuková medzitým vyhlásila, že incident môže byť aktom provokácie Moskvy.
Podľa okupantov v oblasti 145. piliera nastala „mimoriadna situácia“, pričom miestni predstavitelia požiadali obyvateľov, aby necestovali po moste. Okrem toho ruské médiá informovali, že na moste zaznamenali dva výbuchy, prvý o 3:04 a druhý o 3:20 miestneho času.
9:20 Ukrajina za týždeň dobyla pri Bachmute sedem kilometrov štvorcových
Ukrajinské ozbrojené sily za posledný týždeň obsadili pri meste Bachmut územia s rozlohou sedem kilometrov štvorcových. V pondelok o tom informovala námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Podľa Maľarovej sa úspechy pri Bachmute podarilo dosiahnuť v dôsledku „zlepšenia operačného postavenia a konsolidácie frontovej línie “v tejto oblasti Donbasu. V blízkosti mesta Kupjansk v Charkovskej oblasti naopak už od konca minulého týždňa „aktívne postupujú “ruské sily, dodala Maľarová v aplikácii Telegram.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň povedal, že ukrajinskú protiofenzívu brzdia pomalé dodávky sľúbených zbraní, a vyzval Spojené štáty aj ďalších spojencov, aby Kyjevu poskytli viac zbraní dlhého dosahu a delostreleckej munície. Ukrajina v júni odštartovala s napätím očakávanú protiofenzívu zameranú na oslobodenie okupovaných ukrajinských území, keď si už vytvorila zásoby západných zbraní a posilnila svoje útočné jednotky, píše AFP. Bachmut mal pred vojnou 70.000 obyvateľov, mesto a jeho okolie však boli z veľkej časti zničené v dôsledku už vyše roka trvajúcich ťažkých bojov.
7:30 Na Krymskom moste zastavili dopravu, pravdepodobne kvôli výbuchom
Príčinou zastavenia automobilovej dopravy na Krymskom moste spájajúcom Rusko s okupovaným ukrajinským polostrovom Krym v noci na pondelok je poškodená vozovka. Oznámilo to ruské ministerstvo dopravy na svojom kanáli v aplikácii Telegram. TASR o tom informuje na základe správy ruskojazyčného vysielania stanice BBC.
Podľa ministerstva došlo „zo strany Krymskej republiky k poškodeniu vozovky.“ Rezort ďalej konštatoval, že sa nepotvrdili predchádzajúce informácie o poškodení pilierov mosta, jeho kontrola však pokračuje. BBC poznamenáva, že pre toto tvrdenie ministerstva dopravy zatiaľ nie je k dispozícii vizuálny dôkaz.
Podľa BBC sa na platformách Telegram, Shot a Baza začali šíriť informácie, podľa ktorých na Krymskom moste zahynul vo svojom aute manželský pár vo veku 40 a 36 rokov z Belgorodskej oblasti. Jeho 14-ročná dcéra prežila, no bola ťažko zranená a hospitalizovali ju. Zverejnené bolo aj video zachytávajúce zdemolované auto, v ktorom sa nachádzalo dievča. Z videa nebolo jasné, čo sa s autom presne stalo.
Tieto informácie neskôr oficiálne potvrdil gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov. Kremľom dosadený gubernátor Krymu Sergej Aksionov na svojom účte v aplikácie Telegram predtým oznámil, že z dôvodu bližšie nešpecifikovanej „núdzovej situácie“ v oblasti 145. piliera bola na Krymskom moste zastavená automobilová doprava.
Stránka „Správy z Kerča Krymu Ruska “na ruskej sociálnej sieti VKontakte informovala o dvoch výbuchoch, ku ktorým malo dôjsť o 03.04 h a 03.20 h miestneho času a bolo ich počuť v rôznych častiach mesta Kerč ležiaceho na Kryme. Tento zdroj uviedol, že vodičov na Krymskom moste „otočili a poslali do bezpečnej vzdialenosti.“
Približne 19 kilometrov dlhý Krymský (Kerčský) most bol vážne poškodený už pri výbuchu 8. októbra 2022. Koncom mája sa k tomuto útoku prvýkrát prihlásila ukrajinská tajná služba.
Відео пошкоджень на Кримському мосту. Відео з Telegram-каналу The Insider pic.twitter.com/uQah84oX9I
— Українська правда ✌️ (@ukrpravda_news) July 17, 2023
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.