Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Ukrajina ONLINE: 55. – 57. týždeň vojny (6.3.2023 – 19.3.2023)

.redakcia .svet

Sledujte aktuálne informácie o vojne na Ukrajine.

Ukrajina ONLINE: 55. – 57. týždeň vojny (6.3.2023 – 19.3.2023)

Správy z prechádzajúceho dňa 19.3.2023:

19:00 Pri ruskom ostreľovaní dediny v Záporožskej oblasti zahynuli traja civilisti

Traja civilisti boli v nedeľu zabití a dvaja ďalší utrpeli zranenia pri ruskom ostreľovaní dediny Kamianske v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. V príspevkoch v aplikácii Telegram o tom informovala prokyjevská oblastná administratíva, na ktorú sa odvolal portál britského denníka The Guardian. 

Administratíva uviedla, že ruský „cynický útok“ cielil na bytovú budovu v dedine Kamianske v okrese Vasylivka. Príspevok zároveň upozorňoval obyvateľov, aby opustili nebezpečné oblasti. 

Tlačová agentúra Ukrinform napísala, že za posledných 24 hodín bolo hlásených desať ruských ostreľovaní bytových domov a infraštruktúry, dodal v nedeľu podvečer Guardian.

14:00 Ruské vyhlásenie Melitopoľa za dočasnú metropolu Záporožskej oblasti znamená, že Moskva neočakáva skoré dosiahnutie plánovaných cieľov, tvrdí Británia

Rozhodnutie Moskvy urobiť z Melitopoľa „dočasnú“ regionálnu metropolu pre nelegálnu okupačnú administratívu Ruskom kontrolovanej časti ukrajinskej Zaporižžskej oblasti môže naznačovať, že ruské sily s vysokou pravdepodobnosťou v najbližšom období nedosiahnu plánované ciele, vrátane obsadenia mesta Záporožia. Uviedlo to britské ministerstvo obrany v aktualizácii správy o vývoji vojny na Ukrajine, ktorú zverejnilo v nedeľu. Informuje o tom portál Kyiv Independent.

13:15 Exilové vedenie Mariupola kritizovalo návštevu „medzinárodného zločinca“ Putina

Exilové vedenie juhoukrajinského mesta Mariupol kritizovalo v nedeľu návštevu ruského prezidenta Vladimira Putina v tomto prístave, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Medzinárodný zločinec Putin navštívil okupovaný Mariupol. Pozrel si ,obnovu mesta‘... v noci. Pravdepodobne preto, aby nevidel mesto, zabité jeho ,oslobodením‘, za denného svetla,“ uviedla mariupolská mestská rada v príspevku na svojom účte na sociálnej sieti Telegram.

Kremeľ v nedeľu označil návštevu Putina v Mariupole za „spontánnu“.

Prezident Putin na návšteve mesta MariupolSITA/Pool Photo via APPrezident Putin na návšteve mesta Mariupol

„Bolo to všetko veľmi spontánne,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reportérom. „Pohyb po meste taktiež nebol naplánovaný,“ rovnako ani jeho stretnutie s miestnymi obyvateľmi, dodal.

12:20 Zelenskyj uvalil sankcie na sýrskeho prezidenta Bašára Asada

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uvalil sankcie na vyše 440 osôb a firiem z Ruska, Iránu a Sýrie. Medzi sankciovanými osobami je aj Moskvou podporovaný sýrsky prezident Bašár Asad, informovala v nedeľu agentúra DPA. 

Zelenskyj podpísal príslušný dekrét, ktorý navrhla ukrajinská Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, v sobotu 18. marca. Na sankčný zoznam bolo zaradených 141 právnických a 300 fyzických osôb prevažne z Ruska, ale aj z Iránu a Sýrie, ktoré patria medzi spojencov Moskvy.  

Ukrajinské opatrenia najnovšie postihli nielen sýrskeho prezidenta Asada, ale aj premiéra Husajna Arnúsa a ministra zahraničných vecí Fajsala Makdáda. Sankcie zavedené na obdobie desiatich rokov zahŕňajú zablokovanie vkladov, obmedzenia obchodných a tranzitných operácií, zákaz privatizácie na Ukrajine, pozastavenie plnenia ekonomických a finančných záväzkov a odobratie ukrajinských štátnych vyznamenaní, 

Medzi ruskými podnikmi postihnutými novými ukrajinskými sankciami sú aj zbrojárske koncerny Kalašnikov a Almaz-Antej. Sankcie boli uvalené aj na firmy podieľajúce sa na dodávkach iránskych dronov do Ruska. 

„Ukrajinské sankcie sú súčasťou globálneho tlaku na Rusko,“ povedal Zelenskyj v sobotu vo svojom pravidelnom večernom príhovore. 

9:30 Putin po Kryme navštívil aj okupovaný ukrajinský Mariupol

Šéf Kremľa Vladimir Putin navštívil okupovaný Mariupol. Stalo sa tak skoro rok po tom, ako Moskva deklarovala dobytie tohto strategicky významného prístavného mesta na juhu Ukrajiny. TASR informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvolala na nedeľňajšie správy ruských štátnych médií. 

Ide o prvú cestu ruského lídra do oblasti Donbasu od ruského vpádu na Ukrajinu vo februári minulého roka.

Viac sa dočítate na tomto odkaze.

9:00 Ruský útok na mesto Kramatorsk dvoch civilistov zabil a desiatich zranil

Najmenej dvaja civilisti zomreli a ďalší desiati utrpeli zranenia pri sobotňajšom ruskom útoku na mesto Kramatorsk na východe Ukrajiny. Uviedol to gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Ruskí vojaci podľa neho pri najnovšom útoku na mesto použili kazetovú muníciu. „Úmyselne udreli na mesto v snahe zabiť čo najviac civilistov,“ vyjadril sa gubernátor. Informuje o tom portál Kyiv Independent.

Informácie z predchádzajúceho dňa 18.3.2023:

20:30 Americkí vojenskí predstavitelia s Kyjevom diskutovali o potrebách ukrajinskej armády

Poprední ukrajinskí a americkí predstavitelia v sobotu prostredníctvom videokonferencie diskutovali o naliehavých potrebách ukrajinskej armády a o aktuálnej situácii na bojisku. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Informuje o tom portál cnn.com.

Na videokonferencii sa za americkú stranu zúčastnil minister obrany Lloyd Austin, poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan a predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley. Z ukrajinskej strany bol prítomný hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj, minister obrany Oleksij Reznikov a ďalší vysokopostavení vojenskí velitelia. Na záver sa ku konverzácii pripojil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Informovali sme našich spojencov o aktuálnej situácii na fronte, o bojoch v najnáročnejších oblastiach a o naliehavých potrebách ukrajinskej armády," uviedol Jermak. Dodal, že Ukrajina zdôraznila potrebu ďalšej techniky, zbraní, munície a inej pomoci.

15:50 Erdogan: Ukrajina a Rusko sa dohodli na predĺžení dohody o vývoze obilnín

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu oznámil predĺženie dohody, ktorá umožňuje vývoz ukrajinských obilnín cez Čierne more aj po invázii Ruska na Ukrajinu. Na predĺžení dokumentu, ktorý mal prestať platiť 19. marca, sa pri rozhovoroch dohodli obe tieto krajiny. Správu priniesli tlačové agentúry AFP a DPA.

Erdogan neuviedol, o aký čas sa obilninová dohoda predĺžila.

„Pri našich rozhovoroch s oboma stranami sme zaistili predĺženie dohody, ktorá mala vypršať 19. marca,“ povedal Erdogan vo vysielaní tureckej televízie, len niekoľko hodín pred tým, ako mala dohoda o polnoci prestať platiť.

Erdogan sa poďakoval Ukrajine, Rusku a OSN za ich snahu dosiahnuť dohodu, ktorú označil za „životne dôležitú pre stabilitu zásobovania sveta potravinami“.

Dohoda umožní prúdenie obilnín z Ukrajiny do štátov v Afrike, na Blízkom východe a v Ázii, kde silnie hrozba hladomoru a nárast cien potravín spôsobuje schudobnenie ďalších ľudí.

15:00 Putin pricestoval na Krym na výročie anexie

Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval v sobotu na Krymský polostrov pri príležitosti deviateho výročia jeho anexie, uviedla ruská štátna televízia. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Počas prekvapivej návštevy v čiernomorskom prístavnom meste Sevastopol na Kryme Putin v spoločnosti tamojšieho gubernátora Michaila Razvožajeva navštívil umeleckú školu, vyplýva z vysielania televízie.

Viac sa dočítate tu.

13:55 Prigožin chce do mája naverbovať 30 000 nových bojovníkov

Prigožin hovoril o pokračujúcom nábore žoldnierov v audionahrávke, ktorú zverejnil na svojom účte na sociálnej sieti Telegram. Vagnerova skupina chce podľa neho do polovice mája rozšíriť svoje rady o približne 30 000 členov. 

Šéf a majiteľ vagnerovcov už 10. marca oznámil, že v 42 ruských mestách začali fungovať vagnerovské náborové centrá. V novej nahrávke uviedol, že skupina v rámci tejto kampane získava 500 – 800 dobrovoľníkov denne. 

SITA/AP Photo

Na podporu svojich tvrdení však neuviedol žiadne dôkazy a stanica Sky News jeho slová nedokázala overiť z nezávislých zdrojov. 

Náborové centrá vagnerovcov podľa dostupných údajov často využívajú na svoju činnosť budovy rôznych športových centier a kluboch bojových umení.

V posledných mesiacoch sa Prigožin opakovane dostával do sporov s ruským ministerstvom obrany, pričom verejne kritizoval aj najvyšších predstaviteľov ministerstva či armády. 

12:00 Rusko opäť útočilo na Ukrajinu dronmi; väčšinu z nich údajne zostrelili

Rusko v noci z piatka na sobotu opäť zaútočilo na Ukrajinu dronmi. Podľa ukrajinského letectva sa väčšinu z nich podarilo zostreliť, informuje agentúra AP. 

Celkovo bolo v oblastiach strednej, západnej a východnej Ukrajiny zneškodnených 11 zo 16 Ruskom vyslaných dronov, ktoré sa pokúsili zaútočiť aj na hlavné mesto Kyjev a západoukrajinskú Ľvovskú oblasť, oznámili na sieti Telegram ukrajinské vzdušné sily. 

Podľa stanice Sky News v sobotu ráno opäť zneli po celej Ukrajine sirény varujúce pred leteckými údermi.  

Náčelník mestskej vojenskej správy v Kyjeve Serhij Popko uviedol, že ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila všetky drony letiace smerom k hlavnému mestu. 

Podľa ľvovského gubernátora Maxyma Kozyckého sa podarilo zničiť tri zo šiestich útočiacich dronov. Zvyšné tri podľa neho zaútočili na okres ležiaci pri hraniciach s Poľskom. 

Ukrajinské letectvo uviedlo, že drony vzlietli z oblastí na východnom pobreží Azovského mora a z územia západoruskej Brianskej oblasti hraničiacej z Ukrajinou. 

Ukrajinská armáda v sobotu ráno oznámila, že Rusko za posledných 24 hodín podniklo na Ukrajinu celkovo 34 leteckých útokov, jeden útok riadenou strelou a 57 krát ostreľovalo jej územie salvovými raketometmi. Podľa armády bolo zostrelených desať dronov Šáhid iránskej výroby.

V dedine Veletenske v južnej Chersonskej oblasti bolo poškodených sedem domov a budova materskej školy, na ktoré dopadli časti dronov, respektíve rakiet. K zraneniam však nedošlo, uviedla armáda, podľa ktorej sa za posledný deň podarilo zmariť viac než 100 útokov nepriateľa. 

Ruské rakety v noci na sobotu zasiahli aj obytnú zónu juhoukrajinského mesta Záporožie (ukr. Zaporižžia). Zničili stravovacie zariadenie a poškodili viacero domov, ale podľa dostupných informácií sa zaobišli bez zranených, uviedla agentúra AP s odvolaním sa na miestne úrady. 

11:40 Británia: Rusko zrejme v záujme posilnenia armády rozšíri brannú povinnosť

Rusko pravdepodobne rozšíri brannú povinnosť, aby posilnilo svoju armádu, uviedlo v sobotu britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian.

Ministerstvo pripomenulo, že poslanci dolnej komory ruského parlamentu - Štátnej dumy – v pondelok predstavili návrh zákona, ktorým sa mení vek brannej povinnosti pre mužov zo súčasných 18 až 27 rokov na 21 až 30 rokov. Zákon bude pravdepodobne prijatý a do platnosti by mal vstúpiť v januári 2024.

Mnoho 18 až 21-ročných mužov si v súčasnosti nárokuje na výnimku z odvodu z dôvodu vysokoškolského štúdia. Úrady s veľkou pravdepodobnosťou menia vekovú kategóriu, aby posilnili počet vojakov tým, že študenti budú nakoniec nútení v armáde slúžiť.

8:00 Zelenskyj označil zatykač na Putina za „historické rozhodnutie“

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil v piatok "historické" rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC) vydať zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnové zločiny na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

„Historické rozhodnutie, ktorým sa začne historická zodpovednosť,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Facebook.

ICC v piatkovej tlačovej správe uviedol, že zatykač vydáva aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že Putin a Ľvovová-Belovová sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva, konkrétne detí, a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska.

„Bez rozkazu najvyššieho vodcu teroristického štátu by takúto zločinnú operáciu nebolo možné uskutočniť,“ poznamenal vo vyhlásení Zelenskyj.

Informácie z predchádzajúceho dňa 17.3.2023:

18:15 Rusko označuje zatykač za „právne neplatný“, Ukrajina rozhodnutie súdu víta

Zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu na ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnové zločiny súvisiace s dianím na Ukrajine nemá podľa Ruska „žiadny význam“ a je „právne neplatný“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

„Rozhodnutia Medzinárodného trestného súdu nemajú pre našu krajinu žiadny zmysel, a to ani z právneho hľadiska,“ uviedla podľa agentúry AFP hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„Prípadné ,recepty' na zatknutie pochádzajúce od medzinárodného súdu budú, pokiaľ ide o nás, právne neplatné,“ dodala bez toho, aby spomenula Putinovo meno.

Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin v piatok privítal rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu vydať zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina za nezákonné deportácie ukrajinských detí. Kancelária ukrajinského prezidenta to označila za prvý krok k obnoveniu spravodlivosti. TASR informácie prevzala z agentúry AFP a vyjadrení ukrajinských predstaviteľov na sociálnych sieťach.

„Svet dostal odkaz, že ruský režim je zločinecký a voči jeho vedeniu a prisluhovačom bude vyvodená zodpovednosť,“ uviedol Kostin vo vyhlásení. „Je to historické rozhodnutie pre Ukrajinu a celý systém medzinárodného práva,“ dodal.

„Toto je len začiatok,“ napísal vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

17:00 Rusi sa pripravujú na obranu polostrova Krym

Ruské sily vybudovali obranu na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinskú tajnú službu. Tá uviedla, že Rusi sa pripravujú na obranné akcie.

„Infraštruktúra na dočasne obsadenom polostrove je udržiavaná v bojovej pohotovosti. Na Kryme je rozmiestnená výkonná pozemná a letecká zložka. Napríklad je tu asi 90 bojových lietadiel a 60 bojových vrtuľníkov,“ povedal predstaviteľ ukrajinských spravodajských služieb Vadym Skibickyj. „Vytvorili obrannú skupinu, ktorá prijíma opatrenia na vybavenie opevnení a obrannej línie,“ dodal pre ukrajinskú televíziu.

16:50 Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na Putina

Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu vydal v piatok zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina pre jeho činy na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

ICC v piatkovej tlačovej správe uviedol, že zatykač vydáva aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

Viac nájdete na tomto odkaze.

14:40 Ukrajinskí poslanci poďakovali Slovensku za rozhodnutie dodať stíhačky

Ukrajinskí poslanci sa poďakovali Slovensku za rozhodnutie poskytnúť Ukrajine stíhačky MiG-29. Ostatných spojencov vyzvali, aby sa zachovali podobne. V piatok to uviedol denník The Guardian, informuje TASR.

Poslankyňa ukrajinského parlamentu Kira Rudiková na Twitteri poďakovala Slovensku a Poľsku za schválenie dodávky stíhačiek MiG-29 Ukrajine a spýtala sa: „Kto bude ďalší?“

„Drahí Holanďania, Švédi, Francúzi, Briti, Nemci, Fíni, Američania – a čo vy? (Stíhačky) F-16, F/A-18, Eurofighter, JAS39, Rafale a Tornado by nám pomohli zvíťaziť rýchlejšie,“ adresovala výzvu na zaslanie ďalších stíhačiek priamo konkrétnym krajinám ďalšia ukrajinská zákonodarkyňa Inna Sovsunová.

Na sociálnej sieti poďakoval aj prezident Zelenskyj:

14:20 Belgicko dodá Kyjevu viac ako 240 vojenských nákladných áut

Belgicko dodá Ukrajine viac ako 240 vojenských nákladných vozidiel Volvo. Prvú skupinu týchto áut Kyjevu pošlú už na budúci týždeň. Informuje o tom portál Kyiv Independent s odvolaním sa na správu belgického denníka De Standaard, podľa ktorého ukrajinská armáda použije tieto vozidlá na transport vojakov a vybavenia na východný front.

„Dôraz sa často kladie na dodávky zbraní, ale ukrajinské jednotky tiež naozaj čakajú na tieto nákladná autá. Počas konfliktu je logistika prinajmenšom taká dôležitá ako zbrane,“ uviedlo belgické ministerstvo obrany. Kľúčovou výhodou automobilov Volvo je ich relatívne ľahká údržba a opravy, čo znamená, že ukrajinskí mechanici nebudú potrebovať dodatočný výcvik na ich používanie alebo základné opravy.

12:00 Pri ruských útokoch zomreli dvaja civilisti a deviati utrpeli zranenia

Dvaja ukrajinskí civilisti podľa miestnych úradov zahynuli a ďalší deviati utrpeli za uplynulý deň zranenia pri ruských útokoch na Doneckú, Chersonskú, Charkivsku, Černihivskú, Sumskú, Zaporižžskú, Mykolajivskú a Luhanskú oblasť. Informuje o tom portál Kyiv Independent.

V Doneckej oblasti ruské útoky zabili dvoch ľudí a ôsmich zranili, uviedol gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko. Ruská armáda v regióne zasiahla trinásť osád a tri obce, pričom poškodila takmer 30 domov, päť viacposchodových budov, školu a závod, konštatoval gubernátor.

V Chersonskej oblasti ruské ostreľovanie zranilo jedného civilistu a v meste Cherson poškodilo zdravotnícke zariadenie a domy. Ruské sily na oblasť zaútočili 76-krát a podľa vojenskej administratívy oblasti vystrelili 413 projektilov.

11:25 Kremeľ: Slovenské a poľské stíhačky dodané Ukrajine budú zničené

Stíhačky MiG-29, ktoré Slovensko a Poľsko plánujú dodať Ukrajine, ruská armáda zničí. Vyhlásil to v piatok Kremeľ. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Ako sme už opakovane zdôrazňovali, dodávka tejto vojenskej techniky výsledok špeciálnej vojenskej operácie nijakým spôsobom nezmení. A, samozrejme, všetka táto technika bude zničená,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom, pričom inváziu na Ukrajinu označil termínom, ktorý od jej začiatku používa Ruská federácia.

Dočasne poverená vláda slovenského premiéra Eduarda Hegera na piatkovom online rokovaní rozhodla, že Kyjevu poskytne 13 stíhačiek MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub. Ako povedal Heger, príslušná medzinárodná dohoda bola schválená vládou jednohlasne v súlade s Ústavou SR.

Ešte vo februári ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na obranu pred ruskou agresiou. Heger vtedy povedal, že Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo.

Aj poľský prezident Andrzej Duda vo štvrtok deklaroval, že Poľsko pošle Ukrajine tucet stíhačiek MiG-29, štyri z nich už v najbližších dňoch. Tieto bojové lietadlá doteraz aktívne pôsobili v poľskej vzdušnej obrane.

10:30 Slovensko pošle na Ukrajinu stíhačky MiG-29

Slovensko pošle na Ukrajinu stíhačky MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub. Dočasne poverená vláda Eduarda Hegera o tom rozhodla na piatkovom online rokovaní. Heger o tom informoval na tlačovej konferencii.

Medzinárodná dohoda bola podľa Hegera schválená na vláde jednohlasne. Deklaroval, že o darovaní techniky rozhodol kabinet v súlade s Ústavou SR. 

Viac sa dočítate v článku tu.

Informácie z predchádzajúceho dňa 16.3.2023:

18:00 Šéfovia diplomacie Ukrajiny a Číny diskutovali o územnej celistvosti

Ministri zahraničných vecí Ukrajiny a Číny vo štvrtok v spoločnom telefonáte diskutovali o dôležitosti princípu zachovania územnej celistvosti. Na Twitteri to uviedol šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba, TASR informuje podľa agentúry AFP a televízie Sky News.

Telefonát bol prvým oficiálnym rozhovorom oboch politikov od nástupu Čchina do funkcie vlani v decembri a zriedkavým verejne priznaným kontaktom medzi oboma krajinami.  „Dnes sme počas telefonátu s čínskym ministrom zahraničných vecí Čchin Kangom diskutovali o tom, aké dôležité je pre Ukrajinu zachovanie územnej celistvosti,“ napísal Kuleba v tvíte.

Čína už predtým vydala vyhlásenie o vzájomnom telefonáte ministrov. Vyzvala tiež Kyjev a Moskvu, aby „čo najskôr“ obnovili mierové rozhovory. Odôvodnila to obavami, že „konflikt sa môže vystupňovať a vymknúť spod kontroly. “

Peking dúfa, „že všetky strany (konfliktu) zachovajú pokoj a zdržanlivosť, čo najskôr obnovia mierové rozhovory a vrátia sa na cestu politického urovnania,“ povedal šéf čínskej diplomacie Čchin ukrajinskému ministrovi Kulebovi v telefonáte. Podľa Čchina „Čína dúfa, že Ukrajina a Rusko nestratia nádej na dialóg a rokovania, nech budú akokoľvek ťažké či náročné.“

Západné krajiny kritizujú Čínu, že neodsúdila inváziu Moskvy na Ukrajinu a že zostáva jej blízkym spojencom. Peking minulý mesiac poprel tvrdenia Spojených štátov, že uvažuje nad dodávkou zbraní Rusku, čím by ho vo vojne podporila.

Peking minulý mesiac zverejnil dokument so stanoviskom k ruskej vojne na Ukrajine, v ktorom vyzýva na dialóg a snaží sa zaujať pozíciu neutrálneho sprostredkovateľa v konflikte. Predstavil aj vlastný mierový plán pre Rusko a Ukrajinu.

13:45 Poľsko pošle Ukrajine v najbližších dňoch štyri stíhačky MiG-29

Poľsko v najbližších dňoch pošle Ukrajine štyri bojové lietadlá MiG-29, ktoré doteraz slúžili vzdušnej obrane Poľska. Vo štvrtok to povedal poľský prezident Andrzej Duda po stretnutí s českým prezidentom Petrom Pavlom, informuje spravodajkyňa TASR.

„Môžeme povedať, že skutočne teraz posielame migy na Ukrajinu,“ potvrdil poľský prezident. Dodal, že aktuálne ich má Poľsko k dispozícii desať. „V najbližších dňoch, ak si dobre pamätám, dáme Ukrajine štyri lietadlá. Budú plne funkčné, ostatné sú v servise a budú sa postupne odovzdávať, “spresnil postup Duda.

SITA/AP Photo/Petr David Josek

Poľsko chce v najbližších mesiacoch a rokoch kompletne obnoviť zloženie svojich vzdušných síl. Prvú dodávku nových lietadiel FA-50 z Južnej Kórey očakáva v tomto roku. Armáde neskôr pribudnú aj objednané americké stíhačky F-35.

11:40 Scholz žiada rýchle dodávky munície pre ukrajinské sily

Nemecký kancelár Olaf Scholz vo štvrtok vyzval na čo najrýchlejšie dodávky munície ukrajinským silám na obranu pred ruskými inváznymi jednotkami. TASR informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.

„Je veľmi dôležité, aby sme Ukrajine rýchlo poskytli potrebnú muníciu“, povedal Scholz poslancom dolnej komory nemeckého parlamentu, Bundestagu. Prisľúbil, že tejto záležitosti sa budú európski lídri venovať aj na budúcotýždňovom summite EÚ, kde majú byť prijaté "ďalšie opatrenia na to, aby sa dosiahlo ešte lepšie a kontinuálnejšie zásobovanie" Kyjeva muníciou. 

Dodal, že Berlín je pripravený zahrnúť do súvisiacich projektov obstarávania i ďalšie členské štáty EÚ. Scholz v Bundestagu ohlásil aj ďalšie dodávky zbraní a vybavenia pre ukrajinské sily, ku ktorým má dôjsť v spolupráci s ďalšími štátmi EÚ.  Západné krajiny, ktoré podporujú Kyjev, upozorňujú na to, že Ukrajina čelí kritickému nedostatku munície pre húfnice, keďže denne vypáli tisíce nábojov v boji proti ruským silám. Ukrajina tvrdí, že každý mesiac potrebuje 350.000 nábojov, aby mohla odrážať ruské útoky a tiež spustiť vlastnú protiofenzívu.

AFP približuje, že krajiny EÚ v súčasnosti uvažujú o konkrétnych aspektoch muničných dodávok, napríklad o tom, kto bude zodpovedný za zadávanie objednávok a či bude možné objednávať iba od európskych výrobcov. 

SITA/AP Photo/Roman Chop

Eurokomisár pre vnútorný trh EÚ Thierry Breton minulý týždeň vyhlásil, že je „absolútne nevyhnutné posunúť sa smerom k vojnovej ekonomike,“ čím by sa mal dosiahnuť významný nárast kapacít výroby zbraní a munície.  Nemecký minister obrany Boris Pistorius však proti tomu namietal s argumentom, že v takomto prípade by sa všetko podriadilo produkcii zbraní a munície. „My - Európska únia a Nemecko - nie sme vo vojne, “tvrdil Pistorius. 

11:00 Tempo ruských operácií na Ukrajine sa spomalilo, tvrdí ISW

Celkové tempo ruských operácií na Ukrajine sa v porovnaní s predchádzajúcimi týždňami spomalilo. V najnovšej aktualizácii to naznačujú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Analytici tvrdia, že ruské sily dosiahli za ostatný týždeň len minimálne taktické zisky pozdĺž celej frontovej línie v Luhanskej oblasti. Naopak, ukrajinské sily mohli nedávno prejsť do protiútoku a znovu získať územie v Luhanskej oblasti.

Podľa ISW sa zdá, že ofenzíva žoldnierskej Wagnerovej skupiny v bachmutskom smere sa blíži k svojmu vrcholu. „Strata živej sily, delostrelectva a techniky v bojoch o Bachmut pravdepodobne obmedzí schopnosť skupiny dokončiť tesnejšie obkľúčenie Bachmutu alebo získať významné územia v bitkách o mestské oblasti,“ prognózuje ISW.

Inštitút poznamenáva, že kontrola nad malými dedinami severne od Bachmutu a východne od diaľnice pravdepodobne nezlepší schopnosť Wagnerovcov dobyť samotný Bachmut alebo dosiahnuť iné operačne dôležité úspechy.

8:40 Na východe krajiny zostrelili čínsky dron vypustený Rusmi

Na východe Ukrajiny bol cez víkend zostrelený dron čínskej výroby s prídavnými komponentmi a vybavený zbraňami. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinských vojakov, ktorí bezpilotné lietadlo údajne zostrelili automatickým samopalom AK-47.

Zničeným dronom bolo zariadenie s názvom Mugin-5, komerčné bezpilotné lietadlo vyrobené čínskym výrobcom so sídlom v prístavnom meste Sia-men na východnom pobreží Číny. Niektorí tech blogeri tvrdia, že tieto stroje sú známe ako „drony Alibaba“, keďže boli k dispozícii na predaj za asi 15-tisíc dolárov na weboch čínskych nákupných platforiem vrátane Alibaba a Taobao.

Podľa ukrajinských vojakov dron priletel z území ovládaných Ruskom. Po zostrelení zanechal na zemi menší kráter, keďže niesol asi 20-kilogramovú bombu, ktorá pri páde explodovala.

Komerčný dron vybavený zbraňami nemal namontovanú kameru, čo znamená, že tí, ktorí ho vypustili, ho nemohli navádzať na žiadny cieľ ani použiť na sledovanie. „Bola to v podstate iba taká hlúpa bomba,“ tvrdí Chris Lincoln-Jones, bývalý dôstojník britskej armády a špecialista na vojenské drony. „Tento konkrétny dron, na ktorý sme sa pozerali, by bol oveľa efektívnejší, keby mal v sebe solídnejšiu kameru,“ dodal.

Lincoln-Jones podotkol, že uvedený stroj je ďalším dôkazom k teórii, že Rusko nie je vojenská superveľmoc, ktorú by svet mohol očakávať. „Zdá sa, že ide o veľmi primitívny, nesofistikovaný, nie veľmi technologicky vyspelý spôsob vedenia operácií,“ povedal a dodal, že tieto drony sú z vojenského hľadiska veľmi lacné.

muginuav.com

Správy z predchádzajúceho dňa 15.3.2023:

18:45 Šéf vagnerovcov tvrdí, že Rusom by malo byť dovolené kritizovať velenie armády

V utorok ruskí poslanci sprísnili zákon, ktorým sa trestá diskreditácia ozbrojených síl bojujúcich na Ukrajine. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Myslím si, že zákon o diskreditácii by sa nemal vzťahovať na (kritiku) veliteľského štábu, teda mňa, ministra obrany (Sergeja Šojgua) a ďalších vedúcich predstaviteľov, ktorí počas špeciálnej vojenskej operácie chyby robia alebo ich môžu spraviť,“ napísal Prigožin na platforme Telegram. „Spoločnosť by mala o nich povedať, čo považuje za potrebné,“ zdôraznil.

 Kritizovaní by nemali byť iba bežní vojaci. „Len vojak je posvätný. Takže vojakov by mali nechať na pokoji,“ uviedol.

Šéf Vagnerovej skupiny má spory s ruským ministerstvom obrany pre opakovanú kritiku velenia ruskej armády. Obviňuje ju napríklad zo slabého zásobovania potrebnou muníciou.

16:50 Putin vyzval na posilnenie boja proti destabilizácii situácie v Rusku

„Žiadam vás, aby ste tvrdo reagovali na úsilie destabilizovať spoločensko-politickú situáciu v krajine,“ povedal Putin počas stretnutia na úrade generálnej prokuratúry. „Prokurátori by mali byť aktívnejší v boji proti extrémizmu,“ dodal.

Moskva za extrémistov označuje členov opozície či organizácií z radov občianskej spoločnosti, uvádza AFP. Na zozname extrémistických organizácií figurujú aj džihádistické skupiny, Jehovovi svedkovia a od roku 2022 aj americká Meta, materská firma sociálnych sietí Facebook a Instagram.

Vlani bolo 23 zahraničných mimovládnych organizácií v Rusku vyhlásených za neželané, uviedol na stredajšom stretnutí generálny prokurátor Igor Krasnov.

Podľa Putina by prokurátori mali posilniť aj ochranu základných práv vojakov, účastníkov a veteránov špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine. Moskva používa slovné spojenie špeciálna vojenská operácia pre označenie vojny na Ukrajine, ktorú Rusko rozpútalo 24. februára.

„Vytvárame rozsiahle pozitívne zmeny zamerané na posilnenie suverenity krajiny a jej budúcnosti,“ dodal Putin.

Krátko po ruskej invázii na Ukrajinu ruský parlament prijal nové zákony. Obsahujú dlhoročné tresty a pokuty pre tých, čo vedome šíria údajne nepravdivé informácie alebo diskreditujú ruské ozbrojené sily.

14:54 Ruským vojakom veliteľ hrozil, že ich na mieste zastrelia

Zachytená ruská rádiokomunikácia naznačuje, že niektorí ruskí vojaci sú nútení k boju pod hrozbou zastrelenia. Vyplýva to zo zistení medzinárodnej spravodajskej komunity InformNapalm, informuje televízia Sky News.

V jednej zo zachytených komunikácií podľa InformNapalmu vydáva nemenovaný veliteľ rozkaz skupine ruských vojakov, aby prešli do útoku – inak podľa jeho slov riskujú, že budú zastrelení odzadu.

SITA/Mikhail Klimentyev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

„Rozkaz zhora: tí, ktorí sa nezúčastnia na ofenzíve, budú na mieste zastrelení... Bez akejkoľvek kritiky nás... zastrelia, ak neurobíme všetko (čo oni chcú). Odovzdajte to ďalej; ak nebudú pokračovať, celá skupina bude mať problémy,“ uviedol údajne veliteľ.

13:12 Na východe Ukrajiny bola použitá fosforová munícia

Na neobývanú oblasť pri meste Časiv Jar na východe Ukrajiny bola v utorok z ruských pozícii vypálená munícia s bielym fosforom. Uviedli to novinári agentúry AFP.

Po výbuchu vypálenej munície sa uvoľnili malé horiace guľôčky bieleho fosforu, ktoré pomaly padali na zem. Guľôčky spôsobili požiar okolitého porastu na ploche približne s rozlohou futbalového ihriska. 

Najbližšie domy sa nachádzali asi 200 metrov od vonkajšieho okraja požiaru.

Fosforovú muníciu je zakázané používať proti civilistom. Podľa Ženevských konvencií však môže byť použitá proti vojenským cieľom, pripomína AFP. 

12:07 Dánsko venuje miliardu dolárov do fondu pomoci Ukrajine

Dánsko zriadi v priebehu tohto roka fond na pomoc Ukrajine, do ktorého venuje miliardu dolárov. Oznámila to v stredu vláda v Kodani s tým, že sa na tom dohodli takmer všetky dánske parlamentné strany. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Vláda súhlasila so zriadením fondu pre Ukrajinu s celkovým rámcom pre rok 2023 vo výške približne sedem miliárd dánskych korún (čo je v prepočte jedna miliarda dolárov),“ oznámilo dánske ministerstvo financií vo vyhlásení.

Projekt podporilo dovedna 159 zo 179 poslancov dánskeho parlamentu. Prisľúbená pomoc Kyjevu bude rozdelená do troch rôznych sfér, pričom najväčší podiel bude predstavovať vojenská podpora vo výške približne 5,4 miliardy dánskych korún.

Na humanitárne účely a dlhodobú obnovu Ukrajiny bude vyčlenených zhruba 1,2 miliardy korún, zatiaľ čo 400 miliónov korún pôjde na podporu podnikateľských iniciatív. 

Dánska vláda okrem toho v rokoch 2024-2027 vyčlení finančné prostriedky na pokrytie nákladov na nahradenie vojenskej pomoci poskytnutej Ukrajine v rokoch 2022 a 2023, uviedol kabinet v Kodani.

10:30 Rusko tvrdí, že zostrelilo nad Belgorodom tri rakety

 Časť trosiek a úlomky rakiet dopadli na obývané územia, uviedol gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov. V dôsledku rozbitého skla utrpelo ľahšie zranenia jedno dievča a úlomky striel poškodili viacero domov, dodal.

K pôvodu rakiet sa Gladkov nevyjadril. Od ruského vpádu na Ukrajinu sa však úrady prihraničných oblastiach Ruska opakovane sťažujú na údajné ostreľovanie z ukrajinskej strany, ktorá sa však od takýchto prípadov dištancuje. 

Starosta mesta Belgorod Valentin Demidov uviedol, že obyvatelia poškodených domov sa ubytovali v jednom z miestnych hotelov. Opravné práce na dovedna 11 budovách sa majú začať už v priebehu stredy, pričom poškodené boli najmä strechy a okná, dodal.

8:10 Za vlastizradu a diskreditáciu armády budú zrejme v Rusku odoberať občianstvo

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy o odobratí nadobudnutého ruského občianstva sa týkajú zrady, diskreditácie špeciálnej vojenskej operácie, citovala agentúra RIA Konstantina Zatulina, prvého podpredsedu parlamentného výboru pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).

Navrhované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zákona o občianstve boli predložené na prerokovanie tomuto výboru. Reuters pripomína, že Rusko nazýva svoju inváziu na Ukrajine "špeciálnou vojenskou operáciou", kým Ukrajina a jej spojenci tvrdia, že je to eufemizmus pre plnohodnotnú agresiu, ktorej cieľom je obsadiť ukrajinské územia. 

SNŠ vzniklo v roku 1991 a sformované bolo Ruskom i skupinou bývalých sovietskych republík. V roku 2022 získalo podľa údajov ruského ministerstva vnútra ruské občianstvo viac než 691 000 ľudí, pričom takmer polovica z nich pochádzala z krajín SNŠ.

Dolná komora ruského parlamentu – Štátna duma – v utorok odhlasovala schválenie novely zákona trestajúceho tých, ktorí boli uznaní vinnými z diskreditácie "dobrovoľníckych" skupín bojujúcich na Ukrajine.

Kremeľ tvrdí, že väčšina Rusov podporuje jeho kroky na Ukrajine a prieskumy verejnej mienky toto tvrdenie podporujú. Státisíce ľudí, ktorí s tým nesúhlasia či sa obávajú odvodu na bojisko, však už z krajiny ušli a tí, ktorí zostali, riskujú dlhoročné väzenské tresty v prípade, ak si trúfnu "diskreditovať" armádu.

Za takéto diskreditovanie armády hrozí až päťročné väzenie. Za úmyselné šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde môže vinník ísť za mreže až na 15 rokov, pripomína Reuters.

Správy z prechádzajúceho dňa 14.3.2023:

19:15 Holandsko dodá Ukrajine mínolovky i systémy na odhaľovanie dronov

Holandsko pošle Ukrajine dve mínolovky, radarové systémy na odhaľovanie dronov a ženijné mosty. Oznámila to v utorok holandská ministerka obrany Kajsa Ollongenová. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice CNN.

Zásielka zahŕňa systémy M3 na výstavbu mostov a prepravu vozidiel cez vodné plochy. Tieto systémy a radary na detekciu dronov zaobstarajú priamo od výrobcov. Mínolovky na Ukrajinu dodajú v roku 2025, aby po vojne vyhľadávali míny v Čiernom mori, píše agentúra Reuters.

Dodanie týchto lodí podľa Ollongenovej prispeje k zvýšeniu bezpečnosti v Čiernom mori, bezpečnosti Európy i potravinovej bezpečnosti vo svete.

Holandská ministerka v utorok predstavila plány na spoluprácu s Belgickom, prípadne aj ďalšími krajinami, s cieľom poskytovať ukrajinským silám výcvik na obsluhovanie mínoloviek. Ollongenová počas uplynulých dní navštívila v spoločnosti ukrajinského ministra obrany Olexija Reznikova viacero miest na juhu Ukrajiny. Rokovali o posilnení obrany na pobreží, dôležitosti bezpečnosti na mori a ochrane lodí s obilím. Ministerka vyzdvihla úsilie ukrajinských síl a povedala, že sú to sami Ukrajinci, kto bojuje o každý centimeter svojej krajiny.

16:10 V Kyjeve odstránia niektoré zátarasy a zasypú časť zákopov

Vedenie ukrajinskej metropoly Kyjev sa spoločne s armádou rozhodlo, že v meste odstránia niektoré zátarasy. Niektoré kontrolné stanovištia zasa uvedú do tzv. spiaceho režimu a činnosť iných posilnia. Ako na Telegrame informovala vojenská správa v Kyjeve, v meste taktiež zasypú časť zákopov.

Na niektorých miestach vymenia nepoužiteľné betónové bloky, tzv. protitankových ježkov, vymenia vrecia s pieskom a spevnia zákopy. „Je to potrebné, aby v prípade ohrozenia hlavného mesta mohli byť barikády rýchlo uvedené do bojového režimu,“ tvrdí vojenská správa. Zvyšok bariér v Kyjeve, ktoré momentálne nie sú potrebné, demontujú.

Vojenská správa uviedla, že v súčasnosti je priama hrozba nepriateľských akcií v Kyjeve minimálna a optimalizácia siete barikád vytvorí obyvateľom pohodlnejší život v meste. Šéf vojenskej správy v Kyjeve Serhij Popko však zdôraznil, že vojna pokračuje a hrozba ruského útoku zo severného smeru stále trvá.

15:10 Rusko pomocou taktických lietadiel útočilo raketami na Odeskú oblasť

Rusko podniklo v utorok raketový útok na Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny a použili pritom taktické lietadlá, oznámilo ukrajinské južné operačné velenie v aktualizovanej popoludňajšej správe. TASR informuje podľa portálu britského denníka The Guardian.

Podľa ukrajinského velenia boli ruské rakety nad Čiernym morom zneškodnené, ale trosky a tlaková vlna po výbuchu poškodili na pobreží materskú školu a niekoľko súkromných domov. Obete na životoch neboli hlásené.

13:45 Rusko zavádza tresty za „diskreditáciu“ dobrovoľníkov bojujúcich na Ukrajine

Dolná komora ruského parlamentu - Štátna duma - v utorok v záverečnom čítaní schválila návrhy zmien v zákonoch o trestnej zodpovednosti za diskreditáciu účastníkov tzv. „špeciálnej vojenskej operácie“. Tak sa v Rusku oficiálne označuje útočná vojna voči Ukrajine rozpútaná ruským politickým vedením a armádou. 

Z prijatých pozmeňujúcich návrhov vyplýva, že okrem príslušníkov ruskej armády a Národnej gardy sa bude trestať aj pokusy o diskreditáciu a šírenie dezinformácií o „dobrovoľníckych formáciách, organizáciách alebo osobách, ktoré poskytujú pomoc pri plnení úloh uložených ruským ozbrojeným silám“. TASR o tom informuje s odvolaním sa na správu BBC. 

Zákon sa tak bude vzťahovať aj žoldnierske formácie, akou je Vagnerova skupina založená ruským podnikateľom Jevgenijom Prigožinom. 

Zo schváleného zákona vyplýva, že osobe, ktorá sa na verejnosti opakovane dopustí diskreditácie ozbrojených síl a im pomáhajúcich zložiek, môže súd vyrubiť pokutu od 100 000 rubľov (1237 eur) do 300 000 rubľov (3712 eur) alebo vyniesť trest odňatia slobody až na päť rokov.

13:05 Útok na obytnú budovu v Kramatorsku zabil jednu osobu

Ruská raketa zasiahla v utorok obytný dom v centre ukrajinského Kramatorska, o život prišla najmenej jedna osoba a ďalší traja ľudia utrpeli zranenia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že pri výbuchu bolo poškodených dovedna šesť bytových domov a záchranné práce naďalej pokračujú.

V Kramatorsku sídli miestne veliteľstvo ukrajinskej armády. Ukrajinské úrady tvrdia, že v minulosti bol pravidelne terčom ruského ostreľovania a iných útokov. Raketový útok na mestskú železničnú stanicu vlani v apríli, z ktorého Kyjev a veľká časť medzinárodného spoločenstva obvinili Moskvu, zabil niekoľko desiatok ľudí a viac ako 100 zranil.

12:30 Británia: Ruská armáda má nedostatok munície, používa aj už vyradené náboje

Britské ministerstvo obrany vo svojom utorňajšom rannom súhrne o vývoji situácie na Ukrajine píše, že ruské jednotky na fronte pociťujú vážny nedostatok munície, informovala agentúra DPA.

„V posledných týždňoch sa nedostatok munície pre ruské delostrelectvo pravdepodobne zhoršil do takej miery, že na mnohých častiach frontu boli zavedené mimoriadne prísne prídelové limity. To bolo takmer určite dôvodom, prečo ruské jednotky neboli v poslednom čase schopné uskutočniť žiadnu významnú útočnú operáciu,“ konštatuje britské ministerstvo.

12:00 Kremeľ tvrdí, že svoje ciele na Ukrajine môže dosiahnuť len vojenskou silou

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok povedal, že vzhľadom na postoj Kyjeva je ciele Ruska na Ukrajine možné dosiahnuť len s použitím vojenskej sily. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Musíme dosiahnuť naše ciele. Momentálne je to možné len vojenskými prostriedkami vzhľadom na súčasný postoj kyjevského režimu,“ uviedol Peskov. 

Rusko tvrdí, že na Ukrajine bojuje s cieľom „oslobodiť“ rusky hovoriace obyvateľstvo žijúce vo východoukrajinskom Donbase od toho, čo nazýva neonacistickým režimom v Kyjeve. Kyjev aj Západ to označujú za nepodloženú zámienku na ospravedlnenie agresívnej vojny a ruskej snahy zmocniť sa rozsiahlych území Ukrajiny.

Moskva zároveň obviňuje Kyjev z krachu mierových rokovaní. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však trvá na tom, že o mierovom urovnaní vojny bude uvažovať až po tom, ako ruské jednotky opustia ukrajinské územie.

9:10 V Kyjeve a priľahlej oblasti zrušili plánované odstávky dodávok elektriny

Plánované odstávky dodávok elektriny pre spotrebiteľov v Kyjeve a Kyjevskej oblasti už nie sú potrebné. Podľa britskej stanice BBC to v pondelok oznámila ukrajinská energetická spoločnosť DTEK. 

Dodávky elektrickej energie pre všetkých obyvateľov hlavného mesta a regiónu boli obnovené, takže harmonogramy stabilizačných odstávok už neplatia, uvádza sa vo vyhlásení spoločnosti DTEK.

Energetická kríza na Ukrajine súvisí s útokmi ruskej armády na energetickú infraštruktúru, ktoré vo zvýšenej miere podniká od vlaňajšieho októbra. Ich dôsledkom boli miestami rozsiahle výpadky v dodávkach elektrickej energií, tepla a vody, ale aj v komunikácii — najmä vo veľkých mestách. 

8:30 Srbský minister hospodárstva vyzval vládu na uvalenie sankcií proti Rusku

Srbský minister hospodárstva Rade Basta vyzval vládu krajiny, aby uvalila sankcie proti Rusku. Minister v pondelok vyhlásil, že Srbsko platí „vysokú cenu“ za to, že sankcie doteraz neprijalo. Dodal, že „čoraz viac neúnosné“, že srbská vláda zostáva ticho. Šéf rezortu hospodárstva sa takto vyjadril po tom, ako srbský prezident Aleksandar Vučić podľa webu Balkan Insight minulý týždeň povedal, že nemôže „prisahať“, že Srbsko sankcie proti Rusku nikdy neuvalí. Informuje o tom portál Kyiv Independent.

Informácie z predchádzajúceho dňa 13.3.2023:

20:20 Výcvik na obsluhu tankov Leopard 2A4 ukončili desiatky ukrajinských vojakov

Desiatky ukrajinských vojakov v pondelok ukončili štyri týždne trvajúci výcvik v Španielsku na obsluhu tankov Leopard 2A4. Madrid sa chystá Kyjevu dodať šesť takýchto tankov počas tejto jari. Výcviku na vojenskej základni v meste Zaragoza v severovýchodnom Španielsku sa zúčastnilo 40 členov posádok tankov a 15 mechanikov, uviedla vo vyhlásení španielska armáda. Referuje o tom web The Guardian.

18:30 V Chersonskej oblasti počas piatich dní uplatnia predĺžený zákaz vychádzania

V Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny budú počas piatich dní uplatňovať predĺžený zákaz vychádzania. Uviedol to gubernátor oblasti Oleksandr Prokudin. Zákaz vychádzania bude trvať od piatej popoludní do pol siedmej rána od 13. do 17. marca. Podľa gubernátora totiž úrady dostali informácie o možnej prítomnosti ruských sabotážno-prieskumných skupín v oblasti. Cieľom zákazu vychádzania je predísť obetiam medzi civilným obyvateľstvom počas opatrení proti sabotážam. Referuje o tom web Kyiv Independent.

„Žiadam všetkých, ktorí potrebujú odísť z oblasti dnes, aby tak urobili ihneď a v budúcnosti, aby plánovali svoj pobyt v meste a v oblasti," uviedol gubernátor. Po tom, ako ukrajinské sily vlani v novembri oslobodili časť Chersonskej oblasti, je mesto Cherson a jeho okolie na západnom brehu rieky Dnipro terčom nepretržitého bombardovania ruskými silami.

16:30 Dve ruské rakety zasiahli školu v Avdijivke, jeden človek zahynul

Najmenej jednu obeť si vyžiadal ruský raketový útok na školu v meste Avdijivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedol to v pondelok vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, TASR informuje podľa správy britskej stanice Sky News.

Jermak na sociálnej sieti bez bližších podrobností napísal, že ruské sily vypálili na budovu školy dve rakety. Rusko sa už niekoľko mesiacov snaží ovládnuť celé územie Donbasu na východe Ukrajiny, ktorý pozostáva z Doneckej a Luhanskej oblasti. Oba administratívne celky Moskva vlani v septembri nezákonne anektovala na základe výsledkov kontroverzných a medzinárodne neuznaných referend.

14:00 Dve tretiny Ukrajincov chcú oslobodenie celej Ukrajiny vrátane Krymu

Dovedna 64 % Ukrajincov je presvedčených, že je potrebné pokúsiť sa oslobodiť celé územie Ukrajiny vrátane Krymu, aj keby to malo znamenať dlhšiu vojnu a menšiu podporu Západu. Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (KIIS), o ktorom informuje portál Ukrajinská pravda.

Naopak, 24 % sa prikláňa skôr k možnosti, že Ukrajina by sa mohla zdržať vojenských operácií na Kryme výmenou za oslobodenie a ochranu všetkých území vrátane Donbasu, akurát s výnimkou spomenutého Rusmi okupovaného polostrova Krym. Ďalších 8 % opýtaných nevedelo na túto tému odpovedať.

Prieskum sa uskutočnil telefonicky od 22. februára do 6. marca, zapojilo sa doň celkovo 2007 respondentov žijúcich vo všetkých oblastiach Ukrajiny okrem Krymu.

Sociológovia z uvedeného inštitútu už skôr v prieskume zistili, že veľká väčšina Ukrajincov považuje akékoľvek územné ústupky za neprijateľné. Podľa najnovších údajov KIIS je len 9 % Ukrajincov vo všeobecnosti pripravených na ústupky, zatiaľ čo 87 % je proti akýmkoľvek ústupkom.

SITA/Rosavtodor Press Service via AP

13:00 Na ruskej strane padlo už takmer 160-tisíc vojakov, tvrdí Ukrajina

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 159 800 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas nedele prišlo o život 710 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3474 tankov, 6774 bojových obrnených vozidiel, 5354 vozidiel a palivových nádrží, 2503 delostreleckých systémov, 493 odpaľovacích raketových systémov, 259 systémov protivzdušnej obrany, 289 vrtuľníkov, 304 lietadiel, 2109 dronov, 907 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 251 kusov špeciálnej techniky.

SITA/AP Photo

12:00 Konflikt medzi Wagnerovcami a ruským rezortom obrany podľa ISW v Bachmute kulminuje

Ruské ministerstvo obrany podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) pravdepodobne využíva príležitosť bojov vo východoukrajinskom Bachmute na vyčerpanie elitných aj trestaneckých síl žoldnierskej Wagnerovej skupiny. Zrejme tak robí v snahe oslabiť jej zakladateľa Jevgenija Prigožina a zmariť jeho ambície na väčší vplyv v Kremli. Konflikt medzi rezortom a Wagnerovcami pravdepodobne v Bachmute kulminuje. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent.

Cena ruskej ofenzívy v Bachmute zahŕňa aj značné straty na životoch medzi ruskými silami. Hovorca ukrajinských ozbrojených síl Serhij Čerevatyj povedal, že počas 12. marca v sektore frontovej línie okolo Bachmutu zomrelo 239 ruských vojakov a ďalších 293 utrpelo zranenia.

Správy pritom prichádzajú v čase, keď sa Wagnerovci usilujú naverbovať ďalších členov a otvorili nové náborové strediská v 42 ruských mestách.

8:30 Pri bojoch o Bachmut prišlo za týždeň o život viac ako 1100 ruských vojakov, tvrdí Zelenskyj

V bojoch o mesto Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny prišlo za ostatný týždeň o život viac ako 1100 ruských vojakov a minimálne 1500 bolo zranených. Zničených bolo i viac ako desať skladov munície. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v nočnom videopríhovore k národu to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v nedeľňajšej aktualizácii uviedol, že ruský postup na Bachmut sa pravdepodobne zastavil a nič nenasvedčuje tomu, že by okupanti v ostatných dňoch boli schopní dosiahnuť nejaký pokrok. Britská vojenská rozviedka v sobotu informovala, že Wagnerovci majú pod kontrolu väčšinu východného Bachmutu a ukrajinské sily sú na západe, pričom rieka Bachmutka teraz predstavuje frontovú líniu

Správy z predchádzajúceho dňa 12.3.2023:

20:20 Ukrajina i Rusko hlásia vysoký počet obetí na strane nepriateľa v Bachmute

 Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že jeho armáda zabila za uplynulých 24 hodín v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny 220 ukrajinských vojakov.

„V doneckom smere... bolo počas dňa zničených 220 ukrajinských vojakov, bojové vozidlo pechoty, tri ozbrojené vozidlá, sedem vozidiel a húfnica D-30,“ uviedol v nedeľu ruský rezort.

Podobne hlásila tiež vysoké straty na strane ruskej armády aj Ukrajina. Sky News pritom upozorňuje, že hlásené počty nedokázala nezávisle overiť.

Hovorca ukrajinskej armády Serhij Čerevatyj uviedol, že ruská armáda prišla v sobotu pri Bachmute o vyše 500 vojakov, z ktorých bolo 221 zabitých a 314 ich utrpelo zranenia.

Bachmut je v súčasnosti dejiskom jedného z najintenzívnejších bojov. Ruskej armáde a bojovníkom z ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny sa podarilo obsadiť predmestie a východnú časť mesta, no zatiaľ nedokázali Bachmut úplne obkľúčiť.

19:33 Kirill žiada ukončenie opatrení proti ukrajinskej cirkvi spätej s Moskvou

Hlava ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill v sobotu požiadal pápeža Františka a ďalších náboženských lídrov, aby presvedčili Ukrajinu, nech zastaví zásahy proti historicky ruskému krídlu tejto cirkvi.

Kyjev totiž v piatok nariadil ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UOC), aby opustila kláštorný komplex, v ktorom sídli. Ide o najnovší krok proti denominácii, ktorá je podľa ukrajinskej vlády proruská a spolupracuje s Moskvou, informuje tlačová agentúra Reuters.

Kirill vyzval náboženských vodcov a medzinárodné organizácie, aby vynaložili všetko úsilie na zabránenie násilnému zatvoreniu daného kláštora, ktoré povedie k porušeniu práv miliónov ukrajinských veriacich, uvádza sa vo vyhlásení patriarchu.

SITA/The State Duma, The Federal Assembly of The Russian Federation Press service via AP

Kirill dôrazne podporil inváziu Ruska na Ukrajinu. UOC tvrdí, že prerušila všetky svoje vzťahy s Ruskom a moskovským patriarchátom a že je obeťou politického honu na čarodejnice.

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) od vlaňajšieho októbra pravidelne vykonáva prehliadky v chrámoch UOC, uvaľuje sankcie na jej biskupov aj finančných podporovateľov a začala trestné stíhanie desiatok jej duchovných.

Kirill vyjadril poľutovanie nad tým, že sú hrubo porušované práva a slobody ukrajinských veriacich.

Medzi mnohými lídrami, ktorým je Kirillova výzva adresovaná, sú pápež František, arcibiskup z Canterbury Justin Welby, hlava egyptskej koptskej cirkvi Teodor II., generálny tajomník OSN António Guterres alebo šéf Úradu OSN pre ľudské práva (OHCHR) Volker Türk, uviedla ruská pravoslávna cirkev.

Ukrajinské ministerstvo kultúry uviedlo, že UOC musí do 29. marca opustiť 980-ročný kláštorný komplex Kyjevsko-pečerská lavra v Kyjeve, kde má svoje sídlo.

16:59 Rusko sa zatiaľ nezúčastnilo na rokovaniach o predĺžení dohody o vývoze obilia

Vyhlásila to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, informuje TASR podľa nedeľňajšej správy televízie Sky News.

„Nijaké rokovania týkajúce sa tejto záležitosti sa nekonali, predovšetkým vôbec nie za účasti predstaviteľov Ruska,“ uviedla Zacharovová.

Najbližšie rokovanie o predĺžení tejto dohody s účasťou Ruska sa podľa Zacharovovej uskutoční v pondelok 13. marca v Ženeve. Ruská delegácia tam bude rokovať s generálnou tajomníčkou Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) Rebecou Grynspanovou.

Dohodu o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov sprostredkovali OSN a Turecko vlani v júli. Táto dohoda, ktorej platnosť končí 18. marca, pomohla obmedziť narastajúce ceny potravín. Prvýkrát bola predĺžená v novembri.

Táto dohoda umožnila Ukrajine vyviesť milióny ton obilia. Ukrajina je pritom jedným z najväčších vývozcov obilia na svete a veľká časť jej obilia je vyvážaná do afrických krajín.

15:16 Rusko v sobotu nedosiahlo v Bachmute žiaden postup, tvrdí ISW

Ruské sily v sobotu nedosiahli vo východoukrajinskom meste Bachmut žiaden potvrdený postup. V najnovšej aktualizácii to naznačujú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorých ruskí vojaci a žoldnieri z Wagnerovej skupiny pokračovali v pozemných útokoch, ale nič nedokazuje, že by dosiahli nejaký pokrok.

Popredný think tank, sídliaci vo Washingtone, vo svojej správe citoval hovorcu ukrajinských ozbrojených síl Serhija Čerevatyja, podľa ktorého boli boje v Bachmute tento týždeň intenzívnejšie ako týždeň predtým. Hovorca v sobotu povedal, že za uplynulých 24 hodín sa v meste odohralo 23 bojových stretov.

Britská vojenská rozviedka v sobotu informovala, že Wagnerovci majú pod kontrolu väčšinu východného Bachmutu a ukrajinské sily sú na západe, pričom rieka Bachmutka teraz predstavuje frontovú líniu.

ISW vo svojej aktualizácii hovorí aj o strate kontroly Kremľa nad informačnou sférou v Rusku. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová potvrdila „boj vo vnútornom kruhu Kremľa“. Kremeľ sa podľa hovorkyne fakticky vzdal kontroly nad informačným priestorom krajiny, pričom prezident Vladimir Putin nie je schopný ľahko získať kontrolu. Vyjadrenia Zacharovovej, prednesené na fóre o „praktických a technologických aspektoch informačnej a kognitívnej vojny v modernej realite“ v Moskve, sú podľa ISW „pozoruhodné“ a v súlade s dlhodobými hodnoteniami think tanku o „zhoršujúcom sa kremeľskom režime a dynamike riadenia informačného priestoru“.

13:30 Ruská armáda prišla za sobotu o viac ako tisíc vojakov

Na Ukrajine v priebehu soboty zabili 1 090 ruských vojakov. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda citujúc údaje generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl. Ruské straty na životoch vo vojne na Ukrajine tak podľa neho dosiahli úroveň 159 090.

Počas uplynulého dňa tiež Rusko prišlo o osem tankov, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, štyri delostrelecké systémy, dva systémy protivzdušnej obrany a štyri vozidlá a cisterny. Dovedna tak už Rusko stratilo 3 466 tankov, 6 769 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 487 delostreleckých systémov, 259 systémov protivzdušnej obrany a 5 348 cisterien a vozidiel.

12:13 Kuleba vyzval Nemecko, aby urýchlilo dodávky munície na Ukrajinu

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval Nemecko, aby urýchlilo dodávky munície a začalo s výcvikom ukrajinských pilotov. Uviedol to v rozhovore pre noviny Bild am Sonntag zverejnenom v nedeľu. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Kuleba pripomenul, že nemeckí výrobcovia zbraní mu vo februári na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii povedali, že sú pripravení poslať zásoby munície, ale čakajú, kým vláda podpíše zmluvy. Problém je teda vo vláde, podotkol. 

Kuleba dal jasne najavo, že neočakáva, že západní spojenci v dohľadnej dobe poskytnú Ukrajine stíhačky, o ktoré žiada. Dodal však, že ukrajinskí piloti by mali byť tak či tak vycvičení, takže po prijatí tohto rozhodnutia budú pripravení. 

Ak by Nemecko vycvičilo ukrajinských pilotov, bolo by to jasné posolstvo jeho politickej angažovanosti, dodal v rozhovore. 

10:55 Dopad strát vo vojne sa v jednotlivých regiónoch Ruska dramaticky líši

Dopad ťažkých ruských strán na regióny v Rusku sa podľa britskej vojenskej rozviedky dramaticky rôzni. Britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej správe o vojne na Ukrajine uvádza, že v pomere k počtu obyvateľov zostali najbohatšie mestá Moskva a Petrohrad relatívne nedotknuté, na rozdiel, napríklad, od regiónov na východe. Na svojej webstránke o tom informuje denník The Guardian.

V mnohých východných regiónoch je úmrtnosť, vyjadrená ako percento populácie, pravdepodobne viac ako 30-krát vyššia ako v Moskve, tvrdí ministerstvo.

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

Rodiny ruských elít zostávajú zväčša nedotknuté. Britský rezort obrany poukazuje, že fotografie z 21. februára 2023 z prejavu ruského prezidenta o stave národa ukazujú vysokých predstaviteľov Ruska sediacich v dvoch predných radoch publika, pričom o žiadnom z nich nie je známe, že má deti slúžiace v armáde.

Ruské ministerstvo obrany sa snaží riešiť svoj pretrvávajúci nedostatok bojového personálu, no izolácia lepšie situovaných a vplyvnejších členov ruskej spoločnosti bude s veľkou pravdepodobnosťou naďalej hlavným faktorom, konštatuje tiež Londýn.

Správy z predchádzajúceho dňa 11.3.2023

20:00 Od začiatku vojny zahynulo prinajmenšom 464 detí

Ruské útoky na Ukrajinu si od začiatku vojny vyžiadali životy najmenej 464 detí a ďalších 934 zranili. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent s odvolaním sa na ukrajinskú generálnu prokuratúru. Tá vo svojej sobotňajšej aktualizácii na základe policajných údajov uviedla, že 367 detí považujú za nezvestné.

Najvyšší počet obetí zdokumentovali v Doneckej a Charkivskej oblasti.

Očakáva sa, že počet detských obetí je v skutočnosti vyšší, keďže aktuálny počet nezahŕňa údaje z území okupovaných Ruskom alebo z území, kde sú nepriateľské akcie.

Prokuratúra tiež informovala, že do Ruska nútene deportovali takmer 16 226 ukrajinských detí.

18:10 Irán sa dohodol s Ruskom na nákupe stíhačiek Su-35, tvrdia iránske médiá

Vo vyhlásení, ktoré Irán adresoval Organizácii Spojených národov, sa uvádza, že Teherán začal oslovovať krajiny s cieľom kúpiť stíhačky, aby tak doplnil svoju flotilu.

„Rusko oznámilo, že je pripravené ich predať... Stíhačky Suchoj Su-35 sú po technickej stránke akceptovateľné a Irán uzavrel dohodu o ich kúpe,“ citujú iránske média vyjadrenie misie Iránu pri OSN.

V správe iránskej televízie IRIB sa neuvádza, či Rusko dohodu potvrdilo, pričom neboli zverejnené ani bližšie informácie o dohode.

Vzdušné sily Iránu, postihnutého medzinárodnými sankciami, majú starnúcu leteckú flotilu a majú preto ťažkosti so zháňaním náhradných dielov. Iránska letecká flotila sa v súčasnosti skladá prevažne z ruských stíhačiek MiG a Suchoj pochádzajúcich ešte z čias Sovietskeho zväzu. Obsahuje aj niekoľko amerických stíhačiek F-4 a F-5, ktoré Irán nadobudol ešte pred iránskou revolúciou v roku 1979.

Nákupom ruských stíhačiek sa pritom ešte viac prehĺbi obranná spolupráca Teheránu a Moskvy. Ich vzťahy sa v priebehu uplynulého roka posilnili aj napriek vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu. Pred spoluprácou Ruska a Iránu pritom varujú napríklad Spojené štáty.

16:34 Vagnerovci sú podľa Prigožina neďaleko centra Bachmutu

Zakladateľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v sobotu uviedol, že jeho bojovníci sa nachádzajú neďaleko centra východoukrajinského mesta Bachmut. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram stojí Prigožin na streche výškovej budovy, pričom tvrdí, že je v Bachmute.

„To je budova mestskej správy, centrum mesta. Je vzdialená kilometer a 200 metrov,“ hovorí Prigožin a ukazuje na budovu v pozadí. Dodal, že najdôležitejšie teraz je dostať muníciu a pohnúť sa vpred. 

Vagnerovci stoja na čele mnohých útokov na východoukrajinské mestá vrátane Bachmutu, o ktorý vedú ruské a ukrajinské sily jeden z doposiaľ najdlhších a najkrvavejších bojov. Obe strany utrpeli v okolí Bachmutu ťažké straty.

15:00 Pri ostreľovaní Chersonu prišli o život traja ľudia

V dôsledku ruského ostreľovania mesta Cherson na juhu Ukrajiny v sobotu zahynuli traja ľudia a ďalšie dve osoby utrpeli zranenia. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Ruskí teroristi znova ostreľovali Cherson, uviedol vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Zároveň zverejnil snímku hasičov s obhoreným autom.

Šéf miestnej vojenskej administratívy Oleksander Prokudin povedal, že osoby zahynuli pri zásahu auta, ktoré začalo horieť. V dôsledku ostreľovania bolo poškodených niekoľko áut.

K útoku došlo dva dni po tom, ako pri ruskom ostreľovaní Chersonu prišli o život traja ľudia. 

14:03 Nórsko poskytne Ukrajine dva systémy protivzdušnej obrany NASAMS

Nórsko poskytne Ukrajine v spolupráci so Spojenými štátmi dva systémy protivzdušnej obrany NASAMS. Oznámil to nórsky minister obrany Björn Arild Gram, informuje TASR podľa sobotňajšej správy televízie Sky News.

Šéf nórskeho rezortu obrany navštívil tento týždeň Kyjev, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ministrom obrany Olexijom Reznikovom. 

Ministerie van Defensie/Wikipedia

„Je ťažké pochopiť tu miera zničenia. Keď to vidím na vlastné oči, zanecháva to vo mne hlboký dojem,“ uviedol Gram.

Ukrajinské mestá opakovanie čelia ruským útokom raketami a dronmi. Posledný takýto rozsiahly útok na územie Ukrajiny podniklo Rusko vo štvrtok skoro ráno. Podľa Zelenského v rámci neho Rusi na ciele po celej Ukrajine vypálili 81 rakiet. 

12:09 V Bachmute je vražedná zóna, ktorá marí útok Wagnerovcov smerom na západ

Ťažko obliehaný Bachmut na východe Ukrajiny sa podľa britskej vojenskej rozviedky stal „vražednou zónou“, čo značne sťažuje úsilie ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny pokračovať v útoku smerom na Západ. Informuje o tom na svojej webstránke denník The Guardian.

Britské ministerstvo obrany vo svojej sobotňajšej správe o vojne na Ukrajine uvádza, že za ostatné štyri dni Wagnerovci dostali pod kontrolu väčšinu východného Bachmutu. Ukrajinskí vojaci sa zatiaľ držia v západnej časti, kde strieľajú z opevnených budov, a zbúrali kľúčové mosty nad riekou Bachmutka. Rezort zároveň upozorňuje, že ukrajinské sily a ich zásobovacie trasy na západe zostávajú zraniteľné voči pokračujúcim ruským pokusom obkľúčiť obrancov zo severu a juhu.

8:40 EÚ a USA sa chcú viac zamerať proti podporovateľom Ruska vo vojne na Ukrajine

Európska únia a USA plánujú ešte viac obmedziť podporu ruskej invázii na Ukrajinu, oznámili v piatok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a americký prezident Joe Biden. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Spoločne podnikáme nové kroky, zamerané na ďalších aktérov z tretích krajín na celom svete, aby sme narušili podporu pre ruskú vojnu z ktoréhokoľvek kúta sveta, kde je identifikovaná,“ uviedli lídri v spoločnom vyhlásení po rokovaní vo Washingtone.

Osobitnú pozornosť bude venovaná tomu, aby sa Rusku zabránilo obchádzať sankcie, povedala von der Leyenová počas krátkeho stretnutia s novinármi v Bielom dome.

„Pracujeme na tom, aby sme ešte viac obmedzili ruské príjmy a zároveň zabezpečili nepretržité dodávky energie pre rozvíjajúce sa trhy a rozvojové krajiny,“ uviedli vo vyhlásení. Konkrétne opatrenia však nemenovali.

Biden a von der Leyenová konkrétne nespomenuli ani Čínu. USA aj EÚ však zvažujú uvaliť sankcie na Peking, ak sa potvrdí, že podporuje Rusko dodávkami zbraní.

Udalosti z predošlého dňa 10.3.2023:

19:25 Rusko varovalo regionálnych spojencov pred zbližovaním sa so Spojenými štátmi

Rusko v piatok varovalo svojich spojencov, ktorí boli kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu, aby sa nezbližovali so Spojenými štátmi. Zároveň odsúdilo protesty v Gruzínsku, ktoré prirovnalo k „majdanu“, ukrajinskej prozápadnej revolúcii z roku 2014, informuje agentúra Reuters. 

„Zdá sa mi, že všetky krajiny ležiace v okolí Ruskej federácie by si mali urobiť vlastné závery o tom, aké nebezpečné je vydať sa na cestu začlenenia sa do 'zóny zodpovednosti' Spojených štátov, do zóny ich záujmov,“ povedal v štátnej televízii šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov.

SITA/AP Photo/Alexander Zemlianichenko, Pool

Masové protesty v Gruzínsku z posledných dní sú podľa Lavrova „veľmi podobné kyjevskému majdanu“. Odkazoval tým na vlnu protestov a nepokojov na Ukrajine v rokoch 2013 a 2014, ktorá viedla k pádu režimu proruského prezidenta Viktora Janukovyča.

Lavrovove vyjadrenia podľa agentúry Reuters svedčia o nervozite Moskvy vyvolanej oslabovaním autority Ruska v postsovietskom priestore — od Arménska a Azerbajdžanu na južnom Kaukaze po Kazachstan a Tadžikistan v strednej Ázii.

18:50 Ukrajinský minister energetiky vyzval MAAE, aby zbavila Rusko členstva

Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko vyzval Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE), aby Rusko zbavila členstva v nej. Spomenutý rezort o tom informoval na Facebooku.

Rusko vo štvrtok podniklo ďalší masívny raketový útok zameraný na ukrajinskú infraštruktúru. V dôsledku útoku bola Zaporižžská jadrová elektráreň, najväčšia v Európe, odpojená od ukrajinskej elektrickej siete, no podarilo sa ju znova pripojiť.

„Rusko sa zameriava na kritickú civilnú infraštruktúru. Zámerne ničí komunikačné linky najväčšej európskej jadrovej elektrárne. Svojimi činmi agresor pokračuje vo vydieraní celého sveta jadrovou katastrofou. Čo ešte musí Rusko urobiť, aby svet reagoval a ukončil spoluprácu s Rosatom-om? Vyzývame našich partnerov, aby podnikli rozhodné kroky, zaviedli sankcie voči jadrovému sektoru agresora a pripravili Rusko o výhody členstva v MAAE,“ vyhlásil Haluščenko.

17:15 Prigožin oznámil otvorenie 42 náborových centier vagnerovcov

Vodca ruskej žoldnierskej organizácie Vagnerova skupina Jevgenij Prigožin v piatok oznámil otvorenie náborových stredísk v desiatkach miest v Rusku. Informuje o tom agentúra AFP.

Prigožin vo vyhlásení uviedol, že náborové centrá sa otvorili v 42 ruských mestách. Zo zverejneného zoznamu vyplýva, že nábor bude prebiehať v športových centrách a kluboch bojových umení.

„Napriek mohutnému odporu ukrajinských ozbrojených síl budeme postupovať vpred,“ uviedol 61-ročný prokremeľský podnikateľ.

„Napriek polenám, ktoré pri každej príležitosti hádžu pod nohy, to spolu prekonáme,“ povedal Prigožin, narážajúc na nezhody s ruským ministerstvom obrany.        

Šéf vagnerovcov niekoľko mesiacov uskutočňoval nábor medzi väzňami, pričom im sľuboval amnestiu v prípade, že boje na Ukrajine prežijú a vrátia sa do Ruska, pripomína AFP. Zrejme pod tlakom ministerstva obrany však začiatkom februára oznámil, že nábor vo väzniciach sa skončil.

14:55 USA: Rusko na Ukrajine zachytáva niektoré západné zbrane a posiela ich do Iránu

Rusko zachytáva na bojisku na Ukrajine niektoré zbrane a vybavenie poskytnuté Spojenými štátmi a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO) a posiela ich do Iránu. Tam sa podľa predpokladov americkej strany Teherán pokúša zistiť, ako fungujú a vyrobiť na základe toho vlastné. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na štyri zdroje oboznámené s problematikou.

Počas posledného roka predstavitelia Spojených štátov, NATO a ďalších západných spojencov viackrát zaznamenali, ako sa ruské sily zmocňujú menších zariadení, ako napríklad prenosných protitankových raketových kompletov Javelin alebo prenosných protilietadlových raketových systémov Stinger, ktoré museli ukrajinské sily nechať na bojisku.

V mnohých prípadoch následne Rusi toto vybavenie odoslali do Iránu na rozobratie a analýzu, pravdepodobne so zámerom, aby sa mohla iránska armáda pokúsiť vyrobiť vlastné verzie týchto zbraní. Rusko sa podľa citovaných zdrojov domnieva, že poskytovanie ukoristených západných zbraní Iránu bude motivovať Teherán, aby naďalej podporoval ruskú vojnu na Ukrajine.

Americkí predstavitelia nepovažujú problém za rozšírený alebo systematický a ukrajinská armáda má od začiatku vojny vo zvyku hlásiť Pentagonu akékoľvek straty vybavenia poskytnutého USA, ktoré mohli získať ruské sily. Uznávajú však, že je tento problém ťažké sledovať.

Televízia CNN požiadala o reakciu ruské veľvyslanectvo vo Washingtone a iránske zastúpenie pri OSN.

14:00 Šéf Wagnerovcov sa sťažuje, že ho „odstrihli“ od komunikácie a nemôže žiadať o dodávky munície

Mecenáš ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa posťažoval, že ho odpojili od špeciálnej komunikácie, v dôsledku čoho si nemôže pýtať muníciu pre svojich bojovníkov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie tlačovej služby Prigožina na Telegrame.

SITA/Sergei Ilnitsky/Pool via AP, File

„Aby som prestal žiadať o muníciu, odpojili ma od prístupu ku všetkým špeciálnym komunikačným kanálom na všetkých úradoch a útvaroch a zablokovali mi všetky priepustky na oddelenia zodpovedné za rozhodovanie,“ posťažoval sa ruský oligarcha, ktorému v Rusku vravievajú aj „Putinov šéfkuchár“ pre lukratívne gastronomické zákazky od Kremľa.

Zakladateľ Wagnerovej skupiny priznal, že jediným spôsobom, ako teraz môže požiadať o dodávky munície, sú médiá.

Prigožinove komentáre čoraz viac naznačujú rozkol medzi Wagnerovcami a ruskou armádou. Tá podľa Prigožina nedodala Wagnerovcom na Ukrajine muníciu, ktorá pritom údajne bola k dispozícii v armádnych skladoch. Minulý mesiac sa Prigožin posťažoval na to, že niektoré straty vo Wagnerovej skupine nastali preto, že jej ruská armáda nedodala potrebnú muníciu.

12:00 V Charkove po útokoch už z veľkej časti obnovili dodávky elektriny

Viac ako 90 percent obyvateľov ukrajinského mesta Charkov má opätovne obnovené dodávky elektrickej energie, ktoré boli prerušené v dôsledku štvrtkových ruských útokov. Uviedol to v piatok šéf regionálnej správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice Sky News.

Elektrinu podľa jeho slov stále nemá v Charkove 470.000 spotrebiteľov a 50.000 ľudí v regióne a úrady na obnove pracujú.

„Energetické spoločnosti robia všetko pre to, aby čo najskôr obnovili energiu pre všetkých spotrebiteľov,“ uviedol Synehubov v aplikácii Telegram.

Poznamenal tiež, že Rusko sa snaží „zlepšiť svoju taktickú pozíciu“ pozdĺž kontaktnej línie Charkova, avšak ukrajinskí obrancovia podľa neho spôsobujú nepriateľovi „značné straty“.

Rusko v noci na štvrtok raketami zaútočilo na viaceré oblasti Ukrajiny vrátane hlavného mesta Kyjev a cielilo prevažne na energetickú infraštruktúru. Podľa dostupných informácií pri útokoch prišlo o život najmenej deväť civilistov.

9:30 Ruský raketový útok zasiahol energetické zariadenia v ôsmich oblastiach, povedal premiér

Ruský masový raketový útok bol jasne zameraný na zariadenia civilnej infraštruktúry, potvrdil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Ako uviedol, útok zasiahol energetické a distribučné zariadenia v ôsmich oblastiach. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Šmyhaľ uviedol, že v niektorých oblastiach sú stále možné výpadky elektriny, ale trval na tom, že energetický systém krajiny zostáva „nedotknutý“.Na poškodených zariadeniach podľa predsedu ukrajinskej vlády pokračujú opravy, pričom „zvláštna pozornosť“ sa venuje obnoveniu elektriny v Charkivskej oblasti. Tú zasiahlo Rusko 15 strelami.

Rusko pri svojom štvrtkovom útoku vypálilo na ukrajinské územie dovedna 81 rakiet rôznych typov, vrátane šiestich nadzvukových rakiet Kinžal, a zasiahlo 10 oblastí. V dôsledku útoku bola aj Zaporižžská jadrová elektráreň, najväčšia v Európe, odpojená od ukrajinskej elektrickej siete, no podarilo sa ju znova pripojiť.

Ruské sily útočia na ukrajinskú energetickú infraštruktúru od októbra, pričom 40 percent z nej vážne poškodili.

8:00 Zelenskyj žiada uvaliť sankcie na ruskú jadrovú energetiku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyzval spojencov, aby uvalili sankcie na sektor ruskej jadrovej energetiky. 

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

Podľa britskej stanice BBC Zelenskyj zdôraznil, že ďalšie odstavenie Záporožskej jadrovej elektrárne od dodávok elektrickej energie v dôsledku ruského ostreľovania z noci na štvrtok svedčí o nezodpovednosti Ruska.

Vo svojom večernom príhovore, zverejnenom v noci na piatok, Zelenskyj upozornil, že takéto kritické situácie v ukrajinských jadrových zariadeniach vytvára Rusko zámerne. Preto Rusko nemôže byť považované za hodnoverného partnera pre kontakty v jadrovej oblasti, povedal Zelenskyj.

Zdôraznil, že čím skôr budú na ruský jadrový priemysel uvalené sankcie, tým skôr bude svet bezpečnejší. 

„Teroristickému štátu nemôžeme ponechať žiadnu možnosť, aby akékoľvek jadrové zariadenia kdekoľvek na svete použil na terorizovanie,“ dodal.

informácie z predchádzajúceho dňa 9.3.2023:

17:30 Litovská tajná služba: Rusko je pripravené na ďalšie dva roky vojny na Ukrajine

Rusko je podľa odhadov litovskej tajnej služby VSD schopné pokračovať v útočnej vojne na Ukrajine ešte ďalšie dva roky. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Odhadujeme, že zdroje, ktoré má Rusko dnes k dispozícii, budú stačiť na to, aby ešte ďalšie dva roky viedli vojnu s rovnakou intenzitou ako v súčasnosti,“ povedal vo štvrtok šéf VSD Elegijus Paulavičius, ktorý predstavil výročnú správu tajných služieb Litvy.

V správe VSD sa píše, že Ruská federácia sa stáva „čoraz totalitnejšou“. Invázia na Ukrajinu však podkopáva „politické a hospodárske základy režimu“ ruského prezidenta Vladimira Putina. Ako ďalej uvádza VSD, neúspechy na bojisku, ďalšie kolá mobilizácie a zhoršenie ekonomickej situácie by mohli mať negatívne následky pre stabilitu režimu v Rusku.

„V aktuálnom spoločenskom a politickom prostredí je najpravdepodobnejšou alternatívou k Putinovmu režimu iný autoritársky režim,“ dodala litovská bezpečnostná služba. Rusko preto podľa VSD zostane „zrejme minimálne v strednodobom horizonte hrozbou a zdrojom nestability v regióne“.

17:00 Najväčšia jadrová elektráreň v Európe je po ruskom útoku v ohrození 

Rusko v ranných úderoch vypálilo na Ukrajinu 81 rakiet vrátane šiestich hypersonických rakiet Kinžal – ktoré ukrajinská armáda nedokáže zachytiť – a osem bezpilotných lietadiel, tvrdí ukrajinské letectvo. Vo vyhlásení z dnešného rána o situácii v jadrovej elektrárni v Záporoží Rafael Grossi, vedúci jadrového dozorného orgánu OSN, apeloval na vytvorenie ochrannej zóny okolo elektrárne. Povedal: „Toto je šiestykrát – dovoľte mi to zopakovať – po šiestykrát, čo jadrová elektráreň stratila všetku off-site elektrickú energiu a musela fungovať v núdzovom režime. Dovoľte mi pripomenúť, že toto je najväčšia jadrová elektráreň v Európe.“ 

Dodal: „Zakaždým, keď hádžeme kockou, a ak dovolíme, aby to pokračovalo, jedného dňa sa naše šťastie minie.“

16:00 Ruský raketový útok zabil najmenej 11 civilistov

Najmenej jedenásť ľudí zomrelo a ďalších minimálne 22 utrpelo zranenia vo štvrtok na Ukrajine pri ruskom masovom raketovom útoku. Ruské sily pri nočnom útoku, ktorý trval do skorých ranných hodín, vypálili na ukrajinské územie dovedna 81 rakiet rôznych typov vrátane šiestich nadzvukových rakiet Kinžal. Referuje o tom spravodajský web CNN.

V západoukrajinskom Ľvove boli zničené tri obytné budovy. Evidujú tam najmenej päť mŕtvych, no záchranári pokračujú v pátraní po ďalších možných obetiach. V Chersonskej oblasti prišli o život najmenej tri osoby a ďalší traja ľudia boli zranení. V Charkovskej oblasti raketa zranila dve staršie ženy, tento región je podľa tamojších predstaviteľov momentálne bez elektriny. V Dnipropetrovskej oblasti podľa predbežných informácií zahynul jeden človek a dvaja utrpeli zranenia. V Doneckej oblasti zasa ruské rakety zasiahli nemocnicu a najmenej deväť obytných budov, pričom zomreli dvaja civilisti.

V obci v Ľvovskom regióne, 9.3.2023SITA/AP Photo/Mykola TysV obci v Ľvovskom regióne, 9.3.2023

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odsúdil útoky vo štvrtok v statuse na Facebooku, v ktorom tvrdil, že Rusko sa „nevyhne zodpovednosti za všetko, čo urobilo“.

15:35 Záporožská elektráreň je znova pripojená k rozvodnej sieti

Ukrajinská Záporožská atómová elektráreň (ZAES) bola vo štvrtok znova pripojená k rozvodnej sieti po tom, čo došlo k výpadku prúdu po vlne ruských raketových útokov. Potvrdila to ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Špecialisti z Ukrenerho obnovili dodávky energie do ZAES, ktoré boli prerušené v dôsledku dnešných raketových útokov,“ uviedla vo vyhlásení na sociálnych sieťach spoločnosť Ukrenerho, ktorá ZAES prevádzkuje.

Znepokojenie z výpadku prúdu v ZAES vyjadrila predtým aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Jej šéf Rafael Grossi pripomenul, že ide už o šiesty takýto výpadok ZAES od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Túto elektráreň museli pripojiť na záložné generátory. Ukrenerho dodala, že po obnovení prúdu bude ZAES z generátorov odpojená.

Ruskom okupovaná ZAES na juhovýchode Ukrajiny je najväčšia svojho druhu v Európe. MAAE opakovanie vyjadruje obavy z jadrovej havárie.

Rusko v noci na štvrtok raketami zaútočilo vo viacerých oblastiach vrátane hlavného mesta Kyjev. Útoky na energetickú infraštruktúru a s tým spojené výpadky elektriny hlásili aj v Odeskej oblasti na juhu a Charkovskej oblasti na východe.

13:50 Rusko: Raketový útok na Ukrajinu bol odvetou za incident Brianskej oblasti

Najnovší masívny raketový útok na Ukrajinu bol odvetou za nedávny incident v ruskej Brianskej oblasti pri ukrajinských hraniciach, z ktorého Moskva vinní Kyjev. Oznámilo to vo štvrtok ruské ministerstvo obrany. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„V reakcii na teroristické činy z 2. marca zorganizované kyjevským režimom v Brianskej oblasti, podnikli ruské ozbrojené sily masívny odvetný útok,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.

Rusko minulý týždeň uviedlo, že skupina ukrajinských diverzantov prekročila hranice Brianskej oblasti na juhu Ruska a spustila paľbu na civilistov. Podľa gubernátora Brianskej oblasti Alexandra Bogomaza zahynula pri útoku jedna osoba.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že išlo o "teroristický čin" spáchaný „neonacistami“, ktorí prenikli do ruského pohraničia.

Poradca kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak tvrdenia Moskvy o ukrajinskej diverznej skupine v Rusku poprel a označil ich za „úmyselnú provokáciu“.

12:15 Blaszczak: Poľsko dodalo Ukrajine zvyšných desať tankov Leopard 2

Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak vo štvrtok oznámil, že Varšava dodala Kyjevu zvyšných desať tankov Leopard 2A4. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Hovoríme o prápore ťažkých tankov, ktoré v prípade Poľska už boli dodané a v prípade našich spojencov budú na Ukrajinu dodané čoskoro,“ povedal Blaszczak.

Varšava dodala Kyjevu prvé štyri moderné tanky Leopard 2A4 pred dvoma týždňami, presne na výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

10:50 Zelenskyj hlási 81 ruských striel vypálených na Ukrajinu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok oznámil, že Rusko v noci na štvrtok vypálilo 81 striel na ciele na území Ukrajiny. Rusko sa podľa neho usiluje Ukrajincov zastrašiť. TASR právu prevzala z agentúry AFP a webovej stránky denníka The Guardian.

„Krajinu zasiahli rozsiahle útoky,“ napísal prezident v aplikácii Telegram a uplynulú noc označil za náročnú. „Útoky sú smerované voči kritickej infraštruktúre a obytným budovám. Nanešťastie, sú tam aj zranení a mŕtvi,“ povedal a vyjadril sústrasť rodinám obetí.

10:20 Ukrajinská obrana zostrelila 34 zo 48 ruských striel s plochou dráhou letu

Ukrajinské vzdušné sily zverejnili na sociálnej sieti Telegram vyhlásenie k štvrtkovému rozsiahlemu raketovému útoku Ruska na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Uviedli, že Rusko počas neho vypálilo 81 rôznych typov rakiet.

„(Rakety) boli vypaľované zo strategického bombardéra Tu-95, siedmich lietadiel Tu-22M3, ôsmich stíhačiek Su-35, šiestich stíhačiek MiG-31K a troch nosičov rakiet Kalibr v Čiernom mori,“ uvádzajú vzdušné sily.

Ukrajinskej obrane sa okrem 34 rakiet s plochou dráhou letu podarilo zostreliť aj štyri drony Šáhid iránskej výroby.

8:40 Záporožská atómová elektráreň je bez prúdu

Záporožská atómová elektráreň (ZAES) je po ruskom útoku bez dodávok elektrickej energie a je pripojená na dieselové generátory. Útoky na energetickú infraštruktúru hlásia aj z ďalších ukrajinských oblastí. TASR správu prevzala vo štvrtok z agentúr AFP a DPA.

Rusko v noci na štvrtok raketami zaútočilo vo viacerých oblastiach vrátane hlavného mesta Kyjev. Útoky na energetickú infraštruktúru a s tým spojené výpadky elektriny hlásili aj v Odeskej oblasti na juhu a Charkovskej oblasti na východe.

Spoločnosť Energoatom, ktorá Záporožskú elektráreň prevádzkuje, uviedla, že posledná časť linky na prenos informácií medzi ZAES a ukrajinskou energetickou sústavou bola prerušená pre  útok raketami.

Energia z generátorov vystačí elektrárni na desať dní. Agentúra DPA pripomína, že ZAES musela byť na núdzové zdroje pripojená už po šiestykrát od začiatku ruskej invázie.

8:25 Ruský raketový útok zabil najmenej piatich civilistov

Najmenej piati ľudia zomreli vo štvrtok ráno na Ukrajine pri ruskom masovom raketovom útoku. Niekoľko ďalších ľudí bolo zranených. Gubernátor Ľvivskej oblasti na západe krajiny Maksym Kozyckyj uviedol, že raketa, ktorá zasiahla obytnú oblasť, zabila štyroch ľudí. Záchranári prehľadávajú trosky, pod ktorými by podľa gubernátora mohli byť uväznení ďalší ľudia.

Jeden človek zomrel v Dnipropetrovskej oblasti, uviedol jej gubernátor Serhij Lysak a dodal, že ďalší dvaja civilisti v regióne utrpeli zranenia. Starosta Kyjiva hlásil škody v dvoch okresoch a gubernátori Charkovskej a Odeskej oblasti konštatovali, že zasiahnuté boli obytné budovy.

8:15 Rusko opäť masívne útočí na ukrajinskú infraštruktúru

Rusko opäť podniklo masívny raketový útok na energetickú infraštruktúru po celej Ukrajine, informovali v noci na štvrtok ukrajinskí predstavitelia a médiá. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP. 

Nižšie si môžete pozrieť mapu ruských útokov, o ktorých informuje bývalá hovorkyňa prezidenta Zelenského na sociálnej sieti:

Správy o výbuchoch prichádzajú aj zo stredoukrajinského mesta Dnipro, z Černihivu na severe krajiny, ale aj z miest Luck a Rivne v západnej časti Ukrajiny, ako aj z územia západoukrajinskej Ľvovskej oblasti. Aktivované boli i systémy protivzdušnej obrany v Kyjevskej oblasti.

Viac sa dočítate v článku tu.

8:00 Poľsko je ochotné poskytnúť Ukrajine stíhačky MiG-29

Poľsko je pripravené poskytnúť Ukrajine svoje stíhačky typu MiG-29, uviedol v stredu poľský prezident Andrzej Duda, informovala tlačová agentúra PAP. 

„Sme pripravení dodať tieto lietadlá a ja som presvedčený, že Ukrajina ich bude schopná okamžite použiť,“ povedal Duda pre CNN počas návštevy Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch. 

Takáto dodávka by sa podľa Dudu mohla realizovať v rámci medzinárodnej koalície, ktorej podobu však bližšie nešpecifikoval.  

Dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď však informoval na sociálnej sieti, že Poľsko oficiálne súhlasí, aby sme stíhačky MiG-29 poslali na Ukrajinu spoločne.

Poľské letectvo má stále približne tri desiatky prúdových stíhacích lietadiel MiG-29, ktoré boli vyvinuté v 70. rokoch 20. storočia v Sovietskom zväze. V najbližších rokoch ich plánuje nahradiť juhokórejskými viacúčelovými bojovými lietadlami typu FA-50. Prvé zo 48 objednaných kusov by malo Poľsko dostať už tento rok. 

Informácie z predchádzajúceho dňa 8.3.2023:

21:00 Krajina už 25 dní nepocítila deficity v oblasti elektrickej energie

Ukrajina už 25 dní nepocítila deficity v oblasti elektrickej energie. Uviedla to štátna spoločnosť Ukrenergo prevádzkujúca elektrické siete krajiny. Energetická sieť má dodatočné rezervy vďaka viacerým faktorom, ku ktorým patrí napríklad rast zdrojov obnoviteľnej energie vzhľadom na teplejšie počasie a menšia celková spotreba elektriny, konštatovala firma Ukrenergo. Informuje o tom portál Kyiv Independent.

Situácia v energetickej sieti je stabilná dodala spoločnosť Ukrenergo a v budúcnosti neočakáva zmeny, ak Rusko opäť nezaútočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. V októbri Rusko začalo útoky raketami a dronmi na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, ktorými spôsobilo významné škody a početné obete na životoch.

17:30 Tanky Leopard 2 A6 z Nemecka a Portugalska majú na Ukrajinu prísť do konca marca

Tanky Leopard 2 A6, ktoré Kyjevu prisľúbili Nemecko a Portugalsko, majú byť na Ukrajinu doručené do konca marca. V stredu to uviedol nemecký minister obrany Boris Pistorius, na ktorého sa odvoláva agentúra DPA.

„Môžem vám povedať, že som sa práve dozvedel, že 18 nemeckých tankov Leopard 2 A6 a tri portugalské budú môcť ešte počas tohto mesiaca všetky spoločne prísť na Ukrajinu,“ uviedol Pistorius na okraj stretnutia ministrov obrany členských krajín EÚ vo Švédsku.

Leopardy prídu na Ukrajinu spolu s vycvičenými posádkami a následne budú môcť byť nasadené do bojov proti ruským silám. Šéfka portugalského rezortu obrany Helena Carreirasová v Štokholme takisto potvrdila, že tri tanky Leopard, ktoré poskytla jej krajina, sa už nachádzajú v Nemecku a sú plne pripravené na nasadenie. „Spoločne s 18 nemeckými tankami budú do konca mesiaca“ odovzdané Ukrajine, citovala ministerku portugalská agentúra Lusa.

SITA/Andreas Sjolin/TT News Agency via AP

Portugalsko vlastní dovedna 37 Leopardov 2 A6, ktoré pred rokmi odkúpilo od Holandska ako použité. Dodávka bojových tankov je súčasťou vojenskej pomoci Nemecka a ďalších krajín, ktorá má ukrajinským silám pomôcť brániť sa pred ruskými inváznymi jednotkami. Vláda v Berlíne 25. januára oznámila cieľ "rýchlo zostaviť pre Ukrajinu dva prápory s tankami Leopard 2". Tieto prápory majú na Ukrajine zvyčajne po 31 tankov. 

Na tejto iniciatíve sa podieľajú okrem Nemecka a Portugalska aj Poľsko, Nórsko, Kanada či Španielsko. Varšava doručila Kyjevu už vo februári prvé štyri tanky Leopard 2 typu 2A4. Ďalších desať má byť dodaných tento týždeň, potvrdil v utorok poľský minister obrany Mariusz Blaszczak.

16:30 EÚ dodá na Ukrajinu ďalších 13.000 notebookov; pomôžu školám a nemocniciam

Iniciatíva Notebooky pre Ukrajinu zhromaždila ďalších 13.000 notebookov, smartfónov a tabletov, ktoré budú doručené na Ukrajinu. Potvrdila to v stredu Európska komisia (EK), ktorá akciu podporuje, informuje spravodajca TASR.

EK pripomenula, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pomohla prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany dodať Ukrajine 12.000 elektronických zariadení (notebooky, smartfóny, tablety). Ďalších 13.000 odošle v najbližších týždňoch. Táto iniciatíva EK vznikla vlani v decembri spolu s ukrajinským ministerstvom pre digitálnu transformáciu a DIGITALEUROPE, európskou organizáciou zastupujúcu priemyselnú oblasť digitálnych technológií. Jej cieľom je zozbierať najmenej 50.000 zariadení. 

Darované digitálne zariadenia pomôžu zachovať základné služby v školstve, zdravotníctve a verejnej správe na Ukrajine. Vojna tam vyhnala z domovov tisíce ľudí a stovky škôl a nemocníc boli poškodené alebo zničené.

Firmy a jednotlivci môžu darovať funkčné elektronické zariadenia v jednom zo 17 zberných stredísk v Belgicku, Česku, Estónsku, Francúzsku, Litve, Maďarsku, Nemecku, Rumunsku, Slovinsku a Španielsku. Pripravujú sa nové zberné centrá v ďalších členských krajinách. Súkromné spoločnosti sa v prípade záujmu môžu skontaktovať s Európskou komisiou alebo na stránke www.laptopsforukraine.com, aby zorganizovali prevod väčších darov.

14:30 Stoltenberg upozornil, že ruské sily by v najbližších dňoch mohli dobyť Bachmut

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu upozornil, že mesto Bachmut na východe Ukrajiny by v nasledujúcich dňoch po mesiacoch bojov mohli získať Rusi. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Nemôžeme vylúčiť, že Bachmut môže v nasledujúcich dňoch nakoniec padnúť, “povedal Stoltenberg v rámci schôdzky ministrov obrany členských krajín EÚ v Štokholme. Dodal, že Rusko nasadzuje do bojov o Bachmut čoraz viac jednotiek a to, čo armáde chýba v kvalite, sa snaží nahradiť kvantitou. Pripomenul tiež, že Moskva utrpela v bojoch o toto mesto veľké straty.

SITA/Heikki Saukkomaa/Lehtikuva

Boje o priemyselné mesto Bachmut v Doneckej oblasti sú najdlhšou bitkou počas viac ako ročnej ruskej invázie. Moskva by jeho dobytím získala prvú väčšiu korisť v nákladnej zimnej ofenzíve, konštatuje agentúra Reuters.

V Bachmute žilo pred vypuknutím vojny približne 80.000 ľudí. Ich súčasný počet v utorok ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková odhadla na menej ako 4000 civilistov vrátane 38 detí.

13:00 Ruské sily nedokážu takticky využiť prípadné dobytie Bachmutu

Ruským silám chýbajú mechanizované sily na postup za mesto Bachmut v Doneckej oblasti. V najnovšej aktualizácii to naznačujú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že hypotetické ruské dobytie Bachmutu poskytne ruským silám „otvorenú cestu“ do Kramatorska, Slavjanska a ďalších miest a dedín v Doneckej oblasti.

ISW však naďalej vyhodnotil, že ruským silám chýba schopnosť využiť taktické dobytie Bakhmutu na vygenerovanie operačných efektov a po prípadnom dobytí Bachmutu to pravdepodobne z ich strany rýchlo vyvrcholí.

Ruským silám navyše pravdepodobne chýbajú mechanizované sily potrebné na postup za Bakhmut a taktické „útočné oddiely“ používané pri útokoch na mesto pravdepodobne nedokážu viesť manévrovú vojnu.

Nedávne ruské pokroky v mestských častiach Bachmutu ukazujú, že ruské sily si môžu zabezpečiť len obmedzené taktické zisky frontálnymi útokmi vedenými pechotou.

7:40 Zelenskyj varuje pred „otvorenou cestou“ cez východ Ukrajiny, ak Rusko dobyje Bachmut

Ruské jednotky budú mať „otvorenú cestu“ na dobytie kľúčových miest na východe Ukrajiny, ak sa zmocnia Bachmutu. V rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý obhajoval svoje rozhodnutie ponechať ukrajinské sily v obliehanom meste v Doneckej oblasti.

Zelenskyj tvrdí, že obrana Bachmutu má pre Ukrajinu „taktický“ význam. „Chápeme, že po Bachmute by mohli ísť ďalej - do Kramatorska, do Slavjanska. Po Bachmute by Rusi mali otvorenú cestu do iných miest na Ukrajine v doneckom smere. Preto tam naši chlapci stoja,“ dodal.

Týždne trvajúci útok žoldnierskej Wagnerovej skupiny, ktorý v ostatných dňoch nabral na intenzite, vyhnal z mesta tisíce ľudí a zdecimoval jeho infraštruktúru. Ukrajinskí vojaci však vytrvalo bránia oblasť, čím zastavili postup Ruska.

Zelenskyj vraví, že chápe, čo motivuje Rusov pri útokoch na Bachmut. „Rusko potrebuje aspoň nejaké víťazstvo, aj malé, a to dokonca za cenu, že zničí všetko v Bachmute a zabije tam každého civilistu,“ poznamenal a dodal, že ak Rusko dokáže v Bachmute vztýčiť hoci len malú ruskú vlajku, pomôže to „zmobilizovať ich spoločnosť a vytvoriť ideu, že je to taká silná armáda“.

Správy z predchádzajúceho dňa 7.3.2023:

20:40 Ukrajina schválila mechanizmus nútenej evakuácie detí

Ukrajinská vláda schválila v utorok nový mechanizmus, ktorý umožní nútené evakuácie detí z oblastí, kde prebiehajú boje. TASR o tom informuje podľa správy stanica Sky News.

Ukrajinské ministerstvo pre reintegráciu na platforme Telegram uviedlo, že „otázku ochrany životov detí a ich okamžitej evakuácie z obzvlášť nebezpečných oblastí“ si pod svoju svoju „osobnú kontrolu“ vzala ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. 

Podľa vyjadrenia rezortu budú teraz povinné evakuácie deti závisieť na dohode miestnych samospráv s Kyjevom a vojenským velením. Ministerstvo dodalo, že deti budú pri evakuácií sprevádzať rodičia, opatrovníci či zákonní zástupcovia.

Samotná Vereščuková uviedla, že utorkové rozhodnutie by malo „rodičov podnietiť k serióznejšiemu prístupu k otázke evakuácie ich detí“. „Ak sa dospelí nedokážu postarať o bezpečnosť (svojho) dieťaťa, tak by to mal spraviť štát,“ dodala. 

Zmienené ministerstvo podotklo, že mesto Bachmut je v súčasnosti jedinou takouto oblasťou  spadajúcou pod kritéria na nútenú evakuáciu detí. Vereščuková v utorok informovala, že v tomto meste, ktoré je už celé mesiace dejiskom najintenzívnejších bojov s ruskými silami, sa stále nachádza niečo pod 4000 civilistov vrátane 38 detí. 

17:00 Rusko a Ukrajina si vymenili ďalších vojnových zajatcov

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij jermak v utorok potvrdil, že medzi Ruskom a Ukrajinou došlo k ďalšej výmene vojnových zajatcov. Informovala o tom britská stanica BBC.

Podľa Jermaka sa na Ukrajinu vrátilo 130 ľudí – 126 mužov a štyri ženy. Medzi nimi je aj 87 obrancov juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol vrátane 71 ľudí, ktorí bránili tamojšie oceliarne Azovstaľ. Väčšina z vymenených ukrajinských zajatcov má vážne zranenia.

Ruské ministerstvo obrany predtým oznámilo, že v rámci výmeny sa z ukrajinského zajatia vrátilo 90 ruských vojakov. 

15:05 Poľsko pošle tento týždeň na Ukrajinu zvyšné tanky Leopard 2

Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak v utorok potvrdil, že na Ukrajinu budú v nasledujúcich dňoch poslané zvyšné tanky Leopard 2A4. TASR o tom informuje podľa správy televízie Sky News a agentúry AFP.

Pôjde o zvyšných desať tankov Leopard 2 zo 14, ktoré Poľsko prisľúbilo Kyjevu. „Štyri sú už na Ukrajine a ďalších desať pôjde na Ukrajinu tento týždeň,“ uviedol Blaszczak pred odletom do Štokholmu na stretnutie ministrov obrany EÚ. „Máme naplánované aj rokovania s Borisom Pistoriusom, nemeckým ministrom obrany. Hlavnou témou rokovaní bude nízka dostupnosť náhradných dielov do tankov Leopard,“ cituje Blaszczaka agentúra Reuters.

Dodal, že tento problém dokáže primárne vyriešiť nemecký zbrojársky priemysel, no Poľsko je podľa neho tiež pripravené tieto súčiastky vyrábať. „Sme pripravení zriadiť v Poľsku servisné stredisko, ktoré sa bude zaoberať opravou a servisom tankov Leopard dodaných na Ukrajinu,“ povedal Blaszczak.    

13:40 Najviac ukrajinských utečencov dostalo v januári štatút dočasnej ochrany v Poľsku

V rámci krajín Európskej únie (EÚ), z ktorých boli údaje k dispozícii, najväčší počet ukrajinských utečencov dostal v januári štatút dočasnej ochrany v Poľsku (28 445). Na druhom mieste bolo Nemecko (28 205) a na treťom Rumunsko (8 955). Informoval o tom v utorok na svojej internetovej stránke štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

V porovnaní s decembrom 2022 počet udelených štatútov dočasnej ochrany Ukrajincom v januári klesol v 21 členských štátoch Únie z 25 krajín, z ktorých boli dostupné údaje. Najviac počet udelených štatútov dočasnej ochrany klesol v Poľsku (-3 415), Rumunsku (-2 305) a Taliansku a Írsku (zhodne -2000). Naopak, najviac stúpol v Nemecku (+3 095).

V závere januára v rámci krajín EÚ, z ktorých boli údaje k dispozícii, najviac Ukrajincov, ktorí mali dočasnú ochranu, bolo v Nemecku (971 920) a Poľsku (969 425).

12:50 Šojgu: Dobytie Bachmutu je kľúčové pre spustenie ďalšej ofenzívy

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok uviedol, že dobytie priemyselného mesta Bachmut na východe Ukrajiny je kľúčové pre spustenie ďalšej ofenzívy v Doneckej oblasti. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

SITA/Pavel Bednyakov, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

„Toto mesto je dôležitou obrannou osou pre ukrajinské jednotky v Donbase. Jeho dobytie umožní ďalšie útočné operácie hlboko do obranných línií ukrajinských ozbrojených síl,“ povedal Šojgu na stretnutí s vojenskými predstaviteľmi, ktoré bolo odvysielané v televízii.

Boje o priemyselné mesto Bachmut sú najdlhšie trvajúcou bitkou počas už viac ako rok trvajúcej ruskej invázie. Moskva by jeho dobytím získala prvú väčšiu korisť v nákladnej zimnej ofenzíve, napísala agentúra Reuters.

12:00 Ukrajina začala rokovať o predĺžení dohody o vývoze obilia

Ukrajina začala on-line formou rokovať o predĺžení čiernomorskej obilnej iniciatívy, ktorá v čase vojny umožňuje vývoz obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov. V utorok to pre agentúru Reuters uviedol nemenovaný zdroj z ukrajinskej vlády, informuje TASR.

Ukrajina však o predĺžení danej dohody nerokuje priamo s Ruskom, uviedol zdroj. Dodal, že podľa poznatkov Kyjeva diskutujú o tejto záležitosti s Moskvou partneri Ukrajiny.

„Situácia s rokovaniami je pomerne komplikovaná. Teraz veľa nezávisí od nás, ale od partnerov,“ povedal zdroj, ktorý si želal ostať v anonymite.

Čiernomorská obilná iniciatíva medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN, obsahuje dve dohody. Jedna s platnosťou 120 dní umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna na Ukrajine. Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív v čase platnosti sankcií uvalených na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine.

Platnosť čiernomorskej obilnej iniciatívy vyprší 18. marca. Predĺžená bude len v prípade, ak žiadna zo strán nebude mať voči tomu námietky, vysvetľuje Reuters.

9:00 Ukrajina požiadala Washington o sporné kazetové zbrane

Ukrajina, ktorá už dlhšie žiada spojencov o viac ťažkých zbraní, požiadala Spojené štáty o kontroverznú kazetovú muníciu. V utorok o tom informoval portál britskej stanice Sky News a tlačová agentúra Reuters, na ktoré sa odvoláva TASR.

Kyjev chce údajne kazetové bomby MK-20 rozmontovať, aby z nich získal protipancierové bombičky, ktoré potom plánuje zhadzovať z dronov na ruské jednotky. 

Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu nevyberane zabíjať na ploche až niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov.

Ukrajina dúfa, že kazetová munícia jej zaistí prevahu v boji proti ruským silám na východe Ukrajiny. 

Ukrajinské ministerstvo obrany v Kyjeve zatiaľ neodpovedalo agentúre Reuters na otázky týkajúce sa žiadosti o dodanie kazetovej munície.

7:00 Zelenskyj nariadil posilnenie pozícií v Bachmute

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok nariadil posilnenie pozícií v obliehanom meste Bachmut na východe Ukrajiny. Vysvetlil, že k rozhodnutiu dospel po konzultácii s vedením armády a že neexistuje žiadna časť Ukrajiny, ktorú by bolo možné opustiť. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

„Povedal som náčelníkovi štábu, aby našiel vhodné sily na pomoc chlapcom v Bachmute. Neexistuje žiadna taká časť Ukrajiny, ktorú by bolo možné opustiť. Neexistuje ukrajinský zákop, v ktorom by húževnatosť a hrdinstvo našich vojakov neboli cenné,“ vyjadril sa Zelenskyj.

Prezident tiež zjavne reagoval na tvrdenia o ukrajinskom stiahnutí sa z Bachmutu a označil to za dezinformácie prichádzajúce od ľudí, ktorí nemajú prístup k utajeným brífingom, kde sa o takýchto veciach rozhoduje. Ukrajina bude podľa neho brániť každý kúsok svojho územia. „Bránime a budeme aj naďalej brániť každú časť Ukrajiny. Keď príde čas, oslobodíme každé mesto a dedinu v našej krajine. A prinútime okupanta zodpovedať sa za každý výstrel proti Ukrajine, za každý odporný čin proti Ukrajincom,“ vyhlásil Zelenskyj.

Informácie z predchádzajúceho dňa 6.3.2023:

19:00 Rusi pokračujú v snahách o dobytie Bachmutu, rieku Bachmutka ešte neprekročili

Ruské sily pokračujú v úsilí o obkľúčenie ukrajinského Bachmutu v Doneckej oblasti. Ako referuje spravodajský web CNN s odvolaním sa na pondelkové hodnotenie ukrajinskej armády, ruskí okupanti pokračujú v pokusoch o útoky na Bachmut a okolité dediny. Pod paľbu sa dostalo asi šesť blízkych obcí.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) tvrdí, že podľa geolokalizovaných videozáznamov žoldnieri z Wagnerovej skupiny postupujú v severovýchodnej časti Bachmutu. Podľa ISW „je nepravdepodobné, že by sa ukrajinské sily stiahli z Bachmutu naraz“ a skôr „môžu pokračovať v postupnom sťahovaní sa, aby vyčerpali ruské sily pokračujúcou mestskou vojnou“.

Zatiaľ sa však nezdá, že by ruské sily prekročili rieku Bachmutka, ktorá tečie pozdĺž východného okraja mesta.

Rusko sa už mesiace snaží dobyť Bachmut. Vojenský význam tohto mesta je obmedzený, no ruské víťazstvo v bojoch oň by bolo pre Kremeľ symbolickou vzpruhou po sérii nákladných neúspechov.

18:08 Výrobca tankov Leopard dúfa, že otvorí fabriku na Ukrajine

Nemecký výrobca zbraní Rheinmetall, ktorý okrem iných ťažkých zbraní vyrába aj bojový tank Leopard, dúfa, že otvorí továreň na výrobu tankov na Ukrajine. Ako referuje spravodajský web CNN, pre nemecký denník Rheinische Post to cez víkend povedal generálny riaditeľ Armin Papperger.

SITA/AP Photo/Martin Meissner

Uviedol, že trvajú rokovania o výstavbe takéhoto závodu a rozhodnutie by mohlo prísť do dvoch mesiacov. Prípadná fabrika by stála asi 200 miliónov eur a ročne by mohla vyrobiť asi 400 tankov. Na ochranu takéhoto zariadenia by podľa neho mohli byť použité systémy protivzdušnej obrany. Papperger dodal, že na Ukrajine by sa mohla vyrábať nová verzia plne digitalizovaného bojového tanku Panther.

Rheinmetall je najväčší výrobca zbraní v Nemecku s približne 25 000 zamestnancami.

16:50 Ruská FSB tvrdí, že zmarila atentát na podnikateľa spájaného s Kremľom

Tajná služba označila za organizátora útoku zakladateľa Ruského dobrovoľníckeho zboru, ktorý sa minulý týždeň prihlásil k cezhraničnému vpádu na územie Brianskej oblasti susediacej s Ukrajinou.

Terčom údajného útoku mal byť predseda predstavenstva skupiny spoločností Cargrad Konstantin Malofejev, uviedla FSB vo svojom vyhlásení.

Agentúra AFP uviedla, že Malofejev je podnikateľ napojený na Kremeľ, ktorého Spojené štáty obvinili z porušovania sankcií. Washington minulý mesiac uviedol, že jeho zhabaný majetok bude presmerovaný na podporu ukrajinského ľudu, informuje TASR. 

Podľa vyhlásenia FSB bol pokus o zabitie Malofejeva naplánovaný podľa rovnakej schémy, aká bola použitá pri vražde Darie Duginovej, dcéry politológa Alexandra Dugina, – odpálením improvizovaného výbušného zariadenia pripevneného pod autom.

K tomuto útoku došlo vlani v auguste na predmestí Moskvy a Duginova dcéra pri výbuchu nálože zahynula. FSB okrem svojho vyhlásenia zverejnila aj dve videá, z ktorých jedno údajne ukazovalo okamih, keď boli výbušniny umiestňované pod auto, a druhé po deaktivácii a odstránení výbušniny robotom.

FSB vo svojom vyhlásení uviedla, že pokus o atentát na Malofejeva zorganizoval Denis Kapustin - údajný zakladateľ Ruského dobrovoľníckeho zboru, ktorý sa minulý týždeň prihlásil k narušeniu ruských hraníc v Brianskej oblasti na juhu európskej časti Ruskej federácie.

14:44 Armáda súhlasí s posilnením obranných pozícii v Bachmute

Hlavní velitelia ukrajinskej armády súhlasia s udržiavaním obranných pozícií vo východoukrajinskom meste Bachmut, ktoré obliehajú ruské sily. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretol s velením armády, ktoré sa vyslovilo za pokračovanie obranných operácii a ďalšie posilnenie ukrajinských pozícii v Bachmute.

Tunajšie boje trvajú už niekoľko mesiacov. Mesto malo pred vojnou viac než 70 000 obyvateľov, v súčasnosti ich je približne 5000. Mesto je takmer úplne zničené v dôsledku ruského bombardovania, píše agentúra DPA.

Bachmut nemá výraznejší strategický význam a analytici tvrdia, že jeho možné obsadenie neprinesie veľký obrat v konflikte.

Americký minister obrany Lloyd Austin v pondelok povedal, že jeho dobytie ruskou armádou by nutne neznamenalo, že Moskva opätovne prevzala iniciatívu.

13:04 Kamikadze dron ukrajinského práporu dobrovoľníkov zničil vežu v Rusku

Ukrajinský dobrovoľnícky prápor Kraken pomocou samovražedného dronu zničil radarovú vežu v Rusku. V pondelok o tom informoval portál britskej televízie Sky News.

Prápor zverejnil video, ktoré podľa neho zachytáva útok kamikadze dronu na pozorovaciu vežu v ruskej Brianskej oblasti. Dron na záberoch vežu zasiahne a nasleduje výbuch. 

Prápor uviedol, že vežu zničili výzvedné sily.

Spravodajská agentúra sociálnych médií Storyful (so sídlom v írskom Dubline) potvrdila miesto útoku ako obec Nekislica v Brianskej oblasti - blízko rusko-ukrajinskej hranice.

12:40 Ak Čína pošle Rusku zbrane, bude to mať následky

Ak Čína pošle Rusku zbrane, bude to mať následky. Uviedol to nemecký kancelár Olaf Scholz v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN. TASR o tom informuje podľa pondelkovej správy televízie Sky News.

Americkí predstavitelia nedávno varovali, že Čína môže ukončiť svoje neutrálne postavenie voči konfliktu na Ukrajine a začať Rusku dodávať zbrane a muníciu.

Olaf Scholz.SITA/AP Photo/Michael SohnOlaf Scholz.

Reportér CNN sa Scholza spýtal, či si dokáže predstaviť sankciovanie Číny v prípade, ak by pomohla Rusku. „Myslím si, že by to malo následky. No teraz sme vo fáze, kde dávame jasne najavo, že toto by sa stať nemalo. Cítim sa relatívne optimisticky, že naše požiadavky v tomto prípade uspejú, no musíme to sledovať a byť veľmi opatrní,“ odpovedal nemecký kancelár.

Nemecko je najväčšou európskou ekonomikou a Čína je v posledných rokoch jeho najväčším obchodným partnerom, pripomína Sky News.

11:50 Zatkli Rusa, ktorý sa pokúsil preplávať na Ukrajinu a bojovať v jej armáde

Úrady zatkli obyvateľa Petrohradu, ktorý sa pokúsil z Krymského polostrova okupovaného Ruskom preplávať do ukrajinského prístavu Odesa. Tam sa chcel pridať k ukrajinskej armáde. Informovala o tom ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti, na ktorú sa odvolal portál britskej televízie Sky News.

Najvyšší súd Krymu odsúdil 40-ročného muža na šesť rokov väzenia spojeného s nútenými prácami za vlastizradu a ilegálne prekročenie hranice.

Muž sa staval proti ruskej vojne na Ukrajine a vlani sa rozhodol, že bude pomáhať ukrajinským ozbrojeným silám.  Po skontaktovaní sa s dobrovoľníckou vojenskou skupinou na Ukrajine si v auguste kúpil neoprénový oblek, plutvy, kompas a potápačskú baterku. Takto vybavený sa pustil do plávania.

Plával dva dni a vtedy ho zadržala ruská pohraničná stráž, uviedla ruská tlačová agentúra Interfax.

10:30 Rusko nahrádza zničenú techniku 60-ročnými tankami

Ruská armáda nasadzuje v dôsledku vysokých strát vojenskej techniky na front na Ukrajine 60-ročné tanky T-62. Uviedlo to v pravidelnej správe o situácii na Ukrajine britské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správ denníka The Guardian a televízie Sky News.

„Od leta 2022 bolo zo skladov vybraných približne 800 tankov T-62 a u niektorých z nich bol vylepšený zameriavací systém... tieto typy starých vozidiel však majú na modernom bojovom poli mnohé zraniteľnosti vrátane absencie moderného reaktívneho panciera,“ uviedol britský rezort.

Wikipedia.Izraelom upravený bývalý sýrsky alebo egyptský model BTR-50PK v múzeu Jad La-Širjon, Izrael, 2005.

Nedávno boli na bojisku na Ukrajine zaznamenané prvýkrát aj ruské obrnené transportéry BTR-50, ktoré boli do služby prvýkrát nasadené v roku 1954, uvádza britský rezort.

8:14 Pozícia Ruska v Bachmute bude ohrozená, ak Moskva nedodá muníciu

Pozícia Ruska na frontovej línii v Bachmute na východe Ukrajiny bude ohrozená, ak Moskva nedodá muníciu. Uviedol to v pondelok zakladateľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, informuje TASR podľa správy televízie Sky News.

Prigožin vo videodkaze uviedol, že jeho silám je odopieraná munícia.

Ukrajinskí vojaci ostreľujú ruské pozície v blízkosti mesta Machmut, 5.3.2023.SITA/AP Photo/LibkosUkrajinskí vojaci ostreľujú ruské pozície v blízkosti mesta Machmut, 5.3.2023.

V piatok šéf vagnerovcov uviedol, že jeho jednotky prakticky obkľúčili Bachmut. No v nedeľu povedal, že väčšina munície, ktorú mu Moskva vo februári prisľúbila, ešte nebola poslaná na front.

7:45 Medzi Zelenským a Zalužným sú nezhody o Bachmut

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a hlavný veliteľ ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj majú rozdielne názory na to, či by sa ukrajinská armáda mala stiahnuť z mesta Bachmut, o ktoré už mesiace zvádza ťažké boje s ruskými silami. TASR o tom informuje na základe správy portálu nemeckej spravodajskej televízie n-tv, odvolávajúcej sa na denník Bild. 

Toto mesto v Doneckej oblasti Zelenskyj počas návštevy vlani v decembri vyhlásil za pevnosť. Napriek silnému odporu ukrajinskej armády hrozí Bachmutu obkľúčenie.

Zalužnyj podľa Bildu už pred niekoľkými týždňami odporučil vláde, aby zvážila stiahnutie jednotiek z Bachmutu. Zdroje v Kyjeve však uviedli, že obrana Bachmutu je správnym rozhodnutím, pretože spôsobuje ruskej armáde značné škody — personálne aj materiálne.

V prípade Zelenského a Zalužného však nejde len o vojenské témy, píše ďalej Bild. Generál sa medzi Ukrajincami teší čoraz väčšej obľube a niektorí ho už považujú za ďalšieho prezidentského kandidáta. Ľudia v okolí Zelenského by v ňom preto mohli vidieť možného súpera.

Väčšina expertov a príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl, ktorých oslovil Bild, zdieľa Zalužného pohľad na bitku o Bachmut. „Na začiatku bol Bachmut pre Rusov pascou, teraz sa stal pascou pre nás. Zabíjame ich v pomere 1:7 — to je z vojenského hľadiska jediný dôvod, prečo Bachmut držať. Avšak jednotky mali byť odtiaľ stiahnuté pred tromi týždňami, keď Rusi obsadili (obec) Krasnu Horu. Rozhodnutie zadržať Bachmut bolo dobré, ale teraz to prehnali,“ povedal Bildu ukrajinský vojenský poradca.

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov SITA je bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite