Správy z predchádzajúceho dňa 22.1.2023:
18:40 Námestníka ukrajinského ministra odvolali pre obvinenia z prijatia úplatku
Ukrajinská vláda odvolala v nedeľu z funkcie námestníka ministra pre infraštruktúru Vasyľa Lozynského, a to za údajne prijatie úplatku vo výške 400-tisíc dolárov. TASR o tom informuje na základe správ stanice Sky News a denníka The Guardian odvolávajúcich sa na ukrajinské médiá.
Lozynského zadržal ešte v sobotu Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU). Podľa tohto úradu prijal zmienený úplatok ako províziu za zmanipulovanie štátneho tendra na obstarávanie elektrických generátorov.
Lozynskyj a jeho komplici sa údajne pokúšali získať časť z 1,68 miliardy hrivien (46 miliónov dolárov), ktoré Kyjev v lete vyčlenil na nákup generátorov a iného vybavenia. Tender za úplatky prisľúbili uchádzačovi s nadhodnotenými cenami. Lozynského údajne zadržali práve vtedy, keď úplatok prijímal.
NABU informoval, že na vyšetrovaní sa podieľalo 150 jeho zamestnancov. Mená komplicov Lozynského, ktorému hrozí v prípade usvedčenia až 12-ročné väzenie, dosiaľ úrad nezverejnil.
18:00 Západné dodávky zbraní Ukrajine povedú ku globálnej katastrofe, hrozí Volodin
Predseda ruskej Štátnej dumy Vjačeslav Volodin sa vyhráža „globálnou katastrofou“, ak západné dodávky zbraní pre Ukrajinu ohrozia ruské územia. Takéto počínanie by tiež podľa neho spôsobilo neobhájiteľnosť argumentov proti použitiu zbraní hromadného ničenia. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Volodin na komunikačnej platforme Telegram napísal, že podpora USA a Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) pre Ukrajinu vedie svet ku „strašnej vojne“. „Ak Washington a krajiny NATO dodajú zbrane, ktoré sa použijú na útoky na civilné mestá a pokusy dobyť naše územia, ako hrozia, povedie to k odvetným opatreniam s použitím silnejších zbraní,“ pohrozil. „Argumenty, že jadrové mocnosti predtým nepoužívali zbrane hromadného ničenia v miestnych konfliktoch, sú neobhájiteľné,“ vyhlásil tiež s tým, že to je preto, že USA a NATO „nečelili situácii, keď nastalo ohrozenie bezpečnosti ich občanov a územnej celistvosti krajiny“.
17:00 Britský expremiér Boris Johnson navštívil Boroďanku
Bývalý britský premiér Boris Johnson navštívil v nedeľu Ukrajinu. Fotografi ho zachytili v uliciach mesta Boroďanka, ktoré bolo zničené ešte na začiatku ruskej vojenskej invázie, informuje TASR na základe správy denníka The Guardian.
Britský expremiér uviedol, že na návštevu Ukrajiny ho pozval tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj. Vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra PA Media, naznačil svoju podporu pre dodanie viac tankov Kyjevu s tým, že teraz je ten čas „dať Ukrajincom všetky nástroje, ktoré potrebujú na dokončenie roboty“.
⚡️ Ex-British PM Boris Johnson visits Kyiv suburbs, meets with Zelensky.
— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) January 22, 2023
Johnson, who's been out of office since September, made an unannounced visit to two war-torn cities outside of Kyiv, Bucha and Borodianka, on Jan. 21.
(Video by President's Office) pic.twitter.com/Z8iZng8gsQ
„Je privilégiom navštíviť Ukrajinu na pozvanie prezidenta Zelenského. Utrpenie ukrajinského ľudu trvá už príliš dlho,“ povedal Johnson.
„Jedinou cestou ukončiť túto vojnu pre Ukrajinu je vyhrať ju - a vyhrať ju tak rýchlo, ako to len bude možné... Čím skôr (ruský prezident Vladimir) Putin padne, tým lepšie pre Ukrajinu i pre celý svet,“ dodal britský expremiér.
14:00 Rusko sa snaží o postup smerom na dve mestá v Záporožskej oblasti
Ruské jednotky uskutočňujú ofenzívu smerom na dve mestá v ukrajinskej Záporožskej oblasti, kde sa po niekoľkých mesiacoch stagnujúceho frontu boje tento týždeň zintenzívnili, uviedli v nedeľu ruské štátne médiá. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Moskvou dosadený predstaviteľ Záporožskej oblasti Vladimir Rogov uviedol, že sa ofenzívne akcie sústreďujú v okolí dvoch miest: Orichiv, zhruba 50 kilometrov južne od Ukrajincami ovládaného oblastného hlavného mesta Záporožie, a Huljajpole, ktoré sa nachádza ďalej smerom na východ.
„Front sa pohybuje, predovšetkým dvoma smermi: Orichiv a Huljajpole,“ citovali Rogova ruské médiá. Ako dodal, v týchto oblastiach v súčasnosti prebiehajú aktívne boje, pričom iniciatíva je podľa neho v rukách ruských jednotiek.
Ukrajinská armáda v dennom hlásení v nedeľu uviedla, že v Záporožskej oblasti bolo „viac než 15 obcí zasiahnutých delostreleckou paľbou“.
11:40 Rozšírenie ruskej armády bude pre Moskvu problematické, konštatuje britské ministerstvo obrany
Rusko bude mať veľmi pravdepodobne problémy s avizovaným rozširovaním armády. Vo svojom nedeľňajšom spravodajskom hodnotení vojny na Ukrajine to tvrdí britské ministerstvo obrany, informuje spravodajský portál Sky News.
Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 22 January 2023
— Ministry of Defence 🇬🇧 (@DefenceHQ) January 22, 2023
Find out more about the UK government's response: https://t.co/OJRHXxIf1u
🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 pic.twitter.com/afUUNcFnAv
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok oznámil, že v rokoch 2023 – 2026 plánujú zvýšiť počet príslušníkov ruskej armády na 1,5 milióna. Je to nárast o 11 percent oproti predtým odhalenej expanzii na 1,35 milióna. Rozširovanie tiež zahŕňa obnovenie vojenských obvodov Moskva a Leningrad, čo je čiastočný návrat k usporiadaniu síl v západnom Rusku zo sovietskej éry, a vznik nového armádneho zboru v Karelsku pri Fínsku.
„Šojguove plány signalizujú, že ruské vedenie s vysokou pravdepodobnosťou odhaduje, že rozšírená konvenčná vojenská hrozba bude pretrvávať mnoho rokov po skončení súčasnej vojny na Ukrajine,“ konštatuje rezort s tým, že personál a vybavenie plánovanej expanzie budú pre Moskvu zrejme predstavovať problém.
11:30 Morawiecki: Poľsko poskytne pomoc Ukrajine aj bez súhlasu Nemecka
Ak Nemecko nebude súhlasiť s dodávkami tankov Leopard 2 Kyjevu, Poľsko vytvorí „menšiu koalíciu“ krajín ochotných poslať na Ukrajinu tanky a ďalšie vojenské vybavenie. Vyhlásil to v nedeľu poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorého citovala agentúra PAP.
Predseda poľskej vlády zdôraznil, že Varšava sa nebude len nečinne prizerať, ako Ukrajina krváca v boji proti ruskej agresii. „Kyjev a Európa v tejto vojne zvíťazila, či už s Nemeckom alebo bez neho,“ povedal pre PAP.
Týmito slovami reagoval na to, že členovia kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny sa v piatok - pre váhanie Nemecka – nedokázali zhodnúť na dodaní nemeckých tankov Leopard Kyjevu; diskusie o tejto otázke však budú podľa spojencov pokračovať.
Na vývoz týchto moderných tankov na Ukrajinu – a to aj z tretích krajín - je potrebný súhlas Berlína, ktorý ho zatiaľ neudelil s argumentom, že musí svoj postup skoordinovať so spojencami a zvážiť všetky „pro a proti“. Poľský premiér označil postoj Nemecka k tejto otázke za neakceptovateľný.
10:20 Minister obrany Pistorius sa čo najskôr chystá na návštevu Ukrajiny
Nový nemecký minister obrany Boris Pistorius dúfa, že v čo najbližšom čase navštívi Ukrajinu. Uviedol to v rozhovore v pre noviny Bild am Sonntag. TASR správu prevzala z agentúry DPA. „Je isté, že skoro pocestujem na Ukrajinu. Dokonca možno už počas uplynulých štyroch týždňov,“ povedal Pistorius, ktorý sa funkcie ujal vo štvrtok. Nahradil Christine Lambrechtovú, ktorá rezignovala po sérii prešľapov.
SITA/AP Photo/Michael Probst
Podpora Ukrajine je jednou z prvoradých výziev, ktorým Pistorius čelí. Váhanie Nemecka v súvislosti s poskytovaním zbraní pre Kyjev je hlavnou témou v Nemecku i v zahraničí, konštatuje Bild am Sonntag. Práve Pistorius zohrá kľúčovú úlohu pri dodávkach zbraní. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane vyzval na dodávky bojových tankov Leopard 2 nemeckej výroby pre Kyjev. Nemecko sa k tomu doposiaľ nevyjadrilo s odvolaním sa na potrebu spolupráce so spojencami.
Na otázku, kedy padne rozhodnutie o tankoch pre Ukrajinu, Pistorius odpovedal: „Sme vo veľmi úzkom dialógu o tejto otázke s našimi medzinárodnými partnermi, v prvom rade so Spojenými štátmi.“
Informácie z predchádzajúceho dňa (21.1.2023):
20:00 Krátky záznam z pohrebu ministra Monastyrského, na ktorom sa zúčastnil aj prezident Zelenskyj
Pain is filling the heart. The indescribable sadness is covering the soul. Ukraine is losing its best sons and daughters every day.
— Anton Gerashchenko (@Gerashchenko_en) January 21, 2023
Thank you for your important and decent work for the benefit of Ukraine. You are forever in our hearts. Eternal memory! -@ZelenskyyUa pic.twitter.com/iglrWdyxUG
15:00 Rusko tvrdí, že v Záporoží spustilo ofenzívu a zaujalo výhodnejšie pozície
Ruská armáda v sobotu uviedla, že jej vojaci spustili ofenzívu v Záporožskej oblasti na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Boje sa v tejto oblasti v uplynulých týždňoch po niekoľkých mesiacoch takmer zamrznutého frontu opätovne zintenzívnili.
Jednotky Moskvy vo svojej dennej správe uviedli, že v oblasti uskutočnili „ofenzívne operácie“ a tvrdia, že „zaujali výhodnejšie línie a pozície“, cituje AFP.
Britské ministerstvo obrany v sobotu v pravidelnej správe o priebehu vojny na Ukrajine uviedlo, že v Záporoží nahromadili obe strany „početné sily“. Došlo k delostreleckej paľbe aj prestrelkám, vyhli sa však akémukoľvek rozsiahlemu ofenzívnemu úsiliu.
13:00 Pobaltské krajiny žiadajú Nemecko o rýchle dodanie tankov Leopard Ukrajine
Trojica pobaltských krajín sa obrátila na Nemecko s výzvou, aby už "teraz" dodalo Ukrajine svoje moderné bojové tanky Leopard 2. Informoval o tom v sobotu denník The Guardian.
„My, ministri zahraničných vecí (Litvy, Estónska a Lotyšska) apelujeme na Nemecko, aby teraz poskytlo Ukrajine tanky Leopard,“ uvádza sa vo výzve, ktorú zverejnili na Twitteri šéfovia diplomacií troch pobaltských krajín.
Zároveň zdôraznili, že tieto moderné, tzv. hlavné bojové tanky sú potrebné na zastavenie ruskej agresie, pomoc Ukrajine a na rýchle obnovenie mieru v Európe.
„Nemecko, ako popredná európska mocnosť, má v tomto smere mimoriadnu zodpovednosť,“ napísali ministri zahraničných vecí Litvy, Estónska a Lotyšska.
The Guardian pripomína, že tieto pobaltské postsovietske republiky hraničiace s Ruskom sa obávajú toho, že ak Rusko uspeje na Ukrajine, obráti svoju „pozornosť“ na ne.
11:30 Británia: Rusko i Ukrajina zhromažďujú „početné sily“ v Záporoží
Ukrajinská i ruská strana zhromažďuje „početné sily“ v Záporožskej oblasti na Ukrajine, uviedlo v sobotu britské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.
Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 21 January 2023
— Ministry of Defence 🇬🇧 (@DefenceHQ) January 21, 2023
Find out more about the UK government's response: https://t.co/4UqLNksneU
🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 pic.twitter.com/fUXFhi6VBW
Ministerstvo v pravidelnom vyhlásení k vojne na Ukrajine na základe poznatkov britských tajných služieb ďalej uvidelo, že konflikt na Ukrajine je na „mŕtvom bode“.
Existuje podľa neho možnosť ruského postupu v okolí mesta Bachmut v Donbase, o ktorý prebiehajú ťažké boje, okrem toho však dochádza len k nepatrnému pohybu, cituje The Guardian.
Ruské sily a vojaci súkromnej vojenskej spoločnosti Vagner upevnili svoje pozície v meste Soledar neďaleko Bachmutu, ktoré obsadili začiatkom tohto týždňa.
Ďalej smerom na juh v Záporoží nahromadili obe strany „početné sily“. Došlo k delostreleckej paľbe aj prestrelkám, vyhli sa však akémukoľvek rozsiahlemu ofenzívnemu úsiliu, uviedlo britské ministerstvo obrany.
Jednotky ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského dosiahli menšie územné zisky blízko mesta Kreminna na severovýchode Ukrajiny a bránili sa voči ruským protiútokom, cituje denník.
11:00 Rusko podľa Kyjeva stratilo už viac ako 120-tisíc vojakov
Rusko počas jeho vojny na Ukrajine stratilo už 120 160 vojakov. Na sociálnej sieti Facebook o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, podľa ktorého počas piatka prišlo o život 860 ruských vojakov.
Ruské straty podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ rátajú aj 3 140 tankov, 6 256 obrnených vozidiel, 4 918 vozidiel a palivových nádrží, 2 135 delostreleckých systémov, 443 salvových raketometov, 220 systémov protivzdušnej obrany, 277 vrtuľníkov, 287 lietadiel, 1 891 dronov, 749 striel s plochou dráhou letu, 17 lodí a 193 kusov špeciálnej techniky.
8:00 Bývalého príslušníka amerických jednotiek SEAL zabili na Ukrajine
Bývalý príslušník špeciálnych jednotiek amerického námorníctva SEAL Daniel W. Swift, ktorý pred štyrmi rokmi dezertoval z armády, zahynul v boji na Ukrajine. V piatok to potvrdil predstaviteľ USA. Citoval ho portál britskej televízie Sky News, správu prvý priniesol americký týždenník Time.
Swift pochádza z amerického štátu Oregon a bojoval na strane ukrajinskej armády proti ruským okupačným silám. Zabili ho v stredu 18. januára, uvádza sa v hlásení. Bol rozvedený a zostali po ňom štyri deti.
Informačné centrum námorníctva uviedlo, že Swifta evidujú od 11. marca 2019 ako dezertéra. Získal vyznamenania za služby v Iraku a Afganistane.
Predstaviteľ informačného centra doplnil: „Nechcem špekulovať, prečo sa bývalý námorník ocitol na Ukrajine.“
Informácie z predchádzajúceho dňa (20.1.2023):
20:19 Vagnerovu skupinu označili USA za medzinárodnú kriminálnu organizáciu
Spojené štáty v piatok označili ruskú súkromnú vojenskú Vagnerovu skupinu za nadnárodnú kriminálnu organizáciu a zavedú voči nej sankcie. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.
Hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby povedal, že Vagnerova skupina je kriminálna organizácia, ktorá sa naďalej dopúšťa rozsiahlych ukrutností a porušovania ľudských práv.
SITA/AP Photo/Darko VojinovicLogo Vagnerovej skupiny v centre Belehradu, 15.1.2023.Americké ministerstvo financií na túto organizáciu uvalí ďalšie sankcie. Biely dom takisto zverejnil snímky, na ktorých Rusko dostáva zbrane od Severnej Kórey. Údajne boli určené na podporu Vagnerovcov, ktorí spolu s armádou bojujú na Ukrajine. Vláda amerického prezidenta Joea Bidena pôvodne Severnú Kóreu obvinila, že poskytuje zbrane Rusku, píše AP.
19:09 Kyjev sa podľa USA pripravuje na protiofenzívu; vytlačiť Rusov bude náročné
Americký minister obrany Lloyd Austin v piatok povedal, že Ukrajina by mohla na jar začať protiofenzívu voči Rusku. Generál Mark Milley uviedol, že vytlačiť Rusov z Ukrajiny bude náročné. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Austin spojencov vyzval, aby zvýšili dodávky zbraní s cieľom pomôcť Kyjevu. Spojenci majú podľa amerického ministra okno príležitostí medzi dneškom a jarou, keď Ukrajinci začnú svoju vojenskú operáciu. „To je dlhý čas a musíme dať dokopy tie správne spôsobilosti,“ povedal Austin na rokovaní kontaktnej skupiny na podporu Ukrajiny.
Predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Milley po skončení rokovaní zapochyboval, či sa Ukrajine tento rok podarí vytlačiť zo svojho územia ruských okupantov. „Z vojenského hľadiska stále zastávam názor, že tento rok bude veľmi, veľmi náročné vojensky vytlačiť ruské sily zo všetkých kúskov...Ruskom okupovanej Ukrajiny,“ povedal.
Podľa Milleyho je NATO v súčasnosti zjednotené najviac počas jeho činnej služby, uviedla stanica Sky News. „Za svojich viac než 43 rokov v uniforme je toto najviac zjednotené NATO, ako som kedy videl,“ povedal. Cieľom kontaktnej skupiny podľa jeho slov zostáva podpora obranných spôsobilostí Ukrajiny voči nezákonnej a nevyprovokovanej ruskej agresii.
18:17 Holandsko je ochotné zvážiť dodanie stíhačiek F-16 na Ukrajinu, tvrdí minister
Holandsko je ochotné zvážiť dodanie moderných stíhačiek typu F-16 Ukrajine, ak o nich Kyjev požiada, napísali v piatok holandské médiá s odvolaním na vyjadrenia holandského ministra zahraničných vecí Wopkeho Hoekstru. TASR správu prevzala z britskej spravodajskej stanice Sky News.
Hoekstra vo štvrtok počas parlamentnej schôdze povedal, že holandská vláda by bola takejto požiadavka Kyjeva "otvorená", napísal spravodajský server NLTIMES.NL. Holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová na zasadnutí Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose povedala, že Holandsko chce pomôcť zaplatiť za moderné tanky Leopard 2, ktorých dodanie na Ukrajinu musí schváliť Nemecko.
„Čakáme na stanovisko Nemecka, ale som za snahu nájsť riešenie a poslať tanky na Ukrajinu... Zakaždým sme ukázali, že sme schopní spoločne poskytnúť Ukrajine to, čo potrebuje,“ povedala Ollongrenová v rozhovore pre agentúru Bloomberg, z ktorého citovali holandské médiá.
Poskytnutie moderných stíhačiek typu F-16 by bolo významným krokom v rámci vojenskej pomoci pre Ukrajinu, píše Sky News. Zároveň pripomína, že takýto krok by si vyžadoval aj komplexný výcvik ukrajinských pilotov, ktorí lietajú na starších sovietskych stíhačkách typu MiG-29.
17:57 Ruské rakety v piatok v Kramatorsku zabili jedného civilistu
Ruské sily v piatok vypálili na ukrajinské mesto Kramatorsk v Doneckej oblasti tri rakety namierené na civilnú infraštruktúru, pričom poškodili materskú školu, školu, kliniku a susedné obytné budovy. Jeden civilista prišiel o život. Pre ukrajinskú štátnu televíziu to povedal gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko. Informuje o tom web Kyiv Independent.
At least three Russian missiles hit Kramatorsk, donetsk Oblast, earlier today
— Euromaidan Press (@EuromaidanPress) January 20, 2023
The strikes damaged the buildings of a kindergarten, a school, and a private dispensary
📷via https://t.co/ZpqiQiEGBe pic.twitter.com/pQpqSZ2TUs
Kyrylenko ešte predtým v piatok uviedol, že ruské sily v regióne za uplynulých 24 hodín zaútočili na viac ako 20 obcí, pričom zabili štyroch civilistov a troch zranili. Kramatorsk sa nachádza severozápadne od mesta Doneck, ktoré Rusko okupuje od roku 2014. V Doneckej oblasti na východe Ukrajiny sú ťažké boje, keďže Rusko sa snaží oblasť úplne obsadiť.
15:55 Nemecko poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vrátane protivzdušnej obrany
Nemecko poskytne Ukrajine ďalšie zbrane a výzbroj v hodnote jednej miliardy eur. Prioritou má byť protivzdušná obrana. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius v piatok oznámil, že celkový objem nemeckej pomoci sa tým zvýši na 3,3 miliardy eur. Nemecké dodávky pomoci zahŕňajú protiletecké obranné systémy Patriot, samohybné protilietadlový systém Gepard, systém protivzdušnej obrany typu Iris-T SLM a riadené strely. Prioritou dodávok tak má byť protivzdušná obrana.
Pistorius vo štvrtok na poste ministra obrany nahradil Christine Lambrechtovú, ktorá 16. januára požiadala o uvoľnenie z funkcie. Nový balík pomoci oznámil počas zasadnutia kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny. Tá sa v piatok zišla na americkej leteckej základni Ramstein v spolkovej krajine Porýnie-Falcko.
Hlavnou témou rokovaní má byť ďalšia vojenská pomoc Ukrajine, najmä dodanie bojových tankov Leopard 2, píše spravodajská stanica Deutsche Welle (DW). Medzi účastníkmi z približne 50 krajín sú aj ministri obrany USA Lloyd Austin a Ukrajiny Oleksij Reznikov.
14:37 Ruské jednotky dobyli na Ukrajine dve dediny vrátane Kliščijivky pri Bachmute
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že dobrovoľníci útočných oddielov Doneckej ľudovej republiky (DĽR) – samozvanej proruskej entity na východe Ukrajiny – prevzali kontrolu nad Kliščijivkou za podpory ruského delostrelectva a letectva.
Kliščijivka, ktorá mala pred rozpútaním vojny Ruskom približne 500 obyvateľov, leží juhozápadne od Bachmutu - postup ruských jednotiek tak môže podľa agentúry AFP svedčiť o tom, že ruská armáda sa pokúša Bachmut obkľúčiť.
Rusko začalo ofenzívu s cieľom zmocniť sa Bachmutu už vlani v auguste. Zatiaľ sa mu však nepodarilo dosiahnuť rozhodujúci úspech, ale ovládnutie Doneckej oblasti je v súčasnosti hlavným cieľom ruskej armády. Ruské ministerstvo obrany a súkromná vojenská spoločnosť, známa ako Vagnerova, minulý týždeň deklarovali, že získali kontrolu nad mestečkom Soledar v Doneckej oblasti. Po mesiacoch neúspechov ruskej armády na bojiskách Ukrajiny šlo o prvé hlásenie Moskvy o víťazstve v nejakej operácii.
Ukrajina však trvá na tom, že boje o Soledar, počas ktorých obe strany utrpeli ťažké straty, naďalej pokračujú, píše AFP. Obsadenie tohto malého mesta by zlepšilo pozíciu ruských jednotiek pri ich postupe k neďalekému dopravnému uzlu Bachmut.
Ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že „oslobodilo“ aj dedinu Lobkove v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. Záporožská a Donecká oblasť sú dva zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré ruský prezident Vladimir Putin v septembri vyhlásil za anektované a za súčasť Ruska.
14:00 Prvý humanitárny konvoj OSN dorazil do oblasti blízko Soledaru
Konvoj dorazil v piatok do oblasti neďaleko ukrajinského mesta Soledar, ktoré sa v uplynulých týždňoch stalo dejiskom najtvrdších bojov na východe Ukrajiny, oznámila táto svetová organizácia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Naši kolegovia na Ukrajine práve dorazili do vládou kontrolovaných oblastí v blízkosti Soledaru vo východoukrajinskej Doneckej oblasti,“ povedal novinárom v Ženeve hovorca Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) Jens Laerke.
Hygiene kits from IOM reached Soledar community today as part of the UN humanitarian convoy to support over 800 people. pic.twitter.com/En73OIfZTD
— IOM Ukraine (@IOMUkraine) January 20, 2023
Ako dodal, ide o prvý konvoj OSN, ktorý do tejto oblasti prišiel od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Konvoj zložený z troch nákladných vozidiel vyrazil skoro ráno z mesta Dnipro a bol naložený potravinami, vodou, hygienickými pomôckami a liekmi pre 800 ľudí, spresnil Laerke.
„Nedávne boje v Soledare a jeho okolí zapríčinili rozsiahlu deštrukciu a zanechali tam ľudí, ktorí naliehavo potrebujú humanitárnu pomoc,“ dodal hovorca s tým, že pomoc je určená pre civilné obyvateľstvo.
OSN dúfa, že do danej oblasti bude schopná vyslať ešte ďalšie humanitárne konvoje. Možnosť prístupu do jednotlivých lokalít je však potrebné vyhodnocovať na dennej báze. Na otázku, či ďalší konvoj príde aj to samotného vojnou zničeného Soledaru, Laerke odpovedal, že to zostáva nejasné a podmienené vývojom bezpečnostnej situácie priamo v teréne.
13:33 Fínsko poskytne Ukrajine pomoc v hodnote 400 miliónov eur
Je to dosiaľ najväčší balík pomoci z Fínska. Dosiaľ Helsinki poskytli Kyjivu obranný materiál v celkovej hodnote 590 miliónov eur, informuje spravodajský portál CNN citujúc vyhlásenie fínskeho ministerstva obrany.
Podrobnosti o balíku sa vo vyhlásení z bezpečnostných dôvodov nenachádzajú. Hovorca rezortu pre CNN uviedol, že balík nezahŕňa tanky Leopard 2.
Fínsko je jednou z viac ako 50 krajín, ktorých zástupcovia sa v piatok stretávajú na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku. Pomoc Ukrajine je témou stretnutia.
Fínsko a Švédsko, ktoré sa usilujú o členstvo v NATO, počas stretnutia, podľa zmieneného vyhlásenia, podpíšu Vyhlásenie o zámere podporovať Ukrajinu. „Spoločná podpora Ukrajine je znakom hlbokej vzájomnej dôvery a čoraz užšej obrannej spolupráce medzi Fínskom a Švédskom,“ vyjadrilo sa fínske ministerstvo.
12:20 Ruský útok z Bieloruska je pravdepodobnejší koncom roka 2023
Ruský útok na Ukrajinu z Bieloruska je skôr pravdepodobnejší koncom roka 2023. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) uvádza, že stretnutia vysokopostavených predstaviteľov Kremľa s vedením Bieloruska na vysokej úrovni by mohli vytvoriť podmienky pre útok z Bieloruska, aj keď nie nevyhnutne a nie v najbližších týždňoch. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda.
SITA/Andrei Stasevich/BelTA Pool Photo via AP
Bieloruský vodca Alexander Lukašenko zas podľa inštitútu pokračuje v snahe o rovnováhu s Kremľom a vykresľuje Bielorusko ako suverénny štát v rámci únie, ktorú má s Ruskou federáciou. Jeho text zo stretnutia s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom uvádza, že identifikovali bližšie nešpecifikované oblasti spolupráce s cieľom „zachovať suverenitu oboch krajín vo všetkých ohľadoch“. Táto rétorika je „v súlade s Lukašenkovým dlhodobým úsilím vyhnúť sa postúpeniu bieloruskej suverenity štruktúre zväzového štátu ovládaného Kremľom,“ konštatuje ISW.
10:35 Poľsko je vo veci dodania tankov Ukrajine pripravené na neštandardné kroky
A to v prípade, že Nemecko nebude súhlasiť s dodaním svojich tankov Leopard 2 na Ukrajinu. V rozhovore pre súkromnú rozhlasovú stanicu RMF FM to v piatok podľa agentúry Reuters uviedol námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jabloňski.
„Momentálne sa snažíme o to, aby Nemecko nielen súhlasilo s dodaním týchto tankov z Poľska alebo iných krajín, ale aby tak urobilo aj samé,“ uviedol Jabloňski. Na otázku, čo Poľsko urobí, ak Nemci nebudú súhlasiť s dodaním tankov Ukrajine, Jabloňski odpovedal: „Uvidíme. Myslím si, ak narazíme na silný odpor, budeme pripravení na takéto akcie, aj neštandardné. Ale nepredbiehajme fakty,“ konštatoval Jabloňski.
Svojimi slovami postoj poľského premiéra Mateusza Morawieckého, ktorý vo štvrtok naznačil, že Varšava by mohla Ukrajine dodať tanky Leopard 2 ako súčasť širšej koalície aj bez súhlasu Berlína. „Súhlas je druhoradý, buď ho získame rýchlo, alebo sami urobíme, čo je potrebné,“ povedal Morawiecki.
Ukrajina už dlhšie žiada Berlín, aby jej do boja proti ruským inváznym jednotkám poskytol nemecké tanky Leopard 2. Berlín tak údajne mieni urobiť len v prípade, ak Kyjevu svoje tanky Abrams ponúknu aj Spojené štáty. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer vyhlásil, že očakáva, že piatkové kľúčové stretnutie spojencov Kyjeva na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku prinesie dôležité rozhodnutia ohľadom ďalších dodávok zbraní zo strany Západu.
9:22 USA ohlásili nový balík vojenskej pomoci Ukrajine za 2,5 miliardy dolárov
Spojené štáty oznámili vo štvrtok ďalší rozsiahly balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v celkovej hodnote 2,5 miliardy dolárov. USA dodajú Kyjevu 90 obrnených bojových vozidiel Stryker, ako aj dodatočných 59 bojových vozidiel pechoty Bradley a muníciu, nie však tanky. TASR informuje na základe správ agentúr AP a AFP.
Munícia, ktorá je súčasťou nového balíka, je určená pre mobilné raketové systémy HIMARS, systémy protivzdušnej obrany NASAMS, ako aj pre kanóny vozidiel Bradley, uvádza sa vo vyhlásení Pentagónu.
Vozidlá Stryker, ktoré Washington Kyjevu poskytne po prvý raz, je možné modifikovať na poskytovanie medicínskej evakuácie či na prieskumné akcie, a môžu slúžiť aj na reagovanie na jadrové, biologické či chemické incidenty.
Tanky Abrams, ktoré Kyjev žiadal od USA, však podľa Washingtonu nie sú vhodné pre súčasné boje na Ukrajine vzhľadom na nutnosť častej údržby a ich palivové potreby.
Doterajšia vojenská pomoc USA pre Ukrajinu tak s najnovším prísľubom dosiahla viac než 26,7 miliardy dolárov. Americký minister obrany Lloyd Austin sa v piatok v Nemecku na leteckej základni USA Ramstein stretne so zástupcami kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, ktorú tvorí zhruba 50 štátov koordinujúcich dodávky zbraní pre Kyjev.
7:38 Šéf CIA sa v Kyjeve tajne stretol so Zelenským
Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns minulý týždeň tajne navštívil Kyjev, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Pod podmienkou anonymity to vo štvrtok uviedol predstaviteľ Spojených štátov. TASR informuje na základe správy agentúry AP.
Nemenovaný predstaviteľ USA odmietol priblížiť, o čom Burns a Zelenskyj hovorili. AP pripomína, že Burns opakovane Zelenského informuje o zisteniach amerických tajných služieb týkajúcich sa plánov a zámerov ruskej ofenzívy na Ukrajine.
Šéf CIA sa stretol aj s predstaviteľmi ukrajinských spravodajských služieb. Podľa novín The Washington Post diskutoval Zelenskyj s vysokopostavenými členmi spravodajských služieb Ukrajiny o tom, ako dlho môže Kyjev ešte počítať s podporou USA po tom, čo si republikáni po novembrových priebežných voľbách zaistili tesnú väčšinu v Snemovni reprezentantov.
Zelenskyj a jeho poradcovia mali po stretnutí s Burnsom údajne pocit, že podpora USA je naďalej silná, dodal The Washington Post, na ktorý sa odvoláva agentúra Reuters.
Spojené štáty oznámili vo štvrtok ďalší rozsiahly balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v celkovej hodnote 2,5 miliardy dolárov. USA dodajú Kyjevu 90 obrnených bojových vozidiel Stryker, ako aj dodatočných 59 bojových vozidiel pechoty Bradley a muníciu, nie však tanky.
Správy z predchádzajúceho dňa 19.1.2023:
20:15 Deväť krajín vrátane SR poskytne „bezprecedentnú vojenskú pomoc“ Ukrajine
Skupina deviatich krajín vrátane Británie, Poľska, Slovenska či Holandska sa vo štvrtok zaviazala, že bude ďalej poskytovať Ukrajine „bezprecedentnú sériu darov“ vrátane ťažkých tankov, aby jej pomohli bojovať v konflikte s Ruskom. TASR prevzala informácie od tlačovej agentúry Reuters a britského ministerstva obrany.
The UK 🇬🇧 and our international partners are more determined than ever to support Ukraine 🇺🇦 in 2023.
— Ministry of Defence 🇬🇧 (@DefenceHQ) January 19, 2023
Defence Secretary @BWallaceMP today met with Defence Minister’s from partner nations to discuss next steps for Ukraine, including heavy armour capability. pic.twitter.com/aSp0pgeWZj
Ministri obrany a ďalší predstavitelia deviatich krajín sa stretli na vojenskej základni v meste Tapa v Estónsku. Darcovské podujatie iniciovali britský minister obrany Ben Wallace a jeho estónsky kolega Hanno Pevkur a prišli naň zástupcovia viacerých spojencov Ukrajiny vrátane Slovenska. Na záver vydali spoločné vyhlásenie:
„Zaväzujeme sa, že budeme kolektívne pokračovať v dodávaní bezprecedentnej sérii darov vrátane ťažkých tankov, ťažkého delostrelectva, protivzdušnej obrany, munície a bojových vozidiel pechoty (BVP), aby sa mohla Ukrajina brániť.“
Vyhlásenie zverejnili na webovej stránke britskej vlády. Podpísali ho ministri obrany z Británie, Estónska, Poľska, Lotyšska a Litvy a tiež zástupcovia Česka, Dánska, Holandska a Slovenska.
19:20 Ruské kyberútoky na Ukrajinu podľa Microsoftu poľavili, ale môžu znova vzrásť
Ruské kybernetické útoky na ukrajinské ciele počas uplynulého mesiaca poľavili, ale to by sa s príchodom jari mohlo zmeniť. Vo štvrtok to televízii CNN vo švajčiarskom Davose povedal prezident spoločnosti Microsoft Brad Smith. Firma podľa jeho slov tiež za posledných 30 dní spozorovala podobný ústup aj v prokremeľskej digitálnej propagande spojenej s vojnou na Ukrajine.
„Práve teraz musí ruská vláda, ako to vidíme, zamerať toľko svojich zdrojov na ruské obyvateľstvo, aby sa pokúsila udržať podporu, že mimo Ruska existuje mierna úľava,“ vysvetlil Smith. Varoval však, že to sa môže rýchlo zmeniť. „Zvyčajne, keď príde jar, armády vedú ofenzívy. Musíme byť pripravení na útočnú kybernetickú vojnu, útočné aktivity kybernetického vplyvu, a to je súčasť toho, na čo sa pripravujeme,“ dodal.
Smith tiež uviedol, že k 19. januáru Microsoft poskytol finančnú a technologickú pomoc Ukrajine v hodnote 436 miliónov dolárov.
18:30 Dánsko poskytne Ukrajine 19 samohybných húfnic Caesar
Dánsko dodá Ukrajine 19 samohybných húfnic Caesar francúzskej výroby, oznámil vo štvrtok dánsky minister obrany Jakob Ellemann-Jensen. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
„S Ukrajincami sme boli v neustálom kontakte ohľadom húfnic Caesar a som rád, že sme teraz dostali širokú podporu parlamentu, aby sme ich venovali Ukrajine v boji za slobodu,“ uviedol minister.
Dánsko sa k takémuto kroku odhodlalo aj napriek tomu, že nemá k dispozícii všetky samohybné húfnice, ktoré si od francúzskeho výrobcu objednalo. „So systémom stále existuje množstvo technických výziev, ktoré budeme musieť riešiť v spolupráci s výrobcom a Ukrajinou,“ uviedol dánsky rezort obrany. Dodal, že Kyjev mal o húfnice záujem aj napriek týmto výzvam.
Ukrajine sľúbilo vojenskú pomoc aj Švédsko. Vo štvrtok oznámilo, že Kyjevu dodá svoje delostrelecké systémy typu Archer.
18:15 Šesť zranených po havárii vrtuľníka prevezú na liečenie do zahraničia
Niektorých pacientov z kyjivského popáleninového oddelenia, ktorí utrpeli zranenia pri stredajšej havárii vrtuľníka v meste Brovary, prevezú na liečenie do zahraničia. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na námestníčku ukrajinského ministra zdravotníctva Irynu Mykyčak.
„Šesť pacientov z popáleninového oddelenia, deti aj dospelých, pripravujeme na ďalšie liečenie v zahraničí. Počas prvých niekoľkých hodín po tragédii aktívne ponúkli pomoc popáleninové oddelenia v Poľsku, Rakúsku, Českej republike a Spojených štátoch,“ povedala Mykyčak vo vysielaní 24/7.
Vysvetlila pritom, že na popáleninové oddelenie do Kyjeva previezli len tých najťažšie zranených pacientov, no ani jeden z nich podľa nej nie je v kritickom alebo život ohrozujúcom stave.
17:30 Británia pošle Ukrajine 600 striel Brimstone
Británia vo štvrtok oznámila, že pošle Ukrajine na pomoc v boji proti ruským silám 600 rakiet Brimstone. Britský minister obrany Ben Wallace o tom informoval po darcovskom stretnutí s niekoľkými svojimi kolegami na vojenskej základni v meste Tapa v Estónsku. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
Estonia, Poland, Latvia, Lithuania, Denmark, Czechia, the Netherlands and Slovakia committed to The Tallinn Pledge which sets out further support.
— Ministry of Defence 🇬🇧 (@DefenceHQ) January 19, 2023
This includes 600 Brimstone missiles from the UK, Challenger 2 tanks and AS90 self-propelled guns.https://t.co/fF8uuXJg3H
„Môžem dnes povedať, že pošleme na miesto (bojov) ďalších 600 rakiet Brimstone, ktoré budú neuveriteľne dôležitou pomocou v tom, aby Ukrajina na bojisku dominovala,“ povedal Wallace novinárom.
Ide o najnovší sľub Británie, daný len niekoľko dní po tom, čo sa stala vôbec prvou krajinou, ktorá vyhovela naliehavej žiadosti Ukrajiny o západné ťažké tanky.
14:50 EP požaduje medzinárodný súd na potrestanie ruských zločinov na Ukrajine
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok vyzvali EÚ, aby bolo ruské politické a vojenské vedenie brané na zodpovednosť za zločiny páchané proti Ukrajine. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.
V uznesení, za ktoré zahlasovalo 472 poslancov, 19 bolo proti a 33 sa hlasovania zdržali, sa uvádza, že zverstvá spáchané ruskými silami v Buči, Irpini a mnohých ďalších ukrajinských mestách odhaľujú brutalitu vojny a podčiarkujú význam koordinovaných medzinárodných opatrení na to, aby boli zodpovedné osoby súdené podľa medzinárodného práva.
Poslanci vyzvali EÚ, aby v úzkej spolupráci s Ukrajinou a medzinárodným spoločenstvom presadzovala vytvorenie osobitného medzinárodného súdu na stíhanie politického a vojenského vedenia Ruska a jeho spojencov.
Zákonodarcovia tvrdia, že zriadenie takéhoto súdu by zaplnilo vákuum v medzinárodnom trestnom súdnictve a doplnilo by vyšetrovacie úsilie Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý v súčasnosti nemôže vyšetrovať trestný čin agresie proti Ukrajine.
13:40 Kremeľ varoval Západ pred eskaláciou vojny na Ukrajine,ak jej dodá lepšie zbrane
„Potenciálne je to (dodanie zbraní Ukrajine) veľmi nebezpečné, keďže to celý konflikt posunie na kvalitatívne novú úroveň. A to neveští nič dobré pre globálnu a európsku bezpečnosť,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Peskov to uviedol po tom, čo ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov povedal, že ak bude Ukrajina zbraňami z krajín Západu útočiť na Rusko alebo anektovaný polostrov Krym, Moskva podnikne odvetné opatrenia. AFP pripomína, že nezákonná anexia Krymu z roku 2014 nie je medzinárodne uznaná.
„Malo by byť všetkým jasné, že nezáleží na tom, aké zbrane Američania a NATO pošlú Kyjevu, aj tak ich zničíme. Je nemožné poraziť Rusko,“ vyhlásil Antonov a dodal, že „rétorika Spojených štátov v súvislosti s Ukrajinou je čoraz agresívnejšia“.
Washington podľa ruského veľvyslanca tým, že trvá na tom, že Krym je súčasťou Ukrajiny a posiela jej zbrane na ochranu svojho územia, „Kyjev fakticky núti k tomu, aby v Rusku páchal teroristické činy ".
11:25 Švédsko chce Ukrajine poskytnúť obrnené vozidlá a protitankové zbrane
Švédsko má v úmysle poskytnúť Ukrajine obrnené vozidlá a protitankové zbrane. Predseda švédskej vlády Ulf Kristersson na tlačovej konferencii povedal, že jeho vláda prijala rozhodnutie poskytnúť Kyjivu dodatočnú pomoc. Nová podpora zahŕňa delostrelecký systém Archer. Ide o samohybnú zbraň švédskej produkcie, ktorá je všeobecne považovaná za jeden z najmodernejších delostreleckých systémov na svete so schopnosťou zasahovať ciele na vzdialenosť do 50 kilometrov. Informuje o tom portál news.sky.com.
11:00 USA chystajú nový balík vojenskej pomoci Ukrajine
Spojené štáty pripravujú ďalší rozsiahly balík vojenskej pomoci Ukrajine v celkovej hodnote približne 2,5 miliardy dolárov. V noci na štvrtok o tom informovala spravodajská stanica CNN odvolávajúca sa na dva nemenované zdroje dobre oboznámené so situáciou. Balík by podľa informácií jedného zo zdrojov mohol byť ohlásený do konca tohto týždňa.
Malo by ísť o jeden z najväčších amerických balíkov pomoci pre Ukrajinu od začiatku ruskej invázie z konca vlaňajšieho februára. Obsahovať by mal vôbec prvýkrát obrnené bojové vozidlá Stryker, ako aj ďalšiu zásielku bojových vozidiel pechoty Bradley a vozidiel odolných voči výbuchom mín (MRAP).
Neočakáva sa však, že nový balík pomoci bude zahŕňať tanky či rakety dlhého doletu, ktoré Ukrajina dlhodobo žiada. Naopak je pravdepodobné, že USA pošlú Ukrajine muníciu do mobilných raketových systémov HIMARS, ako to spravili už v predošlých balíkoch.
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena má tiež v pláne poskytnúť Ukrajine ďalšiu pomoc vo výške 125 miliónov dolárov na podporu tamojšej energetickej siete, informovala Agentúra Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID).
Informácie z predchádzajúceho dňa 18.1.2023:
19:30 Bulharsko tajne posielalo Ukrajine palivo a strelivo
Bulharsko tajne poskytovalo Ukrajine muníciu a naftu, ktoré potrebovala na jar 2022 počas vojny s Ruskom. TASR správu prevzala z webovej stránky denníka The Guardian a nemeckého denníka Die Welt.
Bulharsko bolo známe odmietavým postojom k dodávkam zbraní na Ukrajinu. Bývalý bulharský premiér Kiril Petkov a minister financií Asen Vasilev však pre nemecký denník uviedli, že ich krajina poskytla ukrajinskej armáde 30 percent munície, ktoré potrebovala počas kľúčového trojmesačného obdobia na jar, a 40 percent nafty.
Obaja sú dnes členmi opozície, pre Die Welt však spolu s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom informovali o bulharských dodávkach, píše The Guardian. Petkov musel konať utajene, pretože medzi jeho koaličnými partnermi boli sympatizanti Kremľa a viac než 70 percent Bulharov nesúhlasilo s dodávkami zbraní Ukrajine a obávali sa zatiahnutia do konfliktu.
Dodávky munície sa podľa Kulebu začali v polovici apríla po jeho návšteve Sofie. Ukrajina odrazila ruské ťaženie na Kyjev, no míňali sa jej zásoby a pomoc od západných krajín ešte neprichádzala. Ukrajina potrebovala najmä strelivo z obdobia Sovietskeho zväzu, ktoré malo Bulharsko. Sofia ich neposkytovala priamo, bulharským sprostredkovateľom však povolila predaj a udržiavala letecké spojenia s Poľskom, či pevninské spojenie cez Maďarsko a Rumunsko.
„Nákladné automobily a cisterny pravidelne prichádzali na Ukrajinu cez Rumunsko a v niektorých prípadoch bolo palivo nakladané aj na nákladné vlaky,“ povedal Vasilev.
Rusko reagovalo kybernetickými útokmi a 27. apríla zastavilo dodávky plynu Bulharsku. Hroziacu energetickú krízu vyriešili dodávky skvapalneného plynu (LPG) z USA. Vládna koalícia premiéra Petkova sa vlani v júni rozpadla po parlamentnom hlasovaní o nedôvere. Bulharský parlament v decembri oficiálne schválil dodávky zbraní na Ukrajinu. Predošlý návrh vojenskej pomoci v máji zablokovala proruská Bulharská socialistická strana (BSP), ktorá bola súčasťou vtedajšej vládnej koalície.
18:20 „Svet nesmie váhať dnes a ani nikdy,“ povedal Zelenskyj v Davose
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu žiadal medzinárodné spoločenstvo o rýchle prijímanie rozhodnutí a vyjadril presvedčenie, že svet zdolá súčasné hrozby.
čas, ktorý svet využíva na premýšľanie, teroristický štát využíva na zabíjanie,“ povedal Zelenskyj, ktorý prostredníctvom videokonferencie vystúpil na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose. „Ukrajina a jej spojenci tomu odolávajú už takmer jeden rok a počas tohto obdobia sa potvrdilo, že všetky naše pohotové kroky priniesli pozitívne výsledky, “vyhlásil.
Otvorenie hraníc európskych krajín pre Ukrajincov, dohody o vývoze obilia, jednota v oblasti energií podľa Zelenského zachránili milióny životov – nielen na Ukrajine. „Celý svet potrebuje takúto rýchlosť v rozhodnutiach a činoch,“ zdôraznil. Viac v článku tu.
18:00 Počet obetí nehody vrtuľníka znížili na 14
Ukrajinskí predstavitelia upravili počet obetí stredajšej havárie vrtuľníka v meste Brovary pri ukrajinskej metropole Kyjiv na 14. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
Podľa údajov štátnej záchrannej služby k 15:00 miestneho času registrovali 14 obetí havárie. Na mieste nehody podľa najnovších správ našli 14 mŕtvych, vrátane jedného dieťaťa a deviatich osôb, ktoré boli na palube vrtuľníka. Medzi obeťami sú aj minister vnútra Denys Monastyrskyj, jeho námestník Jevhen Jenin a štátny tajomník rezortu vnútra Jurij Lubkovyč. Ďalších 25 ľudí, vrátane 11 detí utrpelo zranenia. Pátracie a záchranné operácie na mieste už podľa záchrannej služby ukončili.
16:00 Šéf polície bude dočasným ministrom vnútra
Šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko bude zastávať post úradujúceho ministra vnútra, kým nevymenujú novú hlavu rezortu. V stredu to na platforme Telegram uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ s tým, že Klymenka menovali za námestníka ministra vnútra a šéfa Ukrajinskej štátnej polície, ale bude vykonávať aj povinnosti ministra vnútra. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
Klymenko má na starosti rezort vnútra po tom, čo pri havárii vrtuľníka v meste Brovary pri ukrajinskej metropole Kyjiv zomreli minister vnútra Denys Monastyrskyj, jeho námestník Jevhen Jenin a štátny tajomník rezortu vnútra Jurij Lubkovyč.
12:00 Medzi obeťami pádu vrtuľníka boli škôlkari a ich rodičia
Najmenej deväť z 18 obetí tragického pádu vrtuľníka v ukrajinskom meste Brovary boli škôlkari a miestni obyvatelia, ktorí viedli deti do škôlky, uviedol v stredu zástupca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. TASR správu prevzala zo stanice CNN.
Pri havárii prišiel o život aj ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj, jeho prvý námestník Jevhenij Jenin a štátny tajomník Jurij Lubkovyč. Na palube vrtuľníka sa nachádzalo dovedna deväť ľudí a stroj v čase nešťastia smeroval na frontovú líniu do východných oblastí Ukrajiny, oznámila kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
SITA/AP Photo/Daniel Cole
Samotný Zelenskyj označil haváriu za „hroznú tragédiu“, cituje ho agentúra AFP. "Nevýslovná bolesť," uviedol vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram.
Vrtuľník podľa stanice BBC narazil do budovy materskej školy a následne sa zrútil blízko bytovky v Brovaroch. V čase nehody bola tma a hmla.
Medzi obeťami sú aj tri deti. Zranenia utrpelo 29 ľudí vrátane 15 detí. Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba upozornil, že aj počet obetí môže ešte vzrásť. „Momentálne nemáme informácie o počte nezvestných detí,“ povedal reportérom na mieste tragédie.
„Prebieha identifikácia. Rodičia prichádzajú, zoznamy sa dopĺňajú,“ spresnil.
9:30 Pri páde vrtuľníka v meste Bovary zahynul ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj
Ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj a ďalší dvaja vysokopostavení predstavitelia rezortu zahynuli v stredu pri páde vrtuľníka v meste Brovary pri Kyjeve. Incident si podľa gubernátora Kyjevskej oblasti Olexija Kulebu vyžiadal celkovo najmenej 16 obetí a 22 zranených. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Helikoptéra sa podľa dostupných informácií zrútila pri budove materskej školy a bytovky. V škôlke sa v tom čase nachádzali aj deti a zamestnanci. Video s horiacim vrakom sa krátko po nešťastí objavilo na sociálnych sieťach.
Mesto Brovary sa nachádza približne 20 kilometrov severovýchodne od Kyjeva. Ruské a ukrajinské jednotky bojovali o kontrolu nad týmto mestom v počiatočnej fáze ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Ruskí vojaci sa napokon odtiaľ začiatkom apríla minulého roka stiahli.
wikipedia
9:00 Pád vrtuľníka v meste Bovary si vyžiadal obete i zranených
V blízkosti budovy materskej školy a bytovky v meste Brovary neďaleko Kyjeva sa v stredu zrútil vrtuľník. TASR správu prevzala z denníka The Guardian a stanice CNN, ktoré sa odvolali na vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov.
Poradca ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko uviedol, že na mieste incidentu zasahujú pohotovostné zložky. „Zisťujeme informácie o obetiach a okolnostiach,“ napísal na platforme Telegram.
Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba na platforme Telegram uviedol, že v čase tragédie sa v budove škôlky nachádzali deti i zamestnanci. „V tomto momente boli všetci evakuovaní. Došlo k obetiam. Na mieste nešťastia zasahujú sanitky, polícia a hasiči,“ napísal.
Ukrajinská verejnoprávna televízia Suspiľne informovala, že podľa dostupných informácií utrpeli zranenia piati ľudia. Údajne došlo aj k obetiam na životoch, ktorých počet však zatiaľ nie je známy.
SITA/AP Photo/Daniel Cole
8:00 Ruský útok takmer úplne zničil odbornú školu v Kupiansku
Charkovskú oblasť na severe Ukrajiny v utorok popoludní zasiahol raketový útok. Informoval o tom portál britskej televízie Sky News.
Gubernátor v oznámení napísal: „Okupanti znova ostreľovali mesto Kupiansk. Nepriateľ dnes okolo 14.30 h zasiahol raketou S-300 Kupiansku vysokú školu automobilového inžinierstva. Podľa predbežných informácií nie sú žiadne obete. Priestory vzdelávacej inštitúcie však boli takmer úplne zničené.“
Zábery z miesta útoku zachytávajú dieru prerazenú uprostred veľkej budovy a na zemi v okolí je množstvo trosiek.
Správy z predchádzajúceho dňa 17.1.2023:
20:46 Asi stovka Ukrajincov začala na americkej základni s výcvikom na používanie systémov Patriot
Na americkú vojenskú základňu Fort Sill v Oklahome pricestovalo „90 až 100 Ukrajincov“ a začali s výcvikom na protiraketový systém Patriot. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na americké ministerstvo obrany.
Vedenie základne v pondelok oznámilo, že ukrajinskí vojaci pricestovali na miesto a začnú s výcvikom. CNN pritom ako prvé informovalo, že výcvik by sa mal začať už tento týždeň.
Fort Sill je domovom Fires Center of Excellence, kde Spojené štáty organizujú výcvik na na ovládanie Patriotov aj pre svoju armádu a ďalšie krajiny. „Tí istí inštruktori, ktorí učia Spojené štáty, spojencov a partnerské krajiny, vykonajú aj ukrajinský tréning a toto vyučovanie nijako nenaruší aktuálne výcvikové misie na Fort Sill,“ oznámila základňa.
Výcvik by mal podľa zástupcov Pentagonu trvať „niekoľko mesiacov“. Nie je pritom jasné, ako veľmi dokáže armáda tréning urýchliť.
19:40 Vrchní velitelia ukrajinskej a americkej armády sa prvýkrát osobne stretli
Americký generál a predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley sa v utorok v Poľsku prvýkrát osobne stretol s hlavným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl generálom Valerijom Zalužným. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a AFP.
„Hovorili detailne o obrane, ktorú sa Ukrajina snaží pred ruskou agresiou vykonávať,“ uviedol Milleyho hovorca plukovník Dave Butler. „Opísal som naliehavé potreby ukrajinských ozbrojených síl,“ napísal Zalužnyj na sociálnej sieti Telegram po stretnutí.
Ich schôdzka trvala niekoľko hodín na bližšie nešpecifikovanej vojenskej základni na juhovýchode Poľska. Stretnutie sa uskutočnilo už teraz, pretože Zalužnyj sa nemôže zúčastniť na tohtotýždňovom stretnutí Vojenského výboru NATO v Bruseli.
Stretnutie dvoch najvyššie postavených predstaviteľov americkej a ukrajinskej armády podľa agentúry AP upozorňuje na posilňovanie vzťahov medzi oboma armádami. Navyše sa uskutočnilo v kritickom čase, keď sa blíži prvé výročie ruského vpádu na Ukrajinu.
17:45 Šéf britskej diplomacie: Británia bude podporovať Ukrajinu, kým nezvíťazí
Britský minister zahraničných vecí James Cleverly varoval v utorok ruského prezidenta Vladimira Putina, že Británia bude podporovať Ukrajinu, kým nezvíťazí. Moskvu predtým rozhnevalo rozhodnutie Londýna poslať Ukrajine tanky. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Správa, ktorú posielame Putinovi a úprimne každému, kto sa unúva sledovať, je, že sme sa zaviazali podporovať Ukrajincov, kým nezvíťazia,“ povedal Cleverly počas návštevy vo Washingtone. Podľa šéfa britskej diplomacie by to mal Putin chápať a „najlepšie, čo môže urobiť pre záchranu života svojich vojakov, je to uznať“.
Cleverly bude v utorok rokovať s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom. Británia ešte pred jeho návštevou Spojených štátov a Kanady oznámila, že ako prvá západná krajina vyhovie žiadosti Ukrajiny o dodanie ťažkých tankov. Britský premiér Rishi Sunak počas víkendu potvrdil, jeho vláda na Ukrajinu pošle 14 britských tankov Challenger 2.
Kremeľ v pondelok zareagoval vyhlásením, že tieto tanky „zhoria tak, ako ostatné“ zbrane dodané Kyjevu západnými krajinami. Európske krajiny už predtým Ukrajine dodali zmodernizovanú ťažkú bojovú techniku sovietskej výroby, USA jej poskytli aj bojové vozidlá Bradley.
Cleverly uviedol, že Británia sa rozhodla Ukrajine tanky Challenger poslať, pretože Kyjev potrebuje „schopnosť zatlačiť na východe a juhu krajiny“, kde sa ruská armáda snaží dobyť územie. Británia je podľa neho zároveň odhodlaná pozrieť sa aj na iné spôsoby, ako pomôcť Ukrajine, keďže jej potreby sa vyvíjajú.
15:46 Záchranná operácia v Dnipre sa skončila, nezvestných ostáva 20 ľudí
Ukrajinské úrady oznámili, že dokončili pátraciu operáciu v troskách bytového domu, ktorý v sobotu zničila ruská raketa. Ruský útok si vyžiadal 44 mŕtvych, z toho šesť detí, informovalo ministerstvo obrany. Ďalších 79 ľudí utrpelo zranenia. Medzi zranenými bolo 16 detí. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
SITA/AP Photo/Evgeniy Maloletka
Po útoku hlásili 47 nezvestných. Dvadsaťtri našli mŕtvych a štyria sú nažive, no nezvestných stále zostáva 20 osôb.
Ruská raketa zasiahla bytový dom v Dnipre v sobotu popoludní. Podľa Ukrajiny to bola raketa Ch-22, na ktorej zostrelenie nemá podľa svojich slov potrebnú protivzdušnú obranu. Kremeľ tvrdí, že pri svojich sobotňajších útokoch nezasiahol žiadnu obytnú budovu.
Úrady v Dnipre vyhlásili trojdňový smútok za tých, ktorí zahynuli pri útoku.
14:55 Kyjev tvrdí, že počas ruskej invázie bolo zabitých už vyše 9000 civilistov
Podľa Kyjeva bolo na Ukrajine od začiatku ruskej invázie zabitých už viac než 9000 civilistov vrátane 453 detí. Takéto údaje zazneli v utorok z úst šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.
„Zaznamenali sme viac ako 80 000 zločinov spáchaných ruskými útočníkmi, pričom zabitých bolo vyše 9000 civilistov vrátane 453 detí... Neodpustíme ani jeden prípad mučenia či vzatia života. Voči každému zločincovi bude vyvodená zodpovednosť,“ povedal Jermak.
V tejto súvislosti ďalej pripomenul, že Ukrajina požaduje vytvorenie špeciálneho medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil ruských politických lídrov. Od Moskvy tiež žiada odškodnenie za skazu, akú na Ukrajine spôsobila svojou inváziou.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v pondelok informoval, že na Ukrajine bolo od vypuknutia invázie dosiaľ oficiálne potvrdených 7031 úmrtí civilistov. UNHCR však zároveň vyjadril predpoklad, že skutočný počet obetí je omnoho vyšší, a to vzhľadom na mnohé správy o úmrtiach, ktoré ešte neboli oficiálne potvrdené, ako aj na neprístupnosť oblastí na frontovej línii.
13:54 Moskva chce rozšíriť armádu na 1,5 milióna vojakov
Rusko plánuje v rokoch 2023 až 2026 veľké reformy v ozbrojených silách, ktoré zvýšia počet ich príslušníkov na 1,5 milióna. Informuje o tom spravodajský portál Sky News s tým, že to oznámilo ruské ministerstvo obrany. „Len posilnením kľúčových štrukturálnych zložiek ozbrojených síl je možné zaručiť vojenskú bezpečnosť štátu a chrániť nové subjekty a kritické zariadenia Ruskej federácie,“ vyhlásil minister obrany Sergej Šojgu.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že ruský vodca Vladimir Putin „koncepčne súhlasil“ s návrhmi, ktoré oznámilo ministerstvo. Podrobnosti rozšírenia armády ešte nie sú sfinalizované, vyjadril sa ďalej podľa televízie CNN hovorca, podľa ktorého za zmeny môže „vojna v zastúpení“, ktorú vedie Západ voči Rusku. „Zástupná vojna zahŕňa prvky nepriamej účasti na nepriateľských akciách, ako aj prvky ekonomickej, finančnej a právnej vojny,“ dodal.
Vzťahy Moskvy so Západom sú na historickom minime po tom, ako Rusko spustilo vojnu na Ukrajine a jej spojenci, vrátane USA, Spojeného kráľovstva a Európskej únie, naň uvalili tvrdé sankcie.
13:07 Na ruskej strane padlo už takmer 117-tisíc vojakov, tvrdia Ukrajinci
V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 116 950 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišlo o život 870 ruských vojakov.
⚡️The General Staff of the Armed Forces of Ukraine published data on combat losses of the Russian troops as of January 17.
— FLASH (@Flash_news_ua) January 17, 2023
In total, about 116,950 Russians were eliminated.
👉 Follow @Flash_news_ua pic.twitter.com/3D6ev8QcGO
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3 121 tankov, 6 215 bojových obrnených vozidiel, 4 877 vozidiel a palivových nádrží, 2 104 delostreleckých systémov, 441 odpaľovacích raketových systémov, 220 systémov protivzdušnej obrany, 276 vrtuľníkov, 286 lietadiel, 1 872 dronov, 749 striel s plochou dráhou letu, 17 lodí a 190 kusov špeciálnej techniky.
11:29 Počet obetí ruského útoku na bytovku v Dnipre stúpol na najmenej 44
Počet obetí sobotňajšieho ruského raketového útoku na obytný dom v ukrajinskom meste Dnipro stúpol v utorok na najmenej 44, uviedol tamojší primátor Borys Filatov. TASR správu prevzala zo stanice CNN.
Filatov o zvýšení počtu obetí informoval na sociálnych sieťach bez uvedenia veku troch ďalších obetí, telá ktorých najnovšie objavili. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko predtým v utorok informoval o 41 s tým, že záchranári našli telo jedného dieťaťa.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil útok Moskvy na Dnipro za vojnový zločin. Vo svojom pravidelnom videoposolstve v noci na utorok zároveň prisľúbil, že jeho páchateľov privedie pred spravodlivosť, pripomína CNN.
9:00 Záchranári z miesta ruského útoku odstránili už vyše osem ton trosiek
Už viac než osem ton trosiek odstránili záchranári z miesta útoku v ukrajinskom meste Dnipro v rámci úsilia zachrániť obete sobotňajšieho ruského útoku na bytový dom. TASR správu prevzala zo stanice CNN, ktorá o tom informovala v pondelok.
Ukrajinská štátna pohotovostná služba (SES) uviedla, že nezvestných je po ruskom raketovom útoku naďalej 25 ľudí. „Pátracie a záchranné operácie, ako aj odstraňovanie nebezpečných konštrukčných prvkov pokračujú,“ informovala SES v pondelok vo večerných hodinách na platforme Telegram.
SITA/AP Photo/Evgeniy Maloletka
Z miesta útoku odstránili podľa nej 8,5 tony stavebného odpadu a 41 poškodených vozidiel. Útok si vyžiadal najmenej 40 obetí a 77 zranených vrátane 14 detí. Zachrániť sa podarilo 39 osôb, spresňuje CNN. Z pôvodne 47 nezvestných identifikovali úrady 18 mŕtvych; štyria ďalší boli nájdení živí v príbytkoch príbuzných alebo v nemocnici a 25 ľudí je stále nezvestných.
8:06 Putin poveril Gerasimova, aby do marca dobyl celý Donbas
Ruský vodca Vladimir Putin údajne nariadil novovymenovanému veliteľovi okupačných síl na Ukrajine Valerijovi Gerasimovovi, aby do marca dobyl Donbas. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v rozhovore pre Freedom TV to povedal hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov.
SITA/Mikhail Kuravlev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via APMoskva, 21.12.2022
„Toto nie je prvý časový rámec. Zakaždým sa to oneskorilo. Bude to už rok od začiatku rozsiahlej invázie a rok, odkedy 'dobyli Kyjev za tri dni'. Nepodarí sa im to ani tentoraz,“ povedal Jusov a dodal, že Putin sa nevzdal svojich plánov zničiť Ukrajinu ako nezávislý štát a Ukrajincov ako národ.
7:50 Ukrajina potrebuje novú úroveň pomoci
Počas príhovoru v Dolnej snemovni britského parlamentu Wallace oznámil, že Británia Ukrajine pošle 14 tankov Challenger-2 a 30 samohybných húfnic AS90. „Budeme prvou krajinou, ktorá poskytne hlavné západné bojové tanky,“ vyhlásil šéf britského rezortu obrany.
„(Ruský) prezident Putin nemôže vyhrať. Je si však istý, že môže pokračovať... kým nebudú jeho jednotky vytlačené zo svojich obranných pozícií a vyhnané z krajiny,“ povedal Wallace. Zároveň dodal, že Ukrajina na vyhnanie ruských vojakov však potrebuje novú úroveň pomoci.
„Dnešný balík pomoci pomôže urýchliť ukončenie Putinovej okupácie a všetkej jej brutality,“ uviedol Wallace. Zároveň dodal, že po výmene veliteľa ruskej vojenskej operácie na Ukrajine je možné očakávať obnovenie ruskej ofenzívy, pri ktorej sa nebude hľadieť na straty na ľudských životoch.
Správy z predchádzajúceho dňa (16.1.2023):
20:45 Ukrajina v Davose lobuje za ďalšie dodávky zbraní, delegáciu vedie Zelenská
Početná ukrajinská delegácia vedená prvou dámou Olenou Zelenskou, spustila v pondelok na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose kampaň za zvýšenie dodávok západnej pomoci a zbraní. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
„Práve preto som tu,“ povedal starosta ukrajinskej metropoly Kyjev a bývalý majster sveta v ťažkej váhe v boxe Vitalij Kličko novinárom, keď sa spýtali na potrebu ďalšej pomoci Ukrajine. „Práve preto je veľmi dôležité rozprávať sa priamo... Je veľmi dôležité mať osobný kontakt,“ vysvetlil.
Každoročné zasadnutie v lyžiarskom stredisku v Davose vo švajčiarskych Alpách priláka stovky hláv štátov a vlád, ministrov, ako aj tisíce podnikateľských lídrov. V stredu tam má prísť generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Jednou z veľkých hlavných tém na tohtoročnom zasadnutí, ktoré sa oficiálne začalo v pondelok večer, je invázia Ruska na Ukrajinu.
Zelenská má mať osobne príhovor v utorok na jednom z úvodných stretnutí, pričom jej manžel sa cez videokonferenciu prihovorí účastníkom na sprievodných podujatiach v stredu a vo štvrtok.
17:45 Putin a Erdogan hovorili o situácii na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin kritizoval v pondelok politiku Kyjeva a narastajúce dodávky zbraní pre Ukrajinu. Spravil tak počas telefonátu s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
„Vladimir Putin upozornil na deštruktívnu líniu režimu v Kyjeve, ktorý sa spolieha na stupňovanie bojov za pomoci západných sponzorov navyšujúcich dodávky zbraní a vojenského vybavenia,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení.
Putin tiež počas telefonátu obvinil Ukrajinu, že odmietla jeho ponuku na zastavenie bojov počas pravoslávnych Vianoc 7. januára. Ukrajina to však podľa AFP odmietla, pretože sa obávala, že Rusko to využije na preskupenie síl.
SITA/AP Photo/Alexei Alexandrov
Okrem toho Putin s Erdoganom hovorili aj o výmene väzňov a ranených vojakov. Minulý týždeň o tejto téme rokovali na stretnutí v Turecku aj ombudsmani z Ruska a Ukrajiny.
Kancelária tureckého prezidenta v súvislosti s telefonátom uviedla, že „prezident Erdogan zopakoval, že Turecko je pripravené uľahčiť a sprostredkovať nastolenie trvalého mieru medzi Ruskom a Ukrajinou“.
15:00 EÚ odsúdila ohavný ruský útok na obytnú budovu v Dnipre
Európska únia rázne odsudzuje sobotný ruský raketový útok na obytnú budovu vo východoukrajinskom Dnipre, ktorý zabil najmenej 40 ľudí. Uviedol to v pondelok Peter Stano, hovorca šéfa diplomacie Európskej únie Josepa Borrella, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.
„Rusko naďalej ukazuje svoju neľudskú tvár a bez rozdielu uplatňuje svoj brutálny raketový teror,“ povedal Stano. Pokračujúce ohavné údery Moskvy iba posilňujú odhodlanie EÚ podporovať Ukrajinu a tieto činy nezostanú bez vyvodenia zodpovednosti, dodal hovorca.
EÚ tiež rázne odsúdila pokračujúce ruské útoky na civilné ciele a energetickú infraštruktúru.
14:30 Rusko údajne vyrobilo prvé jadrové hlavice pre supertorpédo Poseidon
Rusko vyrobilo prvé jadrové hlavice pre supertorpéda Poseidon, ktoré budú umiestnené na jadrovej ponorke Belgorod. Uviedol to zdroj z ruského ministerstva obrany, ktorý v pondelok citovali tamojšie štátne médiá. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
V prejave z roku 2018 Putin uviedol, že dolet torpéda bude neobmedzený, pričom môže operovať v extrémnych hĺbkach pri rýchlosti mnohonásobne prevyšujúcej rýchlosť všetkých ponoriek alebo iných torpéd.
„Sú veľmi nehlučné, majú vysokú manévrovateľnosť a pre nepriateľa sú prakticky nezničiteľné. V súčasnosti na svete neexistuje zbraň, ktorá by im mohla čeliť,“ povedal Putin, ktorý s obľubou informuje o supermoderných zbraniach, ktorými údajne disponuje ruská armáda. Vo vojne na Ukrajine sa však spolieha prevažne na konvenčné vojenské prostriedky.
13:10 Mŕtvych po zásahu domu ruskou raketou v Dnipre je už 40
Počet obetí ruského raketového útoku, ktorý zničil bytový dom v ukrajinskom meste Dnipro, stúpol na najmenej 40. Informuje o tom spravodajský portál Sky News. Gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko ráno na platforme Telegram napísal, že medzi mŕtvymi sú aj dve deti.
Z trosiek dosiaľ zachránili 39 ľudí. Najmenej 75 osôb utrpelo zranenia, pričom 14 z nich sú deti. Osud ďalších 30 obyvateľov zostáva nejasný. Pátranie v ruinách domu pokračuje už druhým dňom.
Ruská raketa zasiahla bytový dom v Dnipre v sobotu popoludní. Podľa Ukrajiny to bola raketa Ch-22, na ktorej zostrelenie nemá podľa svojich slov potrebnú protivzdušnú obranu. Kremeľ tvrdí, že pri svojich sobotňajších útokoch nezasiahol žiadnu obytnú budovu.
12:55 Kremeľ hrozí zničením tankov, ktoré Ukrajine dodá Británia
Kremeľ v pondelok vyhlásil, že tanky Challenger 2, ktoré Británia plánuje poslať ukrajinským silám, „zhoria ako ostatné“ zbrane dodané Kyjevu západnými krajinami. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Britský premiér Rishi Sunak v sobotu ohlásil, že Spojené kráľovstvo v najbližších týždňoch Kyjevu dodá 14 tankov Challenger 2, a poskytne aj modernú delostreleckú techniku na obranu proti ruskej vojenskej agresii.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov spochybnil, že by nové zbrane, ktoré Londýn pošle na Ukrajinu, či plánované poľské dodávky mohli zmeniť situáciu na fronte. Dodal, že to bude viesť len k predĺženiu súčasnej situácie.
UK to supply 14 Challenger 2 tanks to Ukraine in "coming weeks," followed by around 30 AS90 self-propelled guns - UK PM Sunakhttps://t.co/JmoQyQhCOq pic.twitter.com/9t0zYMo95Y
— Euromaidan Press (@EuromaidanPress) January 15, 2023
12:00 Rusko tvrdí, že nad Sevastopolom zostrelilo tri drony z Ukrajiny
Ruská protivzdušná obrana údajne v pondelok zostrelila nad mestom Sevastopol na anektovanom polostrove Krym tri ukrajinské drony. Tvrdí to Moskvou dosadený gubernátor Sevastopola Michail Razvožajev, uvádza stanica Sky News a denník The Guardian, na ktoré sa odvoláva TASR.
„Opäť útok dronov. Systémy protivzdušnej obrany zostrelili bezpilotné lietadlo v smere na Belbek,“ napísal Razvožajev na platforme Telegram o jednom z dronov.
Sevatopol je najväčším mestom na Kryme, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014 na základe výsledkov sporného referenda neuznávaného Kyjevom ani západnými krajinami. Letisko Belbek leží severozápadne od Sevastopola.
11:30 Morawiecki verí, že Nemecko schváli dodanie tankov Leopard 2 na Ukrajinu
Poľský premiér Mateusz Morawiecki verí, že Nemecko schváli plán Poľska na zaslanie tankov Leopard 2 na Ukrajinu. Morawiecki to povedal v pondelok pred avizovaným rozhovorom s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o tomto pláne. TASR prevzala správu z agentúry PAP.
Poľský prezident Andrzej Duda oznámil ochotu poskytnúť Ukrajine 14 tankov Leopard 2 minulú stredu po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v západoukrajinskom meste Ľvov. Tieto tanky sú navrhnuté a vyrobené v Nemecku. Berlín teda musí v súlade s platnými dohodami každú dodávku nemeckých zbraní tretím stranám vopred schváliť.
„Neverím, že Nemecko rýchlo neschváli odovzdanie tankov Leopard 2 Ukrajine,“ povedal poľský premiér. Dodal, že Kyjev potrebuje „moderné, západné tanky“.
9:05 Rusko ostreľovalo juhoukrajinské mestá Záporožie a Nikopol
Ruské sily ostreľovali v noci na pondelok mesto Záporožie a v skorých ranných hodinách aj mesto Nikopol na juhu Ukrajiny. Informuje o tom stanica CNN odvolávajúca sa na vyjadrenia miestnych predstaviteľov.
V Záporoží zranila ruská paľba viacero osôb a poškodila niekoľko domov, uviedol na platforme Telegram predstaviteľ tamojšej mestskej rady Anatolij Kurtev. Do nemocnice boli podľa jeho slov prevezení traja ľudia vrátane dvoch detí: 9-ročného a 15-ročného.
V Nikopole bola podľa gubernátora Dnepropetrovskej oblasti Valentyna Rezničenka v dôsledku ostreľovania poškodená viac ako desiatka domov, rovnako ako aj niekoľko vedení elektrického prúdu a plynovod.
Rezničenko tiež uviedol, že prinajmenšom 15 striel zasiahlo obce na predmestí Nikopola, a to Marhanec a Červonohryhorivsk. Nijaké obete či zranených však z týchto lokalít nehlásili.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.