aktuálne informácie o situácii na Ukrajine:
- Pre niektoré jednotky je 30 kusov munície denne luxus
- Kuleba: Rusko sa môže zapojiť do rokovaní, ale až po samite vo Švajčiarsku
- Macron nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu, ak Rusko prelomí frontovú líniu
- Zelenskyj: Rusko len v apríli zhodilo na Ukrajinu viac ako 3 200 bômb
- USA obvinili Rusko z použitia chemických zbraní na Ukrajine
19:00 Ruské riadené bomby zranili sedem civilistov vrátane šiestich detí
Najmenej sedem ukrajinských civilistov vrátane šiestich detí utrpelo zranenia pri štvrtkovom ruskom útoku riadenými leteckými bombami na mesto Derhači v Charkivskej oblasti. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje správu tamojšieho gubernátora Oleha Synjehubova.
„Dve deti utrpeli ľahké zranenia končatín a štyri stredne ťažké zranenia. Všetky obete hospitalizovali,“ uviedol gubernátor.
18:15 Pre niektoré jednotky je 30 kusov munície denne luxus
Ukrajinskí vojaci na frontovej línii podľa portálu Sky News tvrdia, že vzhľadom na nedostatok munície je pri nich „luxus“, ak vystrelia 30 delostreleckých granátov denne. Napríklad veliteľ obsluhy húfnice M777, ktorú Kyjivu dodali USA, uviedol, že niekedy denne vypália menej ako desať kusov munície. Oleksandr Kozačenko povedal, že na začiatku ruskej invázie denne vystrelil až sto delostreleckých granátov. „Teraz, keď vypálime 30 projektilov, je to luxus," dodal.
Ukrajinskí predstavitelia sa domnievajú, že Moskva sa chce do 9. mája zmocniť mesta Časiv Jar v Doneckej oblasti, ale Kozačenko a jeho jednotka ešte len čakajú na prísun novej munície z amerického balíka pomoci, ktorý Washington schválil minulý týždeň.
17:00 Kuleba: Rusko sa môže zapojiť do rokovaní, ale až po samite vo Švajčiarsku
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba zastáva názor, že Rusko bude možné zapojiť do mierových rokovaní, ale až po mierovom samite, ktorý sa v polovici júna uskutoční vo Švajčiarsku bez účasti delegácie z Moskvy, informuje TASR.
V rozhovore pre americký magazín Foreign Policy, z ktorého citovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), Kuleba uviedol, že cieľom medzinárodnej konferencie o mieri na Ukrajine je vytvorenie koalície krajín so spoločným prístupom k mierovému urovnaniu. „Potom je možné zapojiť Rusko do rokovaní,“ dodal Kuleba.
Pripustil, že podľa učebníc diplomacie musia rokovania zahŕňať obe strany. Podľa jeho názoru je však prípad s Ruskom špecifický, lebo rokovania s ním v rokoch 2014 – 2022 sa nakoniec skončili inváziou ruskej armády na Ukrajinu. Kuleba si preto myslí, že rokovaniam s Ruskom by mala predchádzať buď jeho porážka na bojisku alebo vytvorenie širokej medzinárodnej koalície, ktorá by mohla Rusku predložiť podmienky pre nastolenie mieru.
sita/Johanna Geron, Pool Photo via AP
Kuleba vytkol Západu, že Moskve nedal definitívne najavo, že po skončení vojny by sa Ukrajina v každom prípade mala stať súčasťou euroatlantického spoločenstva. Vyzval tiež na urýchlenie procesu pozvania Ukrajiny do NATO a prijatia do EÚ.
V rozhovore pripomenul aj dôležitú úlohu vzťahov s Pekingom, pričom tvrdí, že Moskva „je úplne v rukách Číny“. RFE/RL v tejto súvislosti podotkla, že Čína dostala pozvanie na samit vo Švajčiarsku.
V súvislosti s nedávno schváleným balíkom pomoci USA pre Ukrajinu minister poznamenal, že dodávky zbraní a streliva, ktoré tento balík poskytuje, sa reálne ešte nezačali a situácia na fronte zostáva nebezpečná.
Poznamenal, že počas dvoch rokov trvania vojny na Ukrajine vykazoval ruský vojensko-priemyselný komplex väčšiu efektivitu než ten západný. Vyzval na zmenu toto stavu, pričom zdôraznil, že porážka Ukrajiny vo vojne by bola porážkou aj pre USA a ich spojencov.
Konferencia, ktorá sa na Ukrajine označuje za mierový samit, sa uskutoční v turistickom stredisku Bürgenstock v kantóne Nidwalden neďaleko mesta Luzern v dňoch 15. a 16. júna. Očakáva sa účasť zástupcov desiatok krajín z celého sveta.
Švajčiarska vláda uviedla, že stretnutie by malo byť platformou pre dialóg na vysokej úrovni o spôsoboch dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine na základe medzinárodného práva. Má vyústiť do vypracovania konkrétneho plánu účasti Ruska na mierovom procese.
Moskva opakovane deklarovala, že sa na rokovaniach vo Švajčiarsku nezúčastní, a to ani keby ju pozvali. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vysvetlilo, že Švajčiarsko, ktoré sa pripojilo k sankciám proti Moskve, prestalo byť neutrálnym sprostredkovateľom.
14:00 Macron nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu, ak Rusko prelomí frontovú líniu
Francúzsky prezident Emmanuel Macron potvrdil, že nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu. Táto otázka by podľa neho legitímne vznikla, ak by Rusko prerazilo frontovú líniu a Kyjev by požiadal o takúto pomoc. Uviedol to pre týždenník The Economist v rozhovore, ktorý bol zverejnený vo štvrtok, informovala agentúra AFP.
SITA/LUDOVIC MARIN VIA AP
„Nič nevylučujem, pretože čelíme niekomu, kto nič nevylučuje,“ odpovedal Macron na otázku, či stojí za svojimi vyhláseniami, že by sa nemalo vylúčiť vyslanie západných vojsk na Ukrajinu. Vyvolal tým v Európe rozruch a dištancovali sa od nich viacerí európski predstavitelia. Viac sa dočítate na tomto odkaze.
13:30 Zelenskyj: Rusko len v apríli zhodilo na Ukrajinu viac ako 3 200 bômb
Rusko len v apríli zaútočilo na Ukrajinu viac ako tromi tisícami navádzaných leteckých bômb, takmer 300 dronmi Šáhid a viac ako 300 raketami. Uviedol to vo štvrtok prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj, informuje spravodajský web Kyiv Independent.
Moskva v ostatných mesiacoch zintenzívnila útoky na ukrajinskú infraštruktúru a obyvateľstvo, pričom spôsobila vážne škody a obete na životoch.
V marci Rusko zaútočilo na Ukrajinu viac ako 400 raketami rôznych typov, 600 dronmi Šáhid a tromi tisícami navádzaných leteckých bômb. Podľa Kyjiva ruské letecké bomby predstavujú čoraz vážnejšie nebezpečenstvo pre ukrajinské frontové jednotky aj mestá.
12:30 Ruská armáda prišla o ďalších vyše tisíc vojakov
Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjiva Rusko stratilo 1 030 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 470 870, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 20 tankov, 29 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 7 332 tankov, 14 096 obrnených bojových vozidiel pechoty a 12 044 delostreleckých systémov.
7:45 USA obvinili Rusko z použitia chemických zbraní na Ukrajine
Spojené štáty obvinili v stredu Rusko z toho, že použilo proti ukrajinským silám chemickú zbraň v rozpore s medzinárodným dohovorom o zákaze tejto výzbroje. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP, píše TASR.
Ministerstvo zahraničných vecí USA uviedlo, že ruské sily použili chemickú zbraň chlórpikrín, pričom na Ukrajine využívajú aj slzotvorný plyn ako metódu vedenia boja, čo je tiež porušením Dohovoru o chemických zbraniach.
„Použitie takýchto chemických látok nie je ojedinelým prípadom a je pravdepodobne motivované snahou ruských síl vytlačiť ukrajinské sily z opevnených pozícií a dosiahnuť taktickú výhodu na bojisku,“ napísalo ministerstvo vo vyhlásení. Ruské veľvyslanectvo vo Washingtone sa zatiaľ k správe nevyjadrilo.
SITA/EVELYN HOCKSTEIN/POOL PHOTO VIA APAmerický minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Chlórpikrín je na zozname zakázaných dusivých látok Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorá na zmienený dohovor dohliada. Nemecké sily tento plyn použili počas prvej svetovej vojny ako jednu z prvých chemických zbraní, píše Reuters.
Ruské sily používajú aj granáty so slzotvorným plynom, uvádza ukrajinská armáda, podľa ktorej po vystavení toxickým látkam ošetrili najmenej 500 ukrajinských vojakov, pričom jedného slzotvorný plyn zadusil.
USA v stredu oznámili uvalenie sankcií na viaceré ruské štátne subjekty spojené s programami chemických a biologických zbraní, ako aj firmy a jednotlivcov zapojených do nákupu položiek pre tieto programy.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.