priebeh týchto udalostí bol koncom minulého roka už veľmi rýchly. Dňa 27. 12. 2019 sa odohral útok na základňu v irackom Kirkúku, ktorý spáchala šiítska milícia Kataib Hizballáh. Na vysvetlenie, väčšinu irackého obyvateľstva tvoria šiíti. Výsledkom útoku bol jeden mŕtvy, Američan irackého pôvodu a moslimského vyznania. Okrem toho bolo niekoľko zranených spomedzi amerických a irackých vojakov. Základňa patrí medzi tie, odkiaľ sa vedú činnosti spojené s medzinárodnou vojenskou protiteroristickou operáciou Operation Inherent Resolve (OHR).
Kataib Hizballáh odmietol zodpovednosť za útok, všetky znaky aj podobnosť s predchádzajúcimi útokmi však svedčia o jeho autorstve.
Už 29. 12. 2019 prišla americká odveta: útoky na zariadenia Kataib Hizballáhu. Zahynuli pri nich desiatky bojovníkov tejto teroristickej organizácie. Vzápätí 31. 12. zaútočil Kataib Hizballáh na americkú ambasádu v irackom hlavnom meste Bagdad.
Tu už bolo jasné, že situácia postupuje podľa vzorca eskalácie a hrozí rozsiahlejší konflikt. Čakalo sa v podstate len na to, ktorá zo strán podnikne najdrakonickejší krok, po ktorom už nebude návratu od vojny.
Obe strany mali možnosť ďalej stupňovať vzájomné reakcie, čakať, či protistrana ustúpi, a dúfať, že takáto eskalácia potrvá ešte dlho bez prepuknutia rozsiahleho otvoreného a vyhláseného vojnového konfliktu. Prečo dúfať? Lebo do takej vojny sa reálne nechce ani jednej strane. Amerika má vojen teraz dosť a nepotrebuje ďalšie. Irán vie aj napriek všetkým siláckym rečiam, že by ťahal za kratší koniec. Proxy vojny a sponzoring terorizmu mu vyhovuje oveľa viac.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.