Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Potrebuje Macron záchrannú vestu?

.marína Gálisová .svet .fototéma

Francúzi majú protesty radi, venujú sa im pomerne často, takže nie je jednoduché, aby si niektoré protestné hnutie vydobylo súvislú mediálnu pozornosť dlhšie ako zopár dní. Žltým vestám sa to podarilo. Ako?

Potrebuje Macron záchrannú vestu? Profimedia Francúzsko zažilo masové protesty Žltých viest, ich cieľom bolo zníženie nákladov na živobytie.

požiadavky, ktoré predostreli, neboli mimoriadne originálne. Rezignáciu prezidenta Emmanuela Macrona už žiadal prakticky každý, kto vo Francúzsku cíti buď silno ľavicovo, alebo sa hlási k extrémnej pravici. Sám Emmanuel Macron pravdepodobne ani nepočíta deň, v ktorom si neprečíta či nevypočuje, že by mal odísť, za kompletný. Na druhej strane je pravda, že Macron takúto vážnu a s násilnosťami spojenú krízu dôvery za svojej vlády ešte nezažil. A tak bol nútený desiateho decembra vyhlásiť, že síce odsudzuje násilie protestov, ale hnev protestujúcich chápe, považuje ho  „v mnohom za legitímny“. A napokon aj prisľúbil ústupky v podobe sociálnych opatrení. 

Nemal  veľmi inú možnosť. Sám totiž prišiel k volebnému víťazstvu s aureolou ľudového kandidáta, ktorý nepotrebuje dlhoročné stranícke štruktúry, zato však dokáže hovoriť v mene obyčajných Francúzov o tom, čo ich trápi. Zoči-voči ľudovým protestom v uliciach sa mu táto pozícia udržiavala veľmi ťažko. A jeho momentálna popularita je niečo nad dvadsať percent. Nejaká tá  záchranná vesta by sa mu zišla – akurát že zo žltej farby mu je už teraz zrejme nanič.

prázdne účty v bankách

Hlavnou požiadavkou Žltých viest bolo, aby sa znížili náklady na živobytie v krajine. Podľa reportérov sa v davoch vyskytovalo veľa žien, najmä pracujúcich, mnohé z nich sú matky-samoživiteľky a majú vážny problém vyjsť s peniazmi, ktoré zarobia. A muži, ktorí si pre protesty obliekali žlté vesty predpísané ako povinnú súčasť autovýbavy, majú v zásade rovnaké ťažkosti. Zarábajú stredne až málo, platia však dane a životné náklady ich nechávajú neraz len bezradne hľadieť na vyprázdňujúci sa účet v banke.

Toto bol určite moment, ktorý pomohol Žltým vestám získať ľudové sympatie nielen vo Francúzsku (tam bola podpora protestov v novembri minulého roka, keď sa začali, až nad osemdesiat percent). Brutalitou protestov, aká sa údajne nevyskytla už od roku 1968, však zároveň hnutie dosť sympatizantov odradilo. Takže väčšina Francúzov v decembri 2018 síce pokladala požiadavky Žltých viest za prijateľné, odsudzovala však násilie v uliciach, ktoré rozpútali. V zahraničí malo hnutie tiež istú odozvu, aj keď jej formy boli neraz bizarné – tak ako na Slovensku, kde sa v žltých vestičkách chvíľu presúšali postavičky z okraja politického spektra.

široké sympatie

To však nebola jediná reakcia. Zaujímavé bolo, ako sa Žltým vestám podarilo získať sympatie aj z tých kruhov, ktoré ináč francúzskym demonštrantom veľmi neprikyvujú. Našli sa ekonomickí liberáli, ktorí tvrdili, že Žlté vesty sú v zásade hnutím proti zdaneniu občana. Lebo protestujúci boli proti daniam z pohonných látok, ktoré zaťažujú francúzske rozpočty. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite