donald Trump sa stal prezidentom vďaka pár kľúčovým sľubom. A skoro žiadny z nich nesplnil. Napríklad nezačínať vojny. Dať Američanom lacnú naftu. A byť tvrdý na Čínu. V Pekingu sa na samite Trumpa a Si Ťin-pchinga celkom naho ukázalo, ako veľmi sa od všetkých týchto prísľubov odklonil.
Svet mal od stretnutia amerického prezidenta s čínskym lídrom veľké očakávania. A ako to dopadlo? Stretli sa dvaja mocní muži planéty a nedohodli v podstate nič. Pritom medzi nimi v podstate nie sú významné spory. Presne preto bol samit bez obsahu, len samá forma.
Trump novinárom povedal len duté floskuly: že Čína je za otvorenie Hormuzského prielivu a proti jadrovému Iránu, ale pohrozila, že pre Taiwan bude robiť problémy. Takže Trump „ešte nevie“, či Taiwanu dodá dohodnuté zbrane – čo je ale americký záväzok a povinnosť. Podstatné veci sa teda nevyriešili.
Zato sa Trump zachádzal od nadšenia, aký bol samit parádny, a čínskeho lídra vyhlasoval za svojho drahého priateľa (čo mu Si Ťin-pching nijako neopätoval). Trump očividne nevníma, ako sa tým lichotením ponížil. Bill Kristol, veterán americkej politiky zo zlatej éry republikánov, zhodnotil v komentári pre Bulwark, že to, čo predviedol Trump, bol ekvivalent pokľaku a úderu čelom o zem, čo bývala kedysi povinnosť hostí pred čínskym cisárom (a čo v roku 1859 americký vyslanec James Ward odmietol urobiť).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.