jednou z najväčších výziev, ktorým čelia syntetická biológia a genetické inžinierstvo, je možnosť, že geneticky modifikovaný organizmus (GMO) bude schopný interagovať a meniť voľne žijúce druhy. Túto schopnosť majú, prirodzene, aj vírusy, ktoré sú niekedy pri genetickej modifikácii používané. Vírusy totiž fungujú ako trójske kone: len čo sa dostanú do bunky, dokážu sa veľmi rýchlo zmocniť jej genetických mechanizmov.

Gény sú súčasťou genómu všetkého živého a tieto úseky DNA sú zvyčajne zodpovedné za produkciu dlhých reťazcov aminokyselín, ktoré nazývame peptidy. No samotný úsek DNA, gén, nie je skutočným vzorom pre výrobu bielkovín, je totiž príliš cenný na to, aby sa len tak povaľoval kdekoľvek v bunke.