pri starých textoch je vždy dobré vnímať ich časové okolie. Pár rokov predtým, ako Seneca písal svoje riadky, zomrel Caligula, Rímu teraz vládne Claudius (ten, ktorý založil mesto Szombathely, teda vtedy ešte pod názvom Savaria, v ktorom sa asi o tristo rokov neskôr narodí svätý Martin – spomeňte si na to, keď okolo pôjdete k moru do Chorvátska). V tom istom čase sa Seneca stáva Nerónovým učiteľom (možno raz ten okamih prekľaje), Plutarchos ešte saje materské mlieko (ale vyrastie a začne písať). Rimania majú stále na pamäti germánsky výprask v mokradiach Teutoburského lesa, a tak nechávajú hrozivú Germániu pekne krásne za Rýnom a Dunajom na pokoji (nechytať, nechať tak, je to tam neisté a zhubné – myslí sa tým, že je to tak aj na našom území).