Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.otázniky Antona Vydru: Príšera

.anton Vydra .stĺpčeky ..otázniky antona vydru

Príšera prichádza za šera, ľudí si doberá, zvieratá požiera, už ti nepomôže viera ani neviera. Veršík je to naničhodný, ale oň nejde. Pôjde o príšery a o to, v čom a kom ich dnes môžeme vidieť. A keďže príšery si maľujeme ako čerta na stenu v našich bujných fantáziách, nebude to inak ani s tými modernými.

.otázniky Antona Vydru: Príšera

príšery sú monštrá, netvory, prízraky, ktoré ženú ľudí do šialenstva, alebo aspoň na jeho pokraj. V minulosti si ľudia príšery predstavovali ako ohyzdné stvorenia, ktoré sa v prítmí a za noci zakrádajú do domácností, aby strašili deti i dospelých. Bol to vcelku efektný spôsob, ako naháňať iným strach a hrôzu, a tým ich vmanévrovať tam, kam objaviteľ príšer chcel.

Ilustrovaný atlas príšer – ak by taký existoval – by bol nepochybne hrubiznou knihou, kde by bolo viac obrázkov než textu. Veď čo zásadné by ste len, prosím vás, chceli k tým rôznorodým znetvoreninám ľudského alebo živočíšneho charakteru povedať? Niežeby sa nedalo vymýšľať si, ale načo? Stačí ukázať a stačí vidieť.

Príšery sú príšerné v prvom rade vizuálne, vzhľadom, výzorom, konštitúciou ich tiel a údov. Až v druhom rade je to škriekavý zvuk, chrapot, bučanie alebo hrozivé ticho (pred búrkou?). Hmat, čuch a chuť tu temer vôbec nehrajú rolu: Kto poznal dotyk príšery? Kto ju zacítil vo vetre alebo ochutnal jej sliznaté telo? Imaginácia príšer je vizuálna, nanajvýš tak auditívna.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite