verejný život býva občas – ako za vlád Mečiara, oboch Smerov, ale aj po posledných voľbách – dosť nepekný. Sú to ťaživé obdobia slobody, keď nejaký čas nevidno žiadne východisko. 

Ani dnes ho nevidno. Igor Matovič recykluje katastrofálne kroky, pre ktoré musel odísť z postu premiéra, len sa ešte viac upol k Sme rodina. Celkom nové je iba to, že popri SaS je cieľom jeho faulov už aj vlastný minister zdravotníctva. Opozícia je komplet vyšinutá, keď ako jediná široko-ďaleko spochybňuje očkovanie a ako jediná široko-ďaleko má strach z výpovedí vlastných nominantov – ako teraz, keď o komplote proti prezidentovi Kiskovi prehovoril svedok Imrecze. Ale nízku mieru realizmu, a teda aj budúcej nádeje, dnes vykazuje aj širšie prostredie, ako naposledy šéfka PS Irena Biháriová, ktorá ako alternatívu k odvolaniu ministra financií videla referendum o predčasných voľbách.

Slovensko je v pasci. Unesená minulosť sa opakovať nesmie, no prítomnosť je natoľko skľučujúca, že aj rozumní ľudia prestávajú rozlišovať. Navyše, dôvera ako tmel spoločnosti bola v druhej vlne nedospelými krokmi vlády úplne zničená, takže pri pohľade dopredu sa dnes niet o čo oprieť.