Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.srdcom sestry Hermany: Pravdu o sebe hľadáme všetci

.sestra Hermana .stĺpčeky .srdcom sestry Hermany

Uvoľňujú sa opatrenia. Začali sa majstrovstvá v hokeji. Pápež František prisľúbil návštevu na Slovensku. Terasy sa naplnili. Počasie pripomína október. Vyzerá to, že sa nič svetoborné nedeje. A predsa.

.srdcom sestry Hermany: Pravdu o sebe hľadáme všetci

v piatok som odučila svoje stredoškolské hodiny. Mám ich rada. Je to ten svet vyrastajúcich detí, ktoré už nie sú deti. Niečo medzi detstvom a dospelosťou, keď sa už  s nimi nemôžete hrať a zároveň nemôžete lámať sny. Obdobie medzi bezstarostnosťou a zodpovednosťou. Tak trochu zaseknuté v čase. Položila som na začiatku hodiny jednoduchú otázku: „Čo dobré a čo zlé ste zažili počas svojej niekoľkomesačnej neprítomnosti v škole?“

Mali to byť jednoduché odpovede. Ale čo už je v dnešnom svete jednoduché? Zrazu mi 15 ľudí postupne hovorilo o dobre a zle, ktoré prežili. O pocite viny, ktorý prežívali, lebo sa im nechcelo učiť. O psychickom zdraví, keď si nevedeli nájsť čas na seba a obviňovali sa za to, že nič nestíhajú. Že sa nestretli s ľuďmi, ktorých majú radi. O tom, ako sa učili variť a nikto to nechcel jesť. O detských izbách za kamerou, ktoré sa stali školou, telocvičňou, miestom sociálneho kontaktu i oddychu. Kde sa to všetko za pár mesiacov premiešalo a už tá izba nebola ani dobrou školou, ani dobrým miestom oddychu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite