ja viem, viem. Sú aj také deti, aj také. Niekde neboli podmienky, niekde nebola technika. Ale väčšina detí mala aj techniku, aj podmienky. Dokonca sa aj učili. Pravidelne. Denne. Hovorila som s nimi. Prešli rôznymi etapami – od radosti po apatiu. Tak ako my všetci. Niektoré mesiace boli horšie, niektoré boli lepšie.

A inak to nebude ani po návrate do školy. Niekto sa bude učiť s radosťou, pre iného to bude ťažké. Niekto bude filatelista (zberateľ známok), iný sa neprihlási, aj keď všetko vie.

Stále rozmýšľam, prečo meníme niečo, čo by malo byť samozrejmosťou, a reformujeme nepodstatné veci. Vzťah učiteľ a žiak sa nedá rozkázať ani vynútiť. Buď ten vzťah je, alebo nie je. Aj keď práve ten dospelý je tvorca toho vzťahu.

Moji drobci sa už tešili. Na kamarátov, na učiteľov. Ako sa spolu zahráme spoločenské hry a popritom si porozprávame niečo nové, zaujímavé.