Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.srdcom sestry Hermany: Vrátili sa nám deti, čo s nimi?

.hermana Jaroslava Matláková .stĺpčeky .srdcom sestry Hermany

Adaptačné vzdelávanie. Aký vznešený názov pre niečo, čo by malo byť samozrejmosťou počas akéhokoľvek vzdelávania. Mať záujem, byť partnerom, hovoriť, tvoriť tím. Deti sa nám vrátili do budovy školy, ale netvárme sa, že neboli sedem mesiacov vzdelávané.

.srdcom sestry Hermany: Vrátili sa nám deti, čo s nimi?

ja viem, viem. Sú aj také deti, aj také. Niekde neboli podmienky, niekde nebola technika. Ale väčšina detí mala aj techniku, aj podmienky. Dokonca sa aj učili. Pravidelne. Denne. Hovorila som s nimi. Prešli rôznymi etapami – od radosti po apatiu. Tak ako my všetci. Niektoré mesiace boli horšie, niektoré boli lepšie.

A inak to nebude ani po návrate do školy. Niekto sa bude učiť s radosťou, pre iného to bude ťažké. Niekto bude filatelista (zberateľ známok), iný sa neprihlási, aj keď všetko vie.

Stále rozmýšľam, prečo meníme niečo, čo by malo byť samozrejmosťou, a reformujeme nepodstatné veci. Vzťah učiteľ a žiak sa nedá rozkázať ani vynútiť. Buď ten vzťah je, alebo nie je. Aj keď práve ten dospelý je tvorca toho vzťahu.

Moji drobci sa už tešili. Na kamarátov, na učiteľov. Ako sa spolu zahráme spoločenské hry a popritom si porozprávame niečo nové, zaujímavé.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite