zuzanu Čaputovú poznám veľa rokov. A vždy doteraz – od dávnych rozhovorov v Pezinku o skládke, v Lampe o unesenom štáte, až po nedávne aktivity pri rušení Mečiarových amnestií – mi na otázky odpovedala bez hier. Bolo to skôr hľadanie pravdy, a to mám pri rozhovoroch najradšej, ako uhýbanie či snaha o presadzovanie vlastnej osoby, ktoré najviac kazí rozhovory.
Ale teraz je Zuzana hlavou štátu. Je to iná rola, iná zodpovednosť, iný dosah slov. Preto som bol trochu zvedavý. Hovorím trochu, pretože zgašparovičovania či iného prívalu slov bez obsahu som sa neobával – na to je nová prezidentka iná liga.
„Funkcia a sebaočarenie, o ktorom tu nedávno rozprával Martin Huba, sú veľké pokušenia. “
Ešte kým sme rozhovor začali, 1 500 ľudí v nabitom stane Európa privítalo novú hlavu štátu dlhým vrúcnym potleskom. Opýtal som sa teda ako prvé, či vie, prečo ľudia takto reagujú, keď ešte ani poriadne nezačala. Bola to, samozrejme, rečnícka otázka, pretože odpoveď všetci poznáme. Po temnej vražde, korupcii, rozvrátení vedenia polície, prokuratúry a súdov a po primitívnej hre so sorosovskou kartou je ďalší normálny človek na čele štátu veľkou nádejou a úľavou. Slovensko nie je odsúdené byť čiernou dierou Európy, naopak, aj vďaka zvoleniu Zuzany Čaputovej má v budúcich parlamentných voľbách nádej vyčleniť sa z neslobodnej trajektórie svojich troch susedov. Preto ten ohromný potlesk na Pohode.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.