príbehy novej prezidentky a bývalého lídra Mostu sú, samozrejme, veľmi rozdielne. Ona kandidovala nedotknutá veľkou politikou, on sa v nej pohyboval od pádu komunizmu. Ona bola úspešnou občianskou bojovníčkou proti arogancii moci, on bol roky poslancom aj ministrom, teda súčasťou moci. Ona svojou autentickosťou a šarmom oslovuje všetky skupiny voličov, on svojím vyjadrovaním aj pôvodom oslovuje najmä maďarskú menšinu.
Ale dve podstatné kvality ich spájajú.
Ani jeden z nich sa nebál konať, keď to nebolo výhodné. Zuzana Čaputová v nerovnom spore o skládku, keď proti nej stála celá štátna mašinéria, a Zsolt Simon vo chvíli, keď sa Bugár rozhodol vstúpiť do vlády so Smerom a SNS – Simon vtedy ostal takmer sám, no neuhol, dodržal predvolebný sľub a odmietol sa podieľať na tom spôsobe vládnutia, ktorý viedol až k vražde novinára.
„To, o čo sa snaží Zsolt Simon, je nadľudský výkon.“
A podobná je aj ich odvaha na nové výzvy. Zuzana Čaputová kandidovala za hlavu štátu napriek tomu, že nebola favoritkou, Zsolt Simon dnes zakladá Maďarské fórum napriek existencii Mostu a SMK.
Nikto dnes nevie, ako snaha Zsolta Simona dopadne. Bude to vec dobrých nápadov jeho tímu, efektívneho oslovenia maďarských voličov, šikovnej stratégie a dostatku zdrojov, keďže Most má financie z rozpočtu a SMK má podporu Viktora Orbána. Ale Simonova snaha ozdraviť politické prostredie maďarskej menšiny a ponúknuť slušnejšiu alternatívu je hodná úcty. Už len preto, že tu ešte nikdy od roku 1989 nevznikla dobrá vláda Slovenskej republiky bez účasti našich Maďarov – a podľa všetkého to tak bude vždy.
To, o čo sa snaží Zsolt Simon, je nadľudský výkon. Ale iba také menia svet. Myslím, že demokratické Slovensko by malo spozornieť.
Viac o stave maďarskej menšiny a aktivite Zsolta Simona píšeme na stranách 4 až 15.