Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Keď siahnu na novinárov

.štefan Hríb .stĺpčeky .editorial

Bol som predvolaný na NAKA ako svedok vo veci sledovania novinárov, a tak som videl, čo o nás ktosi zisťoval. A hoci som vinou mečiarizmu na mnohé zvyknutý, bol som predsa len trochu prekvapený.

Keď siahnu na novinárov Natália Ložeková / natalialozekova.sk

od roku 1994 viem, čo novinárom hrozí. Keď vtedy na chvíľu padol Mečiar, jeho ľudia nás nenávideli. Viacerých vtedy aj potom fyzicky napadli, sledovali a zastrašovali. Jeňovi Kordovi rozbili auto, Petra Tótha zastrašovali mŕtvymi mačkami, mnohým ďalším dávali najavo, že sledujú ich autá. Keď sa šéf HZDS vrátil, celkom oficiálne vyšetrovali, ako sa kto podieľal na jeho odvolaní. Nazvali to kríza ústavného zriadenia a zriadili k tomu špeciálny parlamentný výbor. Pred tým výborom som povinne vypovedal. 

Dostával som veľmi hlúpe otázky typu „stretávali ste sa s prezidentom Kováčom“, „s kým všetkým to bolo“ či „čo viete o príprave krízy ústavného zriadenia“. Šéf toho hanebného výboru mi na konci výsluchu s úsmevom vrátil osobné veci, ktoré mi dlhé mesiace predtým ukradli statní muži po tom, čo ma za pasívneho prizerania sa štátnej polície zbili pred sídlom prezidenta. Dal mi tým najavo, že zákon na Slovensku sú oni. 

„Na čo sú komu informácie o pohybe novinárov, fotografie z kaviarní a zle vymyslené „protištátne” dialógy?“

Bola to pre novinárov ťaživá doba. Ale to, že šírili strach a siahli na našu slobodu, zdravie a súkromie, bolo zaručenou predzvesťou ich prehry.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite