Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Resoty očami Michala Oláha: Museli by sme sa dohodnúť

.michal Oláh .stĺpčeky .resoty očami Michala Oláha

„Páči sa ti tu?“ opýtal som sa nášho nového obyvateľa  v jedno nedeľné popoludnie. „Chýba ti tu niečo?“

Resoty očami Michala Oláha: Museli by sme sa dohodnúť Natália Ložeková / natalialozekova.sk

„K spokojnosti mi tu chýba len žena,“ odvetil. „Mám tento mesiac šesťdesiatku. Rodinu by som si už nezaložil, ale ženu by som chcel, to áno. Ale rozumnú. Mala by byť normálna, nie náladová. Taká, čo by vedela aj pochopiť, aj sa porozprávať. Nie nejaký nudný typ. Aby sa neflákala a normálne žila. Dnes sú také ženy, čo radi chodia do kaviarní, flirtujú s druhými. Moja bývalá veľmi rada flirtovala. Robila laborantku v nemocnici. Tam flirtovala s lekármi. Nakoniec mi ušla s montérom, čo jej nábytok v nemocnici staval. Zaľúbila sa a odišla odo mňa. Keď si raz zaľúbený, tak sa s tým asi nič nedá. Aj sa zobrali a žijú šťastne, aj dieťa majú spolu. Len naše dve deti tým trpeli, doteraz nám to vyčítajú. Ja som sa už odvtedy neoženil a skončil som na ulici. Aj všetok majetok som im nechal, aby dobre bolo, a šiel na ubytovňu.“  

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite