stretli sme sa prvýkrát ešte za mečiarizmu. Robo mal vtedy 18 rokov, ale hneď, ako začal písať o ekonomike, vynikol. Asi to bolo otcom Edom, vtedy jedným z mála novinárov, ktorí rozumeli, že trh nie je proti ľuďom a kapitalizmus proti solidarite. Ale bolo to aj Robovým nezameniteľným talentom.
Keď som ho zavolal do Domina a neskôr aj do Slobodnej Európy, vôbec sme si nemuseli vysvetľovať, o čo nám pôjde. Robo rozumel, v akom zúfalom stave je slovenská ekonomická diskusia, ako jej aj 10 rokov po Novembri dominujú komunistické nánosy, paternalizmus a ilúzie o štáte ako opatrovateľovi ľudí. Mal vtedy menej ako 20, ale bol v myslení oveľa ďalej, než vtedajší ekonomickí mienkotvorci z Pravdy, Obrody či štátnej televízie. Vlastne nebol ďalej, pretože jeho svet bol voči vtedy uctievanému šedému socializmu úplne iná, slobodná a farebná galaxia.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.