príbeh dominantného Smeru sa pomaly končí. Išlo o roky, v ktorých bolo Slovensko z hľadiska spravodlivosti unesenou krajinou, z hľadiska potrebných reforiem márnilo čas, a vo všetkom ostatnom nešlo o dynamický, či aspoň čiastočne novátorský, ale len o udržiavací spôsob vládnutia. Moc bola pre Smer cieľom, nie prostriedkom napredovania a kultivácie krajiny. Prospech z toho mala len úzka skupina pôvodných akcionárov Smeru, tisíce jeho členov v štátnej správe a potom, paradoxne, už len tá časť katolíckej cirkvi, ktorá preferuje zachovanie svojho status quo pred spravodlivosťou pre všetkých.
Ak sa však tento príbeh končí, čo sa začína? Myslím si, že existujú dve rovnako pravdepodobné, ale vo svojich dôsledkoch veľmi rozdielne verzie budúcnosti.
Prvú možnosť by som nazval mierny progres.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.