a nie nevyhnutne svetlý, radostný, najlepší možný svet zajtrajška, v ktorom budeme všetci šťastní a všetkým nám bude sveta žiť, v aký sa dnes dá veriť len veľmi iracionálne a naivne, lebo nech sa snažíme akokoľvek, šťastné zajtrajšky akoby boli čoraz vzdialenejšie. Lebo veď vieme, v čom žijeme, vidíme to, cítime a veru, nie je ľahké byť optimistom. 

A potom len tak človek ide na prechádzku, v nedeľu poobede, lebo môže a dá sa to a žije v časti sveta, kde sa aktuálne nemusí báť, že ho trafí zablúdená strela. Je pekne, je krásne, je príliš krásne vzhľadom na ročné obdobie, ale človek nemyslí na globálne otepľovanie a jeho následky, ale len si tak užíva príjemné počasie. A dá si kávu v bufete v parku a snaží sa potlačiť ten pocit viny, azda za to, kde sa narodil, alebo čo.