nikto, samozrejme, nepovie ani slovo, keďže dohody treba ctiť, aj keď tieto vianočné asi len formálne, ale už to nebude celkom ono, niekto zostane sklamaný. Ono sa to vlastne dá pochopiť, gargantuovský vianočný moloch je rok čo rok agresívnejší, nástojčivejší, gýčovitejší, toľko navonok deklarovaného šťastia a veselosti sa vskutku nedá zniesť, a tak sa, prirodzene, v záujme zachovania duševného zdravia staviame do opozície. 

Veď všetci, samozrejme, vieme, že skutočné Vianoce nie sú o darčekoch a komercii a bla, bla, bla, ale o hodnotách. Takých tých rýdzich, oslavujeme narodenie Ježiška, tak asi o láske, a už sme znova uviazli v ďalšom otrasnom vianočnom klišé. Niežeby mi to vadilo, snažím sa zabávať ako každý rok, ale vlastne mi asi prekáža, že k Vianociam nedokážem zaujať ambivalentný postoj. Sú ľudia, ktorí ich majú radi, tých je asi väčšina, sú ľudia, ktorí ich neznášajú, aj kvôli tej komercii, tých bude asi menej, aj keď ide o mimoriadne obľúbený postoj, často pózu.