pred turnajom sa nikto neodvážil predpovedať, čo vlastne možno od Slovákov čakať. No už po prvom vhadzovaní v zápase proti USA Slováci ukázali, že budú viac než vyrovnaným súperom každému, a to dokonca aj tým najväčším favoritom. A to je oproti turnajom z posledných rokov veľký posun vpred.
slovenská radosť a hrdosť
Iste, Slováci zbabrali koncovky dvoch zápasov proti Kanade a Nemecku, kde im ušli štyri dôležité body, a tým zrejme aj šanca na postup do štvrťfinále. Čo je však dôležitejšie, vrátili sebe i slovenským fanúšikom stratenú radosť z hokeja, a to v tejto chvíli znamená viac než premárnená šanca na postup medzi osem najlepších. Ukazuje sa, že dôvera v systém, ktorý sa snažia nastaviť Miroslav Šatan s Craigom Ramsaym, môže priniesť ovocie v podobe výsledkov v najbližších rokoch. Chce to však trpezlivosť a veľký kus dôvery. Vedomie, že dokážeme korčuľovať celý zápas naplno proti Fínom, Američanom či Kanaďanom, by nás malo aspoň nateraz uspokojiť. Skvelou správou je tímový duch, ktorý doslova srší z nášho mužstva. Za slovenskú tímovosť môže nepochybne aj to.
Je jasné, že tréner Ramsay nie je kúzelník a varí z toho, čo má. Tento rok si vyberáme daň za neskúsenosť, v tíme je veľa mladých hráčov, pre niektorých ide vôbec o prvý svetový šampionát. Veľkým povzbudením sú výkony hráčov, ktorí odohrali sezónu v slovenskej extralige. Lantoši, Koch i ostatní si svojimi výkonmi pýtajú zahraničné angažmány bez ohľadu na výsledok šampionátu.
Aj mladší žiak predsa vie, že posledný hráč si kľučku nemôže dovoliť, aj keby to bol Wayne Gretzky.
Negatívnym javom je zlé bránenie slovenských hráčov v presilovkách, v ktorých inkasujeme až príliš často a môžu za to i individuálne chyby niektorých hráčov. Práve tie boli najväčším mínusom hry našich hokejstov. Môžeme mať systém nastavený akýmkoľvek spôsobom, no keď sa hráči nevyvarujú fatálnych chýb, tak nám v konečnom dôsledku nepomôže. Na šampionáte hráme neslovenský hokej, no naše kiksy boli klasicky slovenské. O to viac mrzí, že hrubých chýb sa nedopustili mladí hráči, u ktorých sa s tým aj trochu počíta, ale skúsení harcovníci.
Sám Marinčin so skúsenosťami z NHL priznal, že sa mu po zápase s Nemeckom veľmi zle spalo po tom, čo zbytočne stratil puk v útočnej tretine hostí, a čo nakoniec vyústilo do rýchleho protiútoku a víťazného gólu pre Nemcov v poslednej minúte zápasu. Aj mladší žiak predsa vie, že posledný hráč si kľučku nemôže dovoliť, aj keby to bol Wayne Gretzky. Týka sa to aj Tomáša Tatara a Laca Nagya, ktorí sa po zbytočných fauloch na hráčov bez puku nechali vylúčiť ako malí chlapci. Pri Tatarovi bol z toho kanadský gól. Nagyov nepochopiteľný skrat nás stál sily pred posledným náporom Nemcov. Podobné prešľapy sa stávajú v zápale hry, no rozdiel je v tom, že veľké tímy sa im dokážu vyhnúť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.