tak ako pri výbuchu atómovej bomby, pri explózii Dikeçovej popularity sa spojili dve nálože, ktoré vytvárajú mém: imidž a príbeh. Je napríklad úplne vedľajšie, že mnoho strelcov zo vzduchových pištolí si pri streľbe dáva ruku do vrecka, a je to vlastne jeden z celkom obvyklých postojov, iní strelci a hlavne strelkyne si dávajú „zbytočnú“ ruku za opasok. Dikeç si však vyslúžil imidž salámistu, akoby Dude Lebowského streľby, ktorý začal strieľať kvôli frustrácii z rozvodu v neskorom veku, prišiel na olympiádu, blazeovane vystrieľal striebro a po zisku striebornej medaily jej odkázal, aby mu vrátila psa.
Tak tento príbeh kompletne vymyslela parodická facebooková stránka zaoberajúca sa mystifikáciami. Yusuf je normálne tvrdo trénujúci športovec. V skutočnosti začal so športovou streľbou v roku 2004 ako 28-ročný, a to už nejaké skúsenosti mal, lebo chodil od 19. rokov na žandársku školu. Tak isto je vedľajšie, že k jeho úspechom prispela mladá kolegyňa Şevval İlayda Tarhan, keďže šlo o streľbu dvojíc. Şevval, všetka česť, sa však do mémovej skratky nehodila.
Sú fenomény, ktoré energicky preniknú zo sveta pomyselného „čistého športu“ do popkultúry, do jazyka a do ľudského života vôbec. Poďme sa pozrieť na pár športovcov, ktorí „vyšli zo škatule“. Vzhľadom na obsiahlosť témy to bude skôr taký nezáväzný letný mix.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.