silné apely prišli od rešpektovaných harcovníkov, ešte pamätníkov studenej vojny, a dali sa zaradiť do dvoch táborov: jedného pragmatického a druhého idealistického.

Ako príklad pragmatizmu môže byť uvedený Henry Kissinger. Storočný diplomat má za sebou odkaz veľkej šírky aj kontroverznosti. Bol v službách amerických prezidentov a nebol idealista: vždy bol pragmatikom hájacim americké záujmy. Pragmatizmus neznamenal bezhodnotovosť: Kissinger vychádzal z hodnotového rámca demokracie, slobody a patriotizmu, no jeho postupy pri obhajobe amerických záujmov sa riadili realitou – alebo tým, ako realitu čítal. Teda prínosnými spojenectvami a dosiahnuteľnými cieľmi. Nie všetky kroky zrodené z týchto východísk boli morálne jednoznačné. Tak to v diplomacii chodí vždy a za studenej vojny to platilo dvojnásobne.