.marína Gálisová: Dnes prezidentka zverejnila svoje rozhodnutie, ale začnem trošku skôr. Minulý piatok sa totiž stalo niečo podľa mňa nepríjemné: niektoré médiá zverejnili informácie o prezidentkinom rozhodovaní, ktoré pôsobili ako dôverné, ale aj keby im neboli poskytnuté ako dôverné, tak sa k nim ako k dôverným mali správať. Tie informácie hovorili, že Zuzana Čaputová takmer určite nebude kandidovať. Vznikla až panika – čo nebolo dobre. Lebo panika vytvára tlak na človeka, ktorý sa rozhodoval, čiže na Zuzanu Čaputovú, a panika tiež zvyšuje adrenalín v spoločnosti. Hoci som z rozhodnutia Zuzany Čaputovej smutná, nepripadá mi ako dôvod na paniku. Skôr ako dôvod na vďačnosť za to, čo sme si možno ani nezaslúžili – štyri roky prezidentského mandátu, ktorý bol výborný. Aj keď nie so všetkými krokmi pani prezidentky som súhlasila, ten mandát bol ďaleko nad našu bežnú ligu. A toto dobré, čo sme zažili, sa nemusí skončiť: jednak môže pokračovať ďalšou kvalitnou osobnosťou, jednak by sme sa už konečne mali prestať spoliehať iba na výnimočných jednotlivcov a začať stavať fungujúci systém.

.martin Mojžiš: Myslím si, že keď niekto v tak vysokej ústavnej funkcii o tak dôležitej veci, ako je kandidovanie v ďalších voľbách, vypustí veľmi dôvernú informáciu s týždenným predstihom, tak nemôže nerátať s tým, že to vyjde na povrch. Ja sa domnievam, že je to buď súčasť premyslenej taktiky, aby keď už informácia bude oficiálna, nespôsobila taký šok, alebo sa s tým muselo rátať.

.štefan Hríb: Tiež som pri tom oznámení cítil najmä smútok – ale smútok zo stavu Slovenska. Prezidenti mávajú správy o stave krajiny a toto bola jedna z nich. Niekoľko rokov sme v .týždni upozorňovali, že to, čo sa deje voči pani prezidentke, spôsob, akým sa tu narábalo s touto ženou, bol hanebný.